Choď na obsah Choď na menu
 


25. 3. 2013

10. Tajomná komnata, 2. časť

Harry aj onen neznámi sa zrútili na zem. Zelenooký chlapec si buchol hlavu o tvrdú kamennú podlahu, ticho zanadával a začal si poranené miesto trieť. Niečo naštvane zavrčal, keď ucítil na ruke krv.  

„Profesor.“ Pozdravil sucho, keď zistil s kým sa zrazil. Snape oproti nemu sa zviechal zo zeme so značne iritovaným výrazom.

„Potter, prečo sa zakrádate?!“ zavrčal na neho. Harry sa pousmial úsmevom bez humoru. Veď komu by sa chcelo smiať, keby mal rozbitú hlavu?

„To isté by som sa ja mohol spýtať vás.“ Vrátil mu to. Snape na neho vrhol nič nehovoriaci pohľad.

„Čo tu vôbec robíte?“ zaujímal sa, ešte stále iritovaný. Harry sa na neho pozrel pohľadom, ktorý mu hovoril, že by mu to mohlo dôjsť. Po tejto chodbe nikdy nechodieva. Nemá prečo. Na hodiny a z hodín chodí inými chodbami ani skratky, ktoré pozná ho nevedú touto chodbou. Jediné, čo je na tejto hlúpej chodbe je, je vchod do Tajomnej komnaty. A aj ten je pred drvivou väčšinou obyvateľov tejto školy utajený. Vedia o ňom skutočne iba niekoľký vyvolený. Snape medzi nimi určite je.

„Na čo idete do Tajomnej komnaty?“ opýtal sa Snape. Harry sa na neho usmial a tiež sa začal zviechať zo zeme.

„Ja som nepovedal, že idem do Komnaty. Idem pozrieť Myrthu, sľúbil som jej to.“ Klamal. Klamať vedel presvedčivo, len to nerobieval. Ale Snape mu to neveril ani teraz, ani nikdy. Snapeovi sa nedalo len tak ľahko klamať, nie nadarmo bol Majstrom legillimencie.

„Neklamte! Ukážte to.“ Zavrčal na neho a natiahol k nemu ruku. Harry sa poslušne otočil, čím mu ukázal svoju ranu na hlave. Cítil ako mu krv vsakuje do košele, príšerne to bolelo, ale jemu to príliš nevadilo. Bolesť znášal vždy dobre. Nečudo, Dursleyovci mu poskytli vynikajúci tréning.

„Prečo by som vám mal klamať?“ opýtal sa nevinne Harry. To, že ho teraz nemal dráždiť zistil v nasledujúcom momente, keď ho Snape bodol prútikom.

„Au!“ zvolal a uskočil od neho.

„Nemáte ma provokovať.“ Povedal mu Snape. Harry by bol odprisahal, že začul v jeho hlase pobavenie. Uškrnul sa na neho a zodvihol ruku s prútikom. Snape automaticky siahol po tej svojej, ale nevytiahol ju. Nebolo treba. Harry si iba doliečil ranu na hlave, ktorú Snape začal. Ďalším neverbálnym kúzlom si vyčistil oblečenie a vlasy.

„Ale čo, máte nečisté svedomie?“ podpichol ho. Bolo nebezpečné podpichovať Snapea, ale Harryho to nemierne bavilo.

„Sila zvyku.“ Odpovedal pokojne. Harry sa pousmial.

„Potter, ak sa neprestanete škeriť, tak vám ten úsmev zmažem z tváre.“ Varoval ho. Harry si nemohol pomôcť a rozosmial sa. Snapeovi sa na tvári zjavil nebezpečný výraz a skočil po ňom. Zaútočil rýchlo ako kobra. Harryho jeho náhly útok tak prekvapil, že sa nezmohol na obranu. Spamätal sa až vtedy, keď mal ruky vykrútené za chrbtom a nemohol sa pohnúť. Prekvapene vydýchol.

„No teda, toto som nečakal.“ Priznal. Pokúsil sa ho kopnúť, ale na prvý raz minul a po druhý krát mu to už Snape nedovolil. Mimovoľne sa rozosmial. Na jeho prekvapenie cítil, že aj Snape sa otriasa smiechom.

