Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


4. Vedomosti

28. 8. 2012

Ešte mesiac a pôjdem späť do Rokfortu, do sveta čarodejníkov. Tam, kam právom patrím. Pomyslel si Harry.
Jedna jeho časť sa však príchodu do Rokfortu desila. Bude omnoho ťažšie predstierať pred čarodejníkmi, že je stále ten istý Harry Potter. Najťažšie to bude s Ronom a Hermionou.
Tí dvaja vedia o Harrym úplne všetko, teda aspoň vedeli.
Harry prešiel veľkou zmenou, ktorá sa odzrkadlila aj na jeho správaní. Už neodcudzuje Snapea, jeho prioritou sa stal Voldemort. Jeho nenávidí snáď ešte viac, než predtým, ak je to vôbec možné.
On mu vzal rodičov, Siriusa aj nádej na pokojný život, zabil Cedrika a vyvraždil mnoho rodín.
Voldemort zaplatí za skutky, ktoré vykonal. O to sa Harry osobne postará.

Arya už poriadne vyrástla, teraz je už takmer taká veľká, ako dospelý fénix. Je skutočne nádherná.
Dumbledorov Félix je krásny, to je pravda, ale nieje ani spolovice taký krásny ako Arya.
Strieborné perie jej jemne žiari a farba jej ohňa je strieborná. Už na pohľad je jasné, že nieje obyčajná, že je výnimočná.
Arya sa stala Harryho najlepšou priateľkou a dôverníčkou. Je to jediná bytosť, ktorá vie o ňom úplne všetko.
Teraz sedí na parapete v Harryho izbe a sleduje ho, ako leží na posteli a premýšľa.

Na hliadke sú dnes Tonksová a Moody. Od vtedy, čo sa stal Kingsley ministrom, je všetko o trochu lepšie. Fénixov rád nabral nových členov a má úplnú podporu ministra, takže aj čarodejníkov.
Harryho potešilo, že sa ministrom stal práve Kingsley, on bude omnoho lepším ministrom, ako Fudge.
Ten odstúpil z funkcie, pretože už nemohol vydržať ten nátlak zo strany čarodejníkov.

Harryho teraz Denný prorok vykresľuje, ako chlapca, ktorý sa držal svojej pravdy, aj keď mu nikto neveril a opäť unikol Voldemortovi.
Harryho vykresľuje, ako hrdinu.
Dumbledore sa vrátil k svojej funkcii riaditeľa Rokfortskej strednej školy čarodejníckej a opäť zasadol na najvyššie miesto v starostolci.
Navonok to vypadá tak, že sa všetko obracia k lepšiemu. Pravda je však iná.
Voldemort získava stále nových a nových smrťožrútov. Keď rád príjme desiatich, Voldemort tridsiatich.

Harry premýšľal nad tým, že by sa naučil premieňať na nejaké lietajúce zviera. Premieňa sa síce na motýľa, ale to je mu na nič. Potreboval by niečo rýchlejšie, napríklad orla.
„Čo by si povedala na to, keby som sa menil na orla?“ opýtal sa Arye.
„To by bolo perfektné. Mohli by sme si spolu zalietať, hore vo vzduchu je to naozaj nádherné.“ Nadchýnala sa Arya. Harry sa zasmial.
„Veď ja viem. Ak si zabudla, som stíhač. Lietam na metle dosť často a myslím, že celkom dobre.“ Pripomenul jej Harry. Od vtedy, čo sa naučila lietať je tým fascinovaná.
„Ale takto je to né. Keď sedíš na metle, je to o ničom. Vo vzduchu ťa drží kus dreva, ale keď lietaš s krídlami je to úžasné. Máš nekonečné možnosti a rozhodne vidíš lepšie.
Sleduješ krajinu z výšky a vidíš každý detail. Nechávaš sa unášať vetrom a užívaš si ten pocit, keď ťa nič neťaží, keď si sám sebe pánom.
To, čo cítiš, keď lietaš vo vzduchu nikdy neucítiš na zemi, ani na metle.“ Presviedčala ma Arya.
„Ale aj na metle je to perfektné.“ Naťahoval Harry Aryu.
„Ale nieje to ono.“ Hádala sa ďalej.
„Ty musíš mať vždy posledné slovo, hm?“ podpichoval ju Harry.
„Nemusím.“
„Ale áno.“
„Ale nie.“
„Áno.“
„Nie!“
„Áno.“
„Nie!“
„Teraz mi dokazuješ, že musíš mať vždy posledné slovo. Inak by si sa so mnou nehádala.“
„Nemusím.“
Harry sa rozosmial, toto sa už nedalo vydržať. Arya ho prebodla nepekným pohľadom a otočila sa mu chrbtom.
„No ták, nehnevaj sa.“ Takto to u nich dvoch vyzeralo neustále. Hádali sa, Arya sa robila, že sa urazila a Harry si ju doberal.
„Mám deja vu, ty nie?“ pýtal sa s úsmevom Harry.
„Trochu.“ Priznala Arya a otočila sa späť k Harrymu.
„Takže, kedy chceš začať?“ spýtala sa.
„S čím?“ nechápal Harry.
„Chcel si sa meniť na orla, nie?“ pripomenula mu Arya.
„Aha, jasné. Čo najskôr. Keď pôjdem k Weasleyovcom, musím to vedieť.“ Harry vstal z postele a prešiel k Dudleyho starým knihám. Vybral si hneď tri enciklopédie a vyhľadal si v nich orly.
Našiel hneď niekoľko druhov.
Orol skalný, orol kráľovský, orol americký, orol stepný a orol krikľavý.
Orla amerického vylúčil hneď, nemienil sa promenádovať po oblohe, ako americký znak.
Stepný a krikľavý sa mu nepáčili dosť na to, aby sa na nich premieňal, tak ich vylúčil. Zostali orol skalný a kráľovský.
Vybral si kráľovského, ten sa mu páčil najviac.
„Dúfam, že ma nikto nezastrelí pri poľovačke.“ Poznamenal s úškrnom.
„To je nepravdepodobné, ale mohlo by to byť zaujímavé. Ak by na zem spadol namiesto orla človek, tak by tomu chudákovi preskočilo. A čarodejníci by stratili nádej na víťazstvo.
Predstav si ten článok v Dennom proroku: ,Neregistrovaný animág Harry Potter bol nešťastnou náhodou zostrelený pri muklovskej poľovačke'. Voldemort by sa zasmial.“ Premýšľala nahlas Arya.
„To by sa nemalo stať. Je to veľmi nepravdepodobné a k tomu, bezprútiková mágia mi poskytuje celkom slušnú ochranu. Ale máš pravdu v tom, že by bolo zaujímavé, keby národného hrdinu zostrelil mukel.“ Národného hrdinu vyslovil s patričnou dávkou sarkazmu.
„Ale teraz sa už pustím do tej premeny. Ešte by som mal prečítať všetky tie knihy, čo som si nakúpil v Šikmej. Špeciálne sa zamerám na elixíri, nie nadarmo som si o nich kúpil päť kníh a ďalších desať si dal zaslať. Snapea trafí šľak, keď prídem do školy a budem ovládať elixíri na jednotku.“ Harry sa pri tej predstave uškrnul. Už sa tešil na výraz v Snapeovej tvári, keď sa vráti do školy.

Harry zmenšil všetok nábytok vo svojej izbe a uložil ho do rohu miestnosti, kde mu nebude zavadzať. Nechal len bidielko pre Aryu, Hedviga sa teraz niekde túla a zrkadlo, aby sa po premene videl.
Začnem od krídel. Rozhodol sa Harry.
Vystrel pred seba ruky a sústredene sa zamračil. Pocítil bolesť, akoby mu niekto zabodával ihly do pokožky. Zvraštil tvár bolesťou, ale pokračoval ďalej.
Cítil, ako sa jeho kosti menia, na jeho koži sa začalo objavovať jemné perie.
Sústredil sa na hlavu, trup a následne na nohy.
Po asi desiatich minútach stál na jeho mieste majestátny orol. Perie mal sfarbené do rôznych odtieňov hnedej, od svetlej, po tmavú s prímesou čiernej.

Najhoršia je vždy prvá premena, po nej to už pôjde postupne ľahšie.
Harry mal tú výhodu, že tú prvú premenu prežil už niekoľkokrát, takže bol pripravený na to, čo príde a vedel presne, čo má robiť.
Premenu skúšal ešte niekoľko hodín, kým si nebol istý, že ju zvláda dokonale. Teraz sa už vedel premeniť v sekunde.

Naobedoval sa s Aryou a prešiel ku knihám, pevne rozhodnutý naučiť sa čo najviac.
Ako prvé sa rozhodol preštudovať elixíri. Najskôr si musí zistiť, ktoré elixíri zo školy neovláda.
Vytiahol si z police sedem učebníc elixírov. Na priečnej si kúpil už aj knihu pre siedmy ročník, nikdy nevie, kedy sa mu zíde vedieť niečo dopredu.
Po dvoch hodinách mohol z čistý srdcom prehlásiť, že učivo prvého až piateho ročníku má z elixírov naučené.
Väčšinu elixírov poznal z hodín s Eldewey. Siedmy ročník bol už o niečo zložitejší, mnoho elixírov nepoznal, a tak si ich musel podrobne naštudovať.
Po pár hodinách zvládol aj to.

Spolu s Aryou sa navečeral a prešiel ku knihám zo Šikmej.
Ako prvé si vybral jedy. O nich mal šesť hrubých a starých kníh, v ktorých boli vypísané takmer všetky jedy, ktoré existujú.
Niektoré z nich boli nechutné, sľubovali dlhú a krutú smrť.
Našli sa aj také, ktoré boli takmer neškodné. Spôsobovali nanajvýš silnejšiu bolesť brucha.

Elixíri boli skutočne fascinujúci odbor, dalo sa s nimi urobiť aj nemožné. Harry ľutoval, že neodhalil skôr ich čaro. Ale pri Snapeovi by to bolo takmer nemožné.
Ak ho aj predtým, ako stretol Snapea lákali elixíri, tak to Snape dokázal hlboko potlačiť.
A Harry nepochyboval, že áno. Zdedil predsa nadanie po Lily!
Eldewey ho v ňom po rokoch prebudila. Nedokázala by ho naučiť nič, keby bol naozaj bez nadania na elixíri. A už vôbec by ho nedokázala donútiť namiešať aj ten najťažší elixír bezchybne. To jednoducho bez talentu nejde.

Možno to bolo hlúpe, ale Harry nevedel odpustiť Snapeovi, že ho pripravil o lásku k elixírom. Teraz by už vedel omnoho viac, keby ho Snape neodradil od učenia a vedomosti sú teraz pre Harryho všetkým. Ešte nieje dosť silný na to, aby porazil Voldemorta a dosahuje možno tak desatinu vedomostí, ktoré pozná on.
A Harry silne pochyboval, že pozná tú desatinu.
Neznášal Snapea aj pre to, pretože v ňom neustále videl Jamesa, a preto ho tak nenávidel. Neustále trestal Harryho za Jamesove omyly. Keď ho aj chránil, tak to robil len preto, že bol synom Lily Evansovej – ženy, ktorú miloval.
Nikdy sa nepokúšal zisťovať, aký je Harry naozaj, vždy v ňom videl len egoistického spratka, ktorý miluje pozornosť a celý život sa cíti ako v bavlnke.

Ale Harry sa takmer nikdy necítil ako v bavlnke. Prvých jedenásť rokov jeho života bolo pre neho peklom. Dursleyovci ho nenávideli a dávali mu ta najavo. Nazývali ho netvorom a Harry im veril. Až do svojich jedenástich si myslel, že je skutočne netvor.
Nikdy nepoznal rodinu, pretože jeho jedinou rodinou boli Dursleyovi a úprimne, tí sa za Harryho rodinu považovať nedali.

Keď v jedenástich nastúpil na Rokfort a zistil, že nieje netvor, že je čarodejník, všetko sa začalo zdanlivo obracať k lepšiemu.
Našiel si dvoch najlepších priateľov a zistil, že život môže byť úžasný.
To, že ho nenávidel jeden profesor a všetci Slizolinčania sa ešte nejak dalo predýchať, aj keď mal medzi nich patriť.
No už aj na neho bolo priveľa, keď zistil, že po ňom ide Voldemort a takmer zomrel pri záchrane Kameňa mudrcov.
Dúfal, že sa už nebude musieť vrátiť k Dursleyovcom, ale nemal na výber.

V druhom ročníku sa ho bála celá škola a všetci si mysleli, že je Slizolinov dedič. V Tajomnej komnate zabránil povstať Voldemortovej spomienke a zachránil Ginny Weasleyovú. Pri tom ho takmer zabil Bazilisk.

V treťom ročníku zistil, že jeho krstný otec bol neprávom uveznený v Azkabane a v skutočnosti nezradil jeho rodičov.
To mu dodalo nádej, že už možno nebude musieť bývať u Dursleyovcov a zostane s krstným otcom. Všetko sa však obrátilo k horšiemu. Peter Pettigrew ušiel a Sirius tak stratil šancu na slobodu. Harry takmer prišiel o život pri útoku Dementorov, ale podarilo sa mu ich odohnať.

V štvrtom ročníku bol vybraný do trojčarodejníckeho turnaja a celá škola spolu s Ronom a Hermionou sa mu otočila chrbtom. Takmer zomrel pri plnení úloh a bol svedkom povstania lorda Voldemorta.
Pri tom zomrel Cedrik.
Len tak tak sa mu podarilo uniknúť a zachrániť si život.

V piatom ročníku ho Denný prorok označoval za klamára a nikto mu neveril.
Ten rok bolo jeho spojenie s Voldemortom najsilnejšie, čo sa prejavovalo aj na jeho správaní.
Pri boji na ministerstve zomrel jeho krstný otec Sirius Black a Dumledore bojoval s Voldemortom.
Voldemort sa pokúsil Harryho ovládnuť, ale nevyšlo mu to. Na konci roku zistil, že len on môže zabiť Voldemorta a zachrániť tak čarodejníkov.

Cez prázdniny ho navštívili Život a Smrť, navýšili mu mágiu a učili ho, ako ovládať svoje schopnosti a poraziť tak Voldemorta.
Harry nemal ľahký život, ako si to Snape myslel.

Povzdychol si a pozrel sa na hodiny. Tri v noci. Zavrel knihu a odložil ju na poličku. Ľahol si de postele a v momente zaspal, ani sa neprezliekol.
Prvú knihu mal prečítanú, ešte ho čakalo ďalších štrnásť.

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

HP

martan49,31. 8. 2012 22:58

naozaj je to super poviedka a to nadšenie keď to čítam je úžasné :) pokračuj ide ty to naozaj skvelo, jedna z najlepších poviedok čo som čítala o HP :) tak už aby boli ďalšie časti

Re: HP

Klea,1. 9. 2012 20:59

Ďakujem pekne, som rada, že sa ti páči. A ako som sľúbila pridávam ďalšiu kapitolu.

Re: Re: HP

martan49,1. 9. 2012 21:58

Už som si ju aj stihla prečítať je naozaj skvelá :)

Re: Re: Re: HP

Klea,3. 9. 2012 19:27

ĎAKUJEM. :-)