Prečo padáme? Aby sme sa naučili opäť sa postaviť.

 Keď Harry narazil na nazúrenú Amay, myslel si, že mal veľký problém. Rýchlo však zistil, že sa nehnevala na neho, ale na Chrabromilčanov. Potom, ako ho prudko objala a vypočul si jej nahnevané a veľmi rýchle rozprávanie ‚o tých Chrabromilských idiotoch‘ a blbom portréte, mohol jej začať klásť otázky.

Dozvedel sa o tom, že prefekti zmenili heslo predčasne, aby sa nemohol po návrate z nemocničného krídla vrátiť späť. Hnevali sa na neho a konali impulzívne, najväčší aktéri boli Ronald, Dean a Seamus. Chrabromilčanom sa nepáčilo, že sa ťahá so Slizolinčanmi a že zachránil Malfoya. Podľa Ronaldových slov mal Malfoya nechať skapať. Harry vraj porušuje všetko, čo predstavuje byť Chrabromilčanom a nie je hoden naďalej prebývať v ich fakulte.

Harry by klamal, keby tvrdil, že niečo také neočakával, no ani to mu nezabránilo, aby bol sklamaný a nešťastný. Otočila sa mu chrbtom jeho vlastná fakulta.

„Skutočne boli takí hlúpi, že zmenili heslo? Nenapadlo ich, že to McGonagallová zistí?“ opýtal sa.

„Bolo im to jedno.“ Odpovedala Amay nešťastne. Sedeli v knižnici a Amay sa tvárila nervózne, ešte stále trochu nahnevane a zdrvene. Harry si nemohol pomôcť, ale natiahol sa k nej a pritiahol si ju do objatia.

„No tak, neboj sa, to bude dobré. Prežil som už aj horšie veci, toto zvládnem. A teraz na to ani nebudem sám.“ Láskavo sa na ňu usmial. Amay k nemu zodvihla oči, Harry si prekvapene uvedomil, že ich má vlhké od nepreliatych sĺz.

„Toto si nezaslúžiš! Urobil si pre nich tak veľa a oni sa ti odvďačia takto. My by sme ti toto nikdy neurobili. Oni si ťa nezaslúžia. Ani my si ťa nezaslúžime.“ Ticho vzlykla, Harry je rozumel stále menej a menej, no bol dosť inteligentný na to, aby pochopil, že je rozrušená a že toho na ňu už bolo dosť. Dovolil jej, aby si položila hlavu na jeho rameno a počas vzlykol nadávala na celý čarodejnícky svet. Harryho to hrialo pri srdci, Amay ani netušila, čo všetko to pre neho znamenalo. V tej chvíli vedel, že ona a jej brat by vyhlásili vojnu Dumbledorovi, len preto, aby nemusel ísť ku svojim muklovským príbuzným, keby povedal, že sa k nemu správajú zle. To bolo niečo, čo nepoznal. Sirius ho miloval, ale nechcel by ísť proti Dumbledorovi a jeho vlastný otec by mu len vynadal, keby mu povedal, že sa k nemu jeho príbuzní správajú zle.

To, že by sa Amay nesťažoval na zlých rodinných príslušníkov, bolo vedľajšie, išlo o princíp.

„Vieš, že ťa mám rád?“ zašepkal jej do vlasov.

„Viem.“ Smrkla. Harry sa usmial.

„Aj ja ťa mám rada.“ Zašepkala. Harry ju objal trochu pevnejšie. Po chvíli sa od neho Amay trochu odtiahla.

„Zamočila som ti košeľu.“ Kývla na neho.

„To nič nie je, jedno rýchle kúzlo to hravo napraví.“ Na dôkaz mávol prútikom a jeho pokrčená a na ramene vlhká košeľa sa vyrovnala a vrátila do normálneho stavu.

„Vidíš? Je to v poriadku.“ Usmial sa na ňu. Siahol do vrecka a vytiahol odtiaľ vreckovku, ktorú jej podal.

„Ďakujem.“ Amay sa pokúsila o úsmev, z čoho vyšiel zvláštny úškľabok, no Harry to nijako nekomentoval. Namiesto toho sa na ňu upokojujúco usmial.

„Znášam to horšie ako ty. Ja by som nemala byť tá, ktorá tu robí hysterické scéne.“ Šomrala. Podľa pobavenia v jej hlase Harry usudzoval, že na tom už nie je tak zle.

„Nie si hysterická. Nie príliš.“ Zažartoval jemne s miernym vyzývavým úškrnom. Amay vyprskla do smiechu.

„Niekto sa musí zachovať vhodne, ty si až príliš v pohode. Vieš, keby bola pravda to, čo o tebe tvrdí Snape, práve teraz by si mal mať hysterický záchvat a už dávno si mal trieskať na dvere McGonagallovej kabinetu.“ Vrátila mu to. Harry sa pobavene zasmial, ticho si však pomyslel, že keby mal Snape pravdu, nikdy by sa nedostal do situácie, v akej bol. V skutočnosti by bol už dávno mŕtvy, keby mal Snape vo všetkom pravdu.

Vrátil sa k predošlej téme, už dlhšie ho trápila istá otázka a musel dostať odpoveď. Už tušil, čo mu povie, no chcel mať istotu.

„Amay, dostal sa niekto k mojim veciam?“ opýtal sa. Predpokladal, že keby áno, tak by vypukol poplach, v kufri mal knihy z blackovskej knižnice, chcel mať však istotu.

„Nie, to nie. Ron sa o to pokúšal, chcel zničiť tvoje veci, ale nedostal sa cez ochrany, ktoré si mal okolo postele. Ja, dvojčatá a Neville sme jeho aj s Deanom a Seamusom, ktorí mu pomáhali, vykopli preč z izby a okolo tvojich ochrán sme vystavali ešte naše. Kto sa pokúsi dostať k tvojej posteli alebo k tvojmu majetku, dopadne zle. Samozrejme, okrem teba. Dvojčatá sa skutočne vyblázni a Neville priniesol nejaké rastlinky. Tvoja posteľ je teraz chránená lepšie ako riaditeľňa.“ Uškrnula sa. Harry nadvihol obočie.

„Mám si to vysvetliť tak, že Neville a dvojčatá stoja za mnou?“ opýtal sa. Amay sa pousmiala.

„Presne tak. Nie si v tom tak celkom sám. Dvojčatá, Lee, Neville, ja, Katie Bellová, Alica Spinnetová, Angelina Johnsonová a jedna zo sestier Patilových stojíme za tebou. A myslím, že ani Colin Creewey a jeho brat Denis neprijali myšlienku, že si vydedenec. Možno nás nie je veľa, ale podržíme ťa. A Hermiona s Ginny sa tiež netvárili práve nadšene, ale mlčali.“ Informovala ho.

„Kvôli mne budete mať problémy.“ Povedal ticho. Amy sa usmiala.

„Stojí to za to.“ Povedala. Harry sa usmial.

„A pokiaľ ťa zaujíma, ako je to v iných fakultách, tak ti môžem povedať, že tam tento spor zasiahol tiež. Je len otázkou času, kedy začnú učitelia konať. V Slizoline máš podporu Catherine a Draca Malfoya a s nimi mnohých iných. Zachránil si život jednému z najdôležitejších Slizolinčanov a ten má u teba dlh. Stúpol si u nich, Harry. V Bystrohlave je otvorene na tvojej strane Patilová a Luna a aj niekoľkí ďalší tvrdia, že správanie Chrabromilčanov je hlúpe. Bifľomor je zatiaľ neistý, predpokladám však, že je na tvojej strane. Veď vieš, nemávajú radi utláčanie. Nie je to však isté, keďže už sa niekoľkokrát stalo, že nad tým privreli oči. Myslím však, že vedia, že si bol priateľ Cedrica a neveria tomu, že by si mu ublížil. To zaváži. Nech to ale dopadne akokoľvek, priprav sa na peklo, Harry. Chrabromilčania ťa zavrhli a nezdá sa, že by sa plánovali spamätať.“ Varovala ho.

„A aj keby si mal podporu iných fakúlt, čo stále nie je isté, nemôžeš bývať v inej fakulte. Pozrela som sa na to v pravidlách, ktoré má táto škola ustanovené a pokiaľ ťa raz klobúk zaradil do Chrabromilu, budeš musieť bývať v internátoch svojej fakulty. Môžeš požiadať o opätovné zaradenie, pokiaľ nesúhlasíš s rozhodnutím klobúka a ten môže svoje rozhodnutie prehodnotiť. V histórií o túto možnosť požiadalo už niekoľko študentov, avšak len raz klobúk nakoniec uznal, že je pre študenta vhodná iná fakulta. Myslím, že ty by si prešiel, oplývaš inteligenciou, ktorá sa cení v Bystrohlave, si láskavý, č by ocenili Bifľomorčania a rozhodne máš isté slizolinské kvality. Myslím, že do Slizolinu by ťa klobúk mohol preradiť. Pokiaľ by si to teda chcel skúsiť.“ Navrhla. Pokrčila plecami, keď sa na ňu Harry pozrel.

„Nie, toto si najskôr odpustím.“ Povedal. Už v prvom ročníku ho chcel klobúk zaradiť do Slizolinu a od vtedy sa jeho slizolinská časť osobnosti ešte zvýraznila. Niežeby mal niečo proti Slizolinu, tá fakulta sa mu v konečnom dôsledku pozdávala a mal by tam spojencov, nechcel na seba však upriamovať zbytočnú pozornosť. Už tak sa o ňom niektorí vyjadrovali ako o budúcom černokňažníkovi, keby Chlapec, ktorý prežil skončil v Slizoline, vyvolalo by to príliš veľký poplach, o ktorý nestál. Viac ho bavilo vyvracať mýty o tom, že Slizolinčania a Chrabromilčania sa nedokážu zniesť.

„Nuž, potom máš ešte možnosť dokázať, že si priamym potomkom jedného zo Zakladateľov. Dostal by si komnaty svojho predka. Musel by si však mať dokument, potvrdzujúci to, že si skutočne dedičom jedného zo Zakladateľov alebo priame potvrdenie od jedného zo Zakladateľov. Ale keďže nie je známe, kde sú obrazy Zakladateľov a nezachovali sa dôkazy o tom, do ktorých rodových línií patrili, asi to nebude reálna možnosť. Na to ma priviedli chýry, ktoré o tebe kolovali počas tvojho druhého ročníka. Hovorilo sa, že si Slizolinovým dedičom.“ Venovala mu ospravdlňujúci pohľad.

„Nevadí. Takže moja jediná možnosť je ostať v našej izbe v Chrabromile, keďže odmietam preradenie, pokiaľ som to správne pochopil.“ Povedal pomaly. Amy nesúhlasne pokrútila hlavou.

„Na to, koľko veľa kníh čítaš, ma prekvapuje, že nie si oboznámený s pravidlami Rokfortu.“ Harry jej venoval skeptický pohľad. Takmer každý deň porušoval aspoň jedno z pravidiel tejto školy.

„Riaditeľ by ti mohol udeliť výnimku a prideliť ti jedny z komnát, škola ich má voľných dosť.“ Povedala.

„Dobre, takže naozaj nemám na výber, len ostať na internátoch. Nič iné som ani nečakal, takže je to v poriadku.“ Zakončil to Harry. Amay s miernym pobavením nadvihla obočie.

„Nemyslíš si, že ti riaditeľ ako svojmu obľúbencovi poskytne voľké komnaty?“ opýtala sa.

„Milá moja, v prvom rade sami tento rok riaditeľ vyhýba ako čert krížu,“ použil muklovské porovnanie, pri ktorom Amay zmätene zvraštila obočie.

„V druhom rade by Dumbledore nikdy nechcel, aby som mal niečo, čo nemá nikto okrem mňa. Rád sa aspoň tvári, že som zapadol a že ma ostatní študenti vedú správnym smerom. To, že ma ostatní Chrbaromilčania chcú vo väčšine vykupnúť z ich fakulty je vedľajšie. Nie je to prvýkrát, čo nesúhlasia s mojou prítomnosťou.“ A okrem toho nechcel a neočakával od Dumbledora už nič. Dlhé roky od neho chcel, aby ho nenútil ísť k Dursleyovcom a on ho tam napriek tomu poslal. Pritom musel vedieť, že sa tam naozaj nemá dobre, poznal predsa tých muklov. Pravdepodobne by mu krivdil, keby tvrdil, že riaditeľ vedel o tom, že ho mlátia a správajú sa k nemu horšie ako k najpodradnejšiemu domácemu škriatkovi, ale napriek tomu ho tam nemal nechávať. V tej chvíli prehovorila Amay, akoby mu čítala myšlienky.

„Dáva to zmysel. Keď si pomyslím na to, že ťa hodil k tým muklom aj keď by ťa s úctou a láskou mohli vychovávať ktorýkoľvek iní čarodejníci, ktorí by to považovali za česť. Hovoril si mi, že to odôvodnil tým, že nechcel, aby ťa ovplyvnila sláva, ktorou by si bol obklopený, no to na podstate veci nič nemení a ani na mojom hneve voči nemu. Neviem si predstaviť, že by sa tí prašiví muklovia dokázali správať láskavo ku komukoľvek inému ako k tomu ich prerastenému decku.“ Zaprskala.

„A okrem toho, je veľa čarodejníkov, ktorý by nedovolili, aby ťa obklopovala sláva. Vychovali by z teba múdreho a láskavého čarodejníka a určite by si bol aj silnejší. Dieťa, ktoré je odstrihnuté od mágie, častokrát nedokáže odhaliť svoju úplnú silu a nikdy nebude schopné splynúť s mágiou na takej úrovni, ako deti, ktoré sa s mágiou stretávajú už od narodenia. To veľmi naruší ich výkon. Vezmi si napríklad tvoju mladú priateľku Hermionu, je inteligentná, učenlivá a snaživá, no nikdy nebude schopná pochopiť mágiu na takej úrovni ako napríklad Draco Malfoy.“ Vysvetľovala. Harry sa na stoličke vystrel a premral si svoju priateľku nič nehovoriacim pohľadom.

„Chceš mi tým niečo naznačiť, Amay?“ opýtal sa nízko položeným hlasom. Amay nedokázala ani len odhadnúť či by to mala považovať za vyhrážku alebo nie. Rozhodla sa odpovedať čo najúprimnejšie.

„Neverím Dumbledorovi, Harry. Nemám na to dôvod, on nám nikdy nepomohol a verím, že ak by v tú noc prechádzal tou ulicou on, nepomohol by nám. Keby aj áno, niečo by od nás chcel, nebolo by to nezištné ako u teba. My upíry nie sme pre neho nič viac ako temné bytosti, ktorým nie je hodno dať také práva, aké majú čarodejníci. Možno chceš protestovať, ale skús sa na to pozrieť mojimi očami. Niekto, kto má na čarodejníkov taký vplyv ako on, by mohol ľahko presadiť zákony, ktoré by pomohli upírom a vlkolakom, ty nás poznáš a vieš, že by sme si to zaslúžili. A keď sa pozerám na to, ako sa správa k tebe, k hrdinovi čarodejníckeho sveta a chlapcovi, ktorého jedného dňa vrhne do predných línií ako súpera samotnému Voldemortovi, moje sympatie k nemu nestúpajú. On skôr dovolí, aby ťa zlomili a sám k tomu výrazne prispeje, než aby ťa ochránil, čo by malo byť jeho povinnosťou. Vyhlásil sa za tvojho právneho zástupcu v čarodejníckom svete a pritom ti tají veci, ktoré máš právo alebo dokonca musíš poznať a namiesto toho, aby sa o teba postaral, ti na plecia naloží ešte ďalšie bremená a ignoruje ťa.“ Rozhovorila sa. Pri Harrym bolo vždy najlepšie odhaliť pravdu aj keby mu mala ublížiť. Pokiaľ ten chlapec niečo neznášal, tak to bolo klamstvo a zatajovanie. Niet divu, celý život mu poskytovali práve to.

„Už čoskoro nastane doba, kedy sa o nás budú obe strany zaujímať. Voldemort nám sľúbi moc a lepší život, bude za to však chcieť mnoho a keď nás konečne získa a my mu pomôžeme, podrazí nás. Aj Dumbledore nás bude chcieť získať, sme príliš silní na to, aby mohol dovoliť, aby nás získala druhá strana. Ak zistí, že k nám máš blízko, využije na to teba. Vieš, temní čarodejníci nás dokážu prijať, keby sme sa pripojili do vojny, ocenili by nás ako dobrých spolubojovníkov. Samozrejme, stanovili by medzi nami jasné hranice, no neprinútili by nás ujsť. Za to svetlí čarodejníci by nami opovrhovali. Svetlá strana počas rokov nadobudla dojem, že sú lepší ako my ostatní, že majú ako jediní pravdu a že všetci, ktorí používajú čiernu mágiu, sú zlí a prekliati. Lovili by nás a my by sme museli ujsť do hôr, kde nás nemôžu zničiť. Kedysi dávno to tak urobili a my nezabúdame.“ Harrymu sa nemuselo páčiť, čo hovorila, ale on vedel, že hovorí pravdu. Svetlá strana, ku ktorej sa dlhé roky hrdo hlásil, narobila príliš veľa chýb.

S odstupom času sa cítil ako hlupák, keď si pomyslel, ako sa predtým oháňal ideálmi svetla a mylnými predstavami o tom, že oni sú dobrí a všetci ostatní zlí. Možno nebol taký tvrdý voči temným bytostiam, ale predsa odsúdil každého jedného Smrťožrúta, akoby bol on sám dokonalý. To, že ho k tomu všetci naokolo viedli, ho neospravedlňovalo.

„Mrzí ma to. Ja sám som dlhú dobu veril, že svetlá strana je najlepšia.“ Smutne sa usmial.

„Ty si pri sebe nemal nikoho, kto by tvoj názor vyvrátil, Harry. Hermiona bola možno inteligentná a spravodlivá, ale nemala dosť informácií a podobne ako ty aj jej do hlavy tlačili, že temní čarodejníci sú zlí. A Ronald... škoda reči. Mala som možnosť vypočuť si jeho názory, ktoré mohol začať prezentovať, keď si ho nebrzdil a bolo mi z neho zle. Ty si svoje názory ale prehodnotil a uznal si, že si robil chyby. My sme nedúfali ani v to.“ Usmiala sa.

„Vieš, že sa pokúsim zlepšiť vašu situáciu,“ pozrel sa na ňu. Amay mu položila ruku na rameno.

„My sa máme dobre a vyhovuje nám, že sme oddelení. Len... len nedovoľ, aby nás zničili.“ Ticho si povzdychla.

„Nevyhovuje vám byť utláčaní, to by nevyhovovalo nikomu.“ Protirečil jej jemne. Amay pokrčila plecami.

„Poznáš heslo do klubovne?“ opýtal sa. Amay prikývla.

„Áno. Chceš tam ísť?“ opatrne sa na neho hľadela. Harry prikývol.

„Rád by som sa dostal ku svojim veciam.“ Pousmial sa.

„Pôjdem s tebou.“ Oči sa jej zaleskli zvláštnym jasom. Harry sa uškrnul.

„Len ma preveď portrétom, ja si už poradím, ak na mňa zaútočia.“ Zaškeril sa. Vstal a natiahol k nej ruku, aby jej pomohol.

„Ideme?“ usmial sa. Amay prijala ponúkanú ruku a vstala.

„No čo už s tebou.“ Zamrmlala naoko rezignovane. Harrymu pobavene zaiskrili oči.

„Mimochodom, kde si celý deň bol? Nevedela som ťa nikde nájsť. Už som sa začínala báť, že ťa niekto uniesol.“ Opýtala sa zamračene. Harry sa veselo zaškeril.

„To, moja malá upírka, je tajomstvo.“ Odpovedal pobavene.

„Nie som malá! Som staršia ako ty.“ Zavrčala Amay.

„Ale stále si menšia ako ja.“ Pripomenul jej veselo. Upírka si odfrkla.

„Zbohom zradcom,“ povedala Amay, keď zastali pred obrazom Tučnej panej.

„Aké dramatické,“ podotkol Harry sarkasticky. Amay ospravedlňujúco pokrčila plecami.

„Nikdy som netvrdila, že sú nápadití.“ Povedala. Harry si odfrkol.

„Jasný odkaz pre nás. Pokiaľ vám nejakým spôsobom ublížia, povedzte mi to. Budem mať nesmierne potešenie z toho, keď niekomu z nich vrazím. Alebo v ešte lepšom prípade, keď niekoho z nich prekľajem. Dnes som narazil na veľmi pekné kúzla a rád sa kvôli nim naučím aj ďalšie.“ Nepekne sa uškrnul. Amay bola v tej chvíli úprimne rada, že to nebola ona, kto ho nehneval. Aj keď neverila, že by Harry niekomu z nich vážnejšie ublížil, tušila, že má naozaj dobrú ranu. Párkrát ho videla ráno cvičiť.

Keď vošli dnu, narazili na pár študentov. Obrátilo sa na nich sedem prútikov a osem párov nahnevaných očí. Amay prútik vytiahla, no nič viac neurobila, keď videla, že na nich Harry len hľadí so stoickým pokojom vpísaným v tvári. Na chvíľu sa zamyslela nad tým, či si uvedomuje, ako ich tým štve. Hneď si na svoju otázku aj odpovedala. Určite to vedel.

„Tu nemáš čo robiť, Potter! Vypadni preč, pokiaľ nechceš schytať pár kliatob.“ Varoval ho jeden zo starších Chrabromilčanov. Harry sa ho ani v najmenšom nebál, bol to tupec, nepoznal veľa kliatob a niečo skutočne nebezpečné by ani nebol schopný použiť. Avšak osem študentov by problém narobiť mohlo, najmä, keď majú proti sebe len dvoch súperov. Krátko pozrel na Amay. Dvoch bravúrnych súperov, minimálne Amay bola skvelá a Harry sa celkom dobre chytal.

„Pokiaľ sa správne pamätám, klobúk dosť jasne rozhodol o tom, že tu mám čo robiť.“ Odpovedal pokojne.

„Tak sa klobúk mýlil! Ty si mal skončiť v prašivom Slizoline, tam by si sa najlepšie hodil. Už teraz sa kamarádičkuješ s budúcimi černokňažníkmi.“ Zavrčal zhnusene.

„Ách, takže ty vidíš budúcnosť!“ zatiahol Harry sarkasticky, akoby práve prišiel na objav, ktorý už každý okrem neho odhalil. Podľa toho, ako Chrabromilčan oproti nemu sýto sčervenal v tvári usudzoval, že ho nahneval. Pripomínal mu strýka Vernona.

„Vypadni, Potter. Dávame ti poslednú šancu, my sme totiž praví Chrabromilčania.“ Premeral si Harryho nadradeným pohľadom. Trochu to strácalo účinok, keďže stál nižšie ako Harry a mal stále červené fľaky po tvári.

„Je veľmi chrabromilské, keď stoja dvaja študenti proti ôsmym.“ Súhlasne pokýval hlavou.

„A dosť! Dostal si šancu a premrhal si ju. Ešte sme dokázali zniesť, že si sa ťahal s tou slizolinskou štetkou, ale Malfoy je už príliš...“ viac už nestihol povedať, keďže si Harry vo chvíli, keď urazil Catherine, vyklepol do ruky prútik a vrhol na neho rýchlu kliatbu. Všetko sa to udialo tak rýchlo, že to ani jeden z Chrabromilčanov nestihol zaregistrovať. A Amay konala rovnako rýchlo ako Harry a skôr, než ich súperi zaregistrovali útok, ich oni dvaja zredukovali na šiestich. Aspoň využili moment prekvapenia. Až potom sa začal boj.

Úlohy si rozdelili rýchlo a bez dohadovania, bojovali bok po boku s prirodzenosťou dvoch ľudí, ktorí si plne dôverujú. Za to ich súperi si zbytočne zavadzali a navzájom sa ohrozovali. Harrymu a Amay to značne uľahčovalo situáciu. Keďže Amay poznala viac štítov ako Harry, ostala na ňom úloha rozdávať kliatby. Ten sa zhostil naozaj rád, správanie Chrabromilčanov ho hnevalo už dlhšiu dobu a pálenie kúzel a kliatob mu pomáhalo uvoľniť nazhromaždenú energiu. Trochu mu chýbali chvíle strávené cvičením vo svojom dome počas prázdnin, toto mu to čiastočne vynahradilo. Amay dokonale zachytávala všetky kliatby, v niektorých chvíľach jej s nimi Harry pomáhal. Väčšinou stačilo na ich kliatby Protego alebo Protego maxima, no pri niektorých kliatbach museli použiť iné štíty. Vo chvíľach, kedy sa im podarilo udrieť tak,

„Veria maro!“ zvolal a v zložitom pohybe mávol prútikom. Toto kúzlo patrilo medzi tie efektívnejšie, no aj zložitejšie. Ani zďaleka však nepatrilo medzi tie najnáročnejšie kúzla, ktoré ovládal. Rád si svoje tromfy nechával pre seba. Dvoch Chrabromilčanov prudký vietor zrazil z nôh. Amay využila ich prekvapenie a na chvíľu sa pripojila k útočeniu. Podarilo sa jej trafiť jedného z tých dvoch, ktorí ležali na zemi, Harry dostal druhého. A zo šiestich ostali štyria.

Harry zaregistroval rezaciu kliatbu, ktorú si Amay nevšimla. Vedel, že ju nesmú zraniť, keby sa dostala do nemocničného krídla, zistili by, že je upírka. Rozhodol sa behom okamihu a skočil do dráhy kliatby. Stihol ešte vyčarovať štít pred inou kliatbou, ktorú na neho poslal jeden z Chrabromilčanov. Čím menej ich bolo, tým drastickejšie kliatby používali. Rezacia kliatba sa nesmela používať na ľudí, niečo také už zaváňalo problémami s ministerstvom. Práve sa Amay podarilo vyradiť ďalšieho Chrabromilčana, potom, ako zasiahli Harryho chytila druhý dych a takmer dostala jedného z poslednej trojice ich súperov, keď sa portrét za nimi otvoril. Harry sa narýchlo otočil a zazrel McGonagallovú. Nazúrenú McGonagallovú.

„Bombrada maxima!“ zreval jeden z tých, ktorí si celkom dobre viedli počas celého zápasu. Očividne ešte nestihol zaregistrovať, že prišla ich vedúca. Harry nemohol dovoliť, aby sa niečo stalo McGonagallovej, ona bola jednou z mála ľudí, ktorí boli voči nemu vždy féroví a vo vzácnych chvíľach na nej mohol vidieť, že ho mala úprimne rada. A bol iba jeden štít o ktorom vedel, že spoľahlivo zastaví zosilnenú Bombardu. Teda, poznal aspoň tri, ale dve z nich proste nemohol použiť.

„Protego horibilis!“ zvolal Harry. Do modrastej kupoly, ktorú vyčaroval stotinu sekundy predtým a ktorá obaľovala jeho a Amay a spájala sa so stenami, aby dokonale ochránila ich aj vchod, narazila posilnená kliatba. Rozrazila sa o Harryho štít a následný výbuch otriasol celou klubovňou.

McGonagallová mala v tej chvíli možnosť vidieť jeden z najlepšie vyčarovaných štítov Protego horibilis, s akými sa počas dlhých rokov stretla. A bola si takmer istá tým, že mladý muž, ktorý ho vyčaroval, to urobil len preto, aby ju ochránil. On aj to dievča sa mohli ukryť, ale McGonagallová by nestihla nič a kúzlo by ju aj s portrétom rozmetalo na prach. Sledovala, ako Harryho štít zablikal a rozplynul sa, zatiaľ čo mladík unavene klesol na jedno koleno.

„Harry, ste v poriadku?“ uniklo jej z pier krstné meno jedného z jej najlepších študentov. Harry sa na ňu otočil.

„Som v poriadku. Oni však nie.“ Kývol hlavou na ôsmych Chrabromilčanov v zlom stave, ležiacich v bezvedomí na zemi. McGonagallová k nim prebehla a skontrolovala ich. Vyčarovala Patronusa a poslala ho so správou do ošetrovne.

„Dúfam, že si ho nevšimne Umbridgeová.“ Zašomral Harry dosť nahlas, aby ho začula McGonagallová. Modrastá mačka bola v tej chvíli už preč. Skôr, než stihla McGonagallová zareagovať sa ozvala Amay.

„Harry, ľahni si.“ Prikázala mu.

„Prosím?“ zmätene sa na ňu pozrel. Prekvapený pohľad jej venovala aj McGonagallová.

„Ľahnúť!“ zavrčala hlasom, ktorý používala, keď sa zaúčala u šamana a niekto sa nechcel nechať ošetriť. Harry si poslušne ľahol. Amay vytiahla prútik a pomocou neho mu roztrhla habit aj s košeľou a odhalila reznú ranu, ktorá sa mu tiahla dobrých pätnásť centimetrov cez pravý ľavý bok a prudko krvácala.

„Si idiot, vieš o tom? Tú kliatbu som mala schytať ja nie ty. Bola to moja nepozornosť, moja chyba!“ vrčala na neho nahnevane, kým ho liečila. Harry sa ticho zasmial.

„Na to som tu, aby som naprával tvoje chyby.“ Povedal nežne. Amay sa mu na chvíľu pozrela do očí. Jej sivozelené oči odzrkadľovali tichú vďaku a jemne žiarili láskavosťou.

„Okrem toho, keď mám po boku liečiteľku, môžem si dovoliť riskovať.“ Povedal už hlasnejšie. Amay ho bolestivo šťuchla prútikom do boku.

„Hej! Toto som si náhodou nezaslúžil!“ zvolal dotknuto. Amay sa zachichotala.

„Presne tak, náhodou.“ Súhlasila s ním. Harry jej venoval nepekný pohľad. Nemal však príliš veľkú váhu, keďže mu pri tom mykalo kútikmi úst.

„Teraz si už v poriadku. Ale mal by si ísť na ošetrovňu vypýtať si elixír na doplnenie krvi. Ešte chvíľu a omdlel by si tu. Nezostane ti ani jazva.“ Povedala.

„To je fajn.“ Uškrnul sa.

„A teraz by si mi mohla povedať, prečo sa tváriš tak divne.“ Navrhol. Amay nesúhlasne pokrútila hlavou.

„Neskôr.“ Povedala a pozrela sa za neho. Harry sa otočil a zazrel Snapea a Pomfreyovú. Amay mu švihnutím prútika upravila habit do predošlého stavu. Harry jej venoval vďačný úsmev.

„Čo sa tu, pre Morganu, stalo?“ opýtal sa Snape McGonagallovej, zatiaľ čo ošetroval jedného z Chrabromilčanov. Chrabromilská klubovňa bola poničená.

„Preč!“ vyštekol na zvedavých Chrabromilčanov, ktorí sa pomaly zhromažďovali na schodiskách do internátov. Predtým, ako stihli všetci zmiznúť jeden z Chrabromilčanov zakričal na Harryho.

„Za toto zaplatíš, Potter!“ Harry nezistil, kto to povedal, zato Snapea to upozornilo na jeho prítomnosť.

„Ách, pán Potter, to som si mohol myslieť. Vy musíte byť všade, kde sa niečo udeje. Čo to bolo tentokrát? Niekto odmietol váš autogram?“ zatiahol sarkasticky profesor elixírov. Medzitým stíhal jednému zo študentov liať do krku nejaký elixír. Amay venovala Harrymu významný pohľad, ktorý jej Harry oplatil zamračením sa a jasne, ale v tichosti, jej dal na známosť, že má mlčať. Niektoré reakcie mali skutočne v rodine, ale Amay na to nemusela zbytočne upozorňovať.

Už tak bolo zvláštne, že o tom niekto vedel. Svojím spôsobom bolo uvoľňujúce, že mal pri sebe niekoho, kto to bral s humorom a nemal s tým problém. Syn Snapea. A vlastne nielen to, on aj bol Snape. Podobal sa na otca, zdedil po ňom jeho schopnosti, vrátane elixírového nadania, často sa aj správal ako on a v žilách mu kolovala jeho krv.

„V skutočnosti by aj mňa zaujímalo, prečo ste len dvaja bojovali proti ôsmym študentom naraz. Nikdy by som si nepomyslela, že niekedy zažijem takéto správanie od svojich Chrabromilčanov. Budem sa na to týchto mladíkov musieť spýtať, keď sa prebudia.“ Šomrala si popod nos.

„Pokiaľ mi to teda nepoviete vy, pán Potter.“ Uprela na neho prenikavý pohľad.

„Nezhodli sme sa.“ Odpovedal Harry pokojne. Amay si posmešne odfrkla.

„Máte k tomu čo dodať, slečna Sarayová?“ opýtala sa McGonagallová mladej upírky. Amay uprela na McGoagallovú ostrý pohľad a odignorovala Harryho varovný pohľad.

„To teda mám, profesorka! Na začiatku školského roka som bola oboznámená s pravidlami tejto školy a aj s nepísanými pravidlami, ktoré vládnu v tejto klubovni. A od začiatku školského roka som už niekoľkokrát zažila, že Chrabromilčania tieto pravidlá porušovali. Chrabromilčania by mali držať spolu, chrániť sa navzájom a každý jeden z nich by mal prezentovať isté chrabromilské kvality, vďaka týmto pravidlám fakulta vydržala tak dlho. Prečo potom dnes po vstupe do klubovne chceli ôsmi Chrarbomilčania Harryho vyhodiť a keď sa odmietol hlúpo vzdať, tak nás napadli v takej značnej presile? Zmenili heslo len kvôli tomu, aby sa Harry nemohol dostať do vlastnej klubovne, keď sa vrátil z nemocničného krídla, pretože zachránil študenta z inej fakulty.“ Hovorila nahnevane. Harry sa postavil vedľa nej a chytil ju za rameno.

„Nerozčuľuj sa.“ Zašepkal. Cítil, ako sa derie na povrch jej silnejšia upírska časť. Na dnes toho mala už dosť.

„Je to všetko pravda, pán Poter?“ opýtala sa McGonagallová. Harry si ticho povzdychol. Snape ich ticho pozoroval, na tvári mal nezainteresovanú masku. Pomfreyová vyčarovala nosidlá a so Snapeovou pomocou ich naložila a odviedla ich preč. Profesor ostal.

„Je pravda, že mnou nie sú poniektorí spolužiaci práve nadšení.“ Kyslo sa uškrnul Harry. Amay nad tým len pokrútila hlavou a Harry videl, že by k tomu rada niečo dodala.

„To, že vami nie sú nadšení znamená, že sa vás pokúšajú vyhodiť z vlastnej fakulty?“ opýtala sa McGonagallová s nádychom sarkazmu v hlase. Harrymu unikol drobný úsmev.

„Asi tak.“ Súhlasil.

„Budem na to dávať pozor.“ Prisľúbila McGonagallová.

„Sem pošlem zopár škriatkov, aby dali klubovňu do pôvodného stavu.“ Pri pohľade na zničenú klubovňu si sťažka povzdychla.

„A čo Potter? On zničil klubovňu.“ Kývol Snape na Harryho.

„Áno, na to by som nemala zabudnúť. Pán Potter, udeľujem vám dvadsať bodov za perfektne zvládnutý štít Protego horibilis a päťdesiat bodov vám udeľujem za to, že ste mi zachránili život. Nebyť vašej pohotovej reakcie, kúzlo pána Johansona by ma zabilo. Vám aj slečne Sarayovej tiež udeľujem po desať bodov za šikovnosť v súboji. Taktiež vám patrí moja vďaka, pán Potter.“ Venovala chlapcovi jeden zo svojich cenných úprimných úsmevov. Harry jej úsmev vrátil.

„Ďakujem, madam. Som rád, že ste v poriadku.“ Dodal vážne a úprimne. McGonagallová mu venovala ďalší úsmev.

„Čo povieš, Severus, ideme?“ otočila sa na nie práve nadšene sa tváriaceho Snapea. Vybrala sa k portrétu bez toho, aby čakala na jeho odpoveď. V diere vedúcej von z klubovne sa však zarazila a otočila sa na Harryho.

„Keďže ste krátko potom, ako ste s pánom Malfoyom pristáli na zemi, omdleli, pán Potter, nestihla som vám povedať, že som na vás hrdá.“ Povedala len tak mimochodom McGonagallová a odišla. Harry sa prekvapene hľadel na už zatvorený prechod do klubovne.

„Myslím, že si tú čarodejnicu obľúbim.“ Povedala Amay veselo. Harry sa usmial.

„Ja ju mám rád už roky.“ Reagoval.

„Ja viem. Práve preto.“ Harry sa obzrel, aby zazrel jej mierny úsmev.

„Čo by si povedal na to, keby sme teraz prepadli Amay? Stavím sa, že ty už budeš vedieť, ako ju nájsť.“ Otočila sa na neho Amay.

„Určite bude v Slizolinskej klubovni, kam však majú prístup iba Slizolinčania.“ Uškrnul sa. Upírka mu úškrn vrátila.

„A ty nás tam dostaneš.“ Tvrdila. Harry sa ticho zasmial.

„Prečo si myslíš, že to dokážem?“ opýtal sa.

„Och, ale ja si to nemyslím. Ja to viem, Harry.“ Povedala pevne, stále s úsmevom na perách, no s istotou v očiach.

„Mýliš sa.“ Povedal.

„Zapamätaj sa jedno, Snape: ja sa nikdy nemýlim. Ty dosiahneš čokoľvek si zaumieniš, pokiaľ budeš ochotný ísť za tým za každú cenu.“ Povedala tichým hlasom a otočila sa mu čelom. Harrym trhlo, keď povedala jeho skutočné meno. Jej oči žiarili podivným jasom, ktorý Harryho znervózňoval a napriek tomu mu prinášal na tele príjemné zimomriavky. Alebo to bolo mágiou, ktorá vychádzala z tela jeho priateľky a ovíjala sa okolo neho? Upírka si svoju mágiu neuvedomovala, no Harry áno a cítil, ako jeho vlastná mágia odpovedá. Cítil, ako unikla z jeho tela a pomaly, jemne, nevtieravo sa ovinula okolo upírkinej mágie. Mágia Amay bola silná a neskrotná a napriek tomu poslušne odpovedala na chlapcovo volanie a po jeho dotyku sa stala pokojnou a jemnou. Amay ticho zalapala po dychu.

„Čo sa deje?“ opýtala sa ticho.

„Ja neviem.“ Zašepkal Harry. To, čo sa dialo, išlo mimo neho.

„Cítim ťa.“ Zašepkala udivene. Na mladíkovo prekvapenie sa odrazu rozosmiala.

„Prijímam.“ Povedala ticho so smiechom na perách. Oči jej žiarili.

„Prijímam!“ zakričala. Odrazu sa potkla. Harry inštinktívne natiahol ruky a zachytil ju, kým sa ona chytila jeho ramien a pristála mu v náručí.

„Amay!“ zvolal Harry v obavách o jej zdravie. Fyzické aj psychické.

„Prijímam. Aj keď moja mágia už asi rozhodla za mňa.“ Zachichotala sa rozjarene. Harry Amay postavil na nohy tak rýchlo, až ticho zhíkla. Na nálade jej to však neubralo.

„Povieš mi už konečne, čo prijímaš?“ zavrčal Harry. Už mu pomaly dochádzala trpezlivosť a vôbec nechápal jej citovému rozpoloženiu. Pohľad upírky zjemnel, keď sa na neho pozrela.

„Náš rod je veľmi starý, starší ako rod Potterovcov, dokonca starší ako rod Peverellovcov, ktorého potomok bol zakladateľom rodu Potterovcov. Je dokonca starší ako rod tvojho otca aj rod tvojej matky. A napriek tomu ešte nikto z nášho rodu nevidel, aby prsteň niekoho prijal. Spútal si ma, Harrison. Pripojil si ma k sebe putom silnejším ako je láska samotná, putom, ktoré nepretrhne ani smrť. Pripútal si si ma mágiou.“ Zašepkala ticho.

„Ja... ja neviem, ako...“ žalostne zašepkal. Amay mu priložila prst k perám.

„To je v poriadku. Pre mňa je to veľká česť. Vždy som ti bola verná, no odteraz si mojim pánom po práve mágie a to mi nikto nevezme. Mojou povinnosťou je chrániť ťa a naučiť ťa všetkému, čo budem môcť.“ Šepkala. Na tvári jej stále žiarila radosť, ktorej Harry nechápal. Robila ju krajšou.

„Je toho toľko, čo ti musím povedať.“ Povzdychla si. Zložila ruku z jeho tváre.

„Zatiaľ nechápeš, ale pochopíš. Ja nebudem jediná, kto ťa bude učiť, budú ďalší a ty dosiahneš svoj osud. Teraz nepochybujem o tom, že to budeš ty.“ Usmiala sa.

„Kým budem?“ opýtal sa Harry ticho. Amay sa na chvíľu opäť rozžiarila tak, ako pred chvíľou.

„Tým, ktorý nás zjednotí a povedie. Si ten, ktorý dokáže nemožné.“ Jej slová sa Harrymu odrážali v ušiach ešte dlhú dobu potom, ako opustili klubovňu a vybrali sa hľadať Catherine. Ešte aj v snoch sa mu prehrával ich rozhovor a jej slová boli tým prvým, na čo si spomenul, keď sa skoro ráno prebudil.