„Dobre, poďme vyjednávať.“ Vyhlásil Harry.

„Čo mi už len ty môžeš ponúknuť?“ opýtal sa ho pochybovačne Snape. Harry sa uškrnul, čo však nemohol vidieť.

„Zabúdate s kým hovoríte, profesor. V druhej triede som otvoril Tajomnú komnatu a zabil v nej baziliska. Jeho telo ešte stále leží v Komnate. Povedzte, profesor, nikdy ste nepremýšľali nad tým ako vyzerá Tajomná komnata? Ani jediná vaša myšlienka nepatrila tajom komnaty, ktorú vytvoril samotný Salazar Slizolin, zakladateľ fakulty, do ktorej patríte? Podľa mňa ste nad tým premýšľali a nie raz. Ja vám teraz ponúkam možnosť nazrieť do bájnej Tajomnej komnaty. Alebo aspoň do toho, čo z nej ostalo.“ Navrhol mu.

„To je všetko?“ opýtal sa Snape hodvábnym hlasom.

„Berte alebo nechajte tak. Buď prijmete toto a pustíte ma alebo odmietnite a ja sa vyslobodím sám.“ Povedal Harry.

„Ako sa chcete vyslobodiť?“ zaujímal sa Snape.

„Pomocou mágie vás hodím o stenu.“ Odpovedal popravde.

„Ako to chcete urobiť? Prútik použiť nemôžete.“ Namietol.

„Bez prútika. Myslel som si, že vám by pojem bezprútiková mágia mohol niečo hovoriť.“ Tentoraz to bol Harryho hlas, ktorý sa hodvábne niesol vzduchom.

„Mne áno, ale vám? Potter, vy mi teraz chcete povedať, že ovládate bezprútikovú mágiu?“ opýtal sa ho posmešne. Harry sa uškrnul.

„Neveríte?“ zašepkal.

„Nie, ale prijímam. Bol by som hlupák, keby som odmietol.“ Povedal a pustil ho. Harry potriasol rukami, aby si do nich vrátil cit. Snape sa nad jeho počínaním uškrnul.

„No, tak poďme.“ Povedal Harry a otvoril dvere na dievčenských záchodoch.

 

„Ahoj, Myrtha.“ Pozdravil Harry ducha mladého dievčaťa. Myrtha sedela na okennom parapete a hľadela von z okna. Keď ho začula, tak sa so širokým úsmevom zniesla k nemu.

„Ahoj, Harry. Ešte žiješ? Škoda.“ Povedala mu smutne. Harry sa usmial. Ešte stále sa pamätal na jej ponuku, ktorú mu dala v druhom ročníku. Vraj môže bývať s ňou na záchodoch, ak umrie. Snape nad jej slovami nadvihol obočie.

„No áno, ešte sa držím.“ Povedal Harry.

„Vyzeráš ešte lepšie ako pred dvomi rokmi. Stavím sa, že si najkrajším chalanom na škole. Aj keď ani ten mladý Slizolinčan Draco Malfoy nie je na zahodenie.“ Zamyslela sa. Harry sa uškrnul.

„Ideme do Komnaty.“ Oznámil jej Harry a postavil sa pred jedno z umývadiel. Na kohútiku nahmatal malého hadíka, podľa neho sa uistil, že stojí pred správnym umývadlom.

„Otvor sssa.“ Zasyčal v parselčine. Snape ho so záujmom pozoroval, Harrymu jeho pohľad neušiel, ale ignoroval ho. Umývadlo sa začalo odsúvať a odkrývať potrubie v zemi. Otočil sa na Snapea.

„Uvidíme sssa dole.“ Povedal mu a skočil do potrubia. Neuvedomoval si však, že to povedal v Haďom jazyku.

 

Vyletel na konci potrubia a pristál na stovkách kostičiek hlodavcov, všade na zemi. Chodba, ktorou sa pred rokmi dostal do Komnaty bola zasypaná, bude ju musieť opraviť, inak sa do Komnaty dostanú len ak prelezú tú horu kameňov. Snape pristál chvíľu pri ňom. So záujmom sa okolo seba obzeral.

„Ste celý od slizu.“ Podotkol.

„Tykajte mi, vykanie mi znie divne.“ Požiadal som ho. Snape sa na neho podmračene pozrel, akoby porušoval etiketu, ale prikývol. Harry mávol prútikom a očistil sa od slizu, na takéto jednoduché kúzla prútik nepotrebuje. Snape ho prekvapene sledoval. A to ešte nevie všetko. Vlastne, všetko sa ani nedozvie, len časť.

„Sme hlboko pod Rokfotom.“ Povedal Snape.

„Hmmm, niekoľko kilometrov, ale presne to neviem.“ Súhlasil Harry.

„Tak toto je tá legendárna Tajomná komnata?“ opýtal sa Snape a mierne pokrčil nos, keď sa jeho pohľad zameral na kopu skál. Harry sa zasmial.

„Nie, ale ani tá nevyzerá nejako extra lákavo. Myslím, že pred stovkami rokov, ešte za čias Slizolina vyzerala omnoho lepšie.“  Povedal.

„Čo tam tá kopa skál?“ zaujímal sa Snape. Prechádzal okolo stien a dotýkal sa ich končekmi prstov.

„To sa podarilo drahému profesorovi Lockhartovi. Pokúsil sa mi vymazať pamäť Ronovým prútikom. Ronov zlomený prútik obrátil kúzlo proti nemu a sila Zabúdacieho zaklínadla narušila statiku a chodba sa zrútila. Ja som zostal uväznený na druhej strane, Ron a Lockhart tu. Kým som sa vrátil s Ginny, tak mal Ron poodhadzovaných dosť skál na to, aby sme mohli prejsť.“ Ukázal na dieru na vrchu hory kameňov.

„Ale čo, nijaká samochvála?“ opýtal sa Snape ironicky. Harry sa pousmial.

„Toho vás ušetrím.“ Povedal sladko.

„Nechceli ste mi náhodou tykať?“ opýtal sa ho Snape. Harry sa na neho otočil.

„Nie, hovoril som iba o tom, že mi máte tykať vy, nie ja vám.“Ozrejmil.

„Potter, keď si ľudia tykajú, tak to býva zvyčajne obojstranne. Nemyslíte si, že by bolo hlúpe, keby som ja vám tykal a vy mne vykal?“ upozornil ho.

„Mne by skôr prišlo divné, keby som vám tykal.“ Priznal. Vzápätí sa uškrnul.

„Vy by ste súhlasili s tým, aby som vám tykal? Tak tomu sa mi nechce veriť.“ Pokrútil Harry hlavou. Snape povolil Harrymu Potterovi, aby mu tykal? A je podľa možnosti príjemný? Nezamrzlo snáď peklo? Vyzerá to totižto presne tak.

„Samozrejme, len v súkromí.“ Povedal Snape. Tak to došlo aj Harrymu, Snape by ho v pravdepodobnosti zabil, keby mu tykal verejne.

 

„Tak, poďme si preraziť cestu.“ Vyhlásil, vytiahol prútik a začal upravovať zrútenú chodbu. Snape ho pri tom pozoroval.

„Čo ste... si mi povedal vtedy, keď si skákal do toho potrubia?“ zaujímal sa Snape.

„Že sa uvidíme, dolu, prečo?“ Harry nechápal, kam tým mieri.

„Lebo si to zasyčal v parselčine.“ Odpovedal.

„Vážne?“ podivil sa Harry. Ani si to neuvedomil.

 

„Aké to je? Hovoriť parselsky. Naučiť sa to nedá, je to vrodené, tak ako to potom funguje?“ zaujímal sa Snape po chvíli. Harry už mal chodbu takmer hotovú, zostávali mu už iba posledné skaly.

„Pre mňa je to, akoby som hovoril anglicky. Keď sa sústredím, tak počujem sykot, ale inak si to ani neuvedomujem. Keď vidím živého hada, tak akosi automaticky prepnem a namiesto obyčajných slov začnem syčať. Až do druhého ročníka som si myslel, že je to u čarodejníkov normálne, myslím parselčina. Raz sa mi nechtiac podarilo poštvať pitóna na bratranca Dudleyho. A v detstve sa mi párkrát stalo, že sa pri mne nejaké hady pristavili na pokec. Ale na Privátnej ulici ich veľa nežije, takže to bolo naozaj len zriedkavo. Tak, hotovo!“ celkom sa rozhovoril. Bolo zaujímavé ako ľahko sa mu rozprávalo so Snapeom.

„Čo je tamto?“ ukázal Snape na niečo pohodené na zemi. Harry sa na to pokúsil bližšie zaostriť.

„Koža z baziliska.“ Povedal, keď si spomenul, čo tam leží. Snapeovi doslova zasvietili oči a vybral sa bližšie.

„Ten had musel mať aspoň dvadsať metrov, Potter, to nemyslíte vážne, že ste zabili taký kolos.“ Žasol Snape.

„Zabúdate na tykanie. S pomocou Félixa.“ Pripomenul mu.

„Aj ty. Pokiaľ viem, tak Dumbledorov fénix vyškriabal baziliskovi oči, ale zabil si ho ty.“ Zavrčal.

„A potom mi vyliečil ranu, jeden jeho zub mi prepichol ruku, keď som ho prebodol.“ Doplnil príbeh. Snape len neveriacky pokrútil hlavou a zohol sa ku koži baziliska.

„Môžem?“ opýtal sa Harryho a ukázal na kožu. Mladý Chrabromilčan ledabolo mávol rukou.

„Berte si, koľko chcete, vám sa zíde viac ako mne.“ Povedal mu.

„Tak už mi konečne tykaj, keď si to už navrhol! Vieš ty vôbec akú cenu má táto koža?“ spýtal sa. Harry sa zaškeril nad tým tykaním. Tak, keď tak veľmi chce.

„Netuším, akú?“

„Päťdesiat Galeónov za gram.“ Povedal. Harry obdivne zapískal.

„Tak to mám potom v Komnate hotový majetok. Ak gram jeho zvlečenej kože stojí päťdesiat Galeónov, koľko potom bude stáť jeho krv, jed alebo ostatné časti jeho tela?“  opýtal sa, ale na odpoveď nečakal. Odpojil sa od Snape a vybral sa chodbou ďalej. Majster elixírov kráčal niekoľko krokov za ním a sledoval všetko okolo seba. Zastavili sa až pred okrúhlou stenou, na ktorej boli vytesané dva prepletené hady. Oba mali miesto očí jasné smaragdy.

„Otvor sssa.“ Zasyčal. Tak ako v druhej triede aj teraz mu tie hady pripadali ako živé. Oddelili sa od seba a stena pred ním sa začala odsúvať. Harrymu a Snapeovi sa otvoril výhľad na veľkú sálu, ktorej dominovala socha Salazara Slizolina v nadživotnej veľkosti. A pri jej nohách ležal mŕtvy, aspoň dvadsať metrový bazilisk v kaluži krvi, premiešanej s vodou. Takmer na tom istom mieste kde ležal rozvalený had ležala pred rokmi malý Ginny Weasleyová. Smutne sa pousmial. On jej zachránil život a ona sa ho pokúsila obrať o majetok a podraziť. Čo ju viedlo k takejto zmene? To sa asi nikdy nedozvie.

 

„Vitaj v Tajomnej komnate.“ Povedal slávnostne a vkročil na vlhkú podlahu. Bez zastavenia prešiel až k mŕtvemu hadovi a prehliadol si ho. Toto som zabil, keď som mal dvanásť? Žasol v duchu. Nechcelo sa mu veriť, že ako dvanásť ročné decko bez nejakých výnimočných schopností dokázal skoliť takúto opachu.

„Poznám aspoň dvadsať elixírov v ktorých sa využívajú časti baziliska.“ Povedal.

„Ja ich poznám aspoň päťdesiat.“ Ozval sa Snape, ktorý sa vybral ku kráľovi hadov chvíľu po Harrym.

„Začínam nadobúdať dojem, že som mal skutočne viac šťastia ako rozumu. Ako som sa mohol pustiť do tohto? A ako som to mohol prežiť bez vážnejších zranení?“ nechápavo pokrútil hlavou.

„To som nikdy nechápal ani ja. Vždy si mal viac odvahy ako bolo zdravé, úprimne sa čudujem ako je možné, že ešte žiješ. Obyčajným žiakom vy úplne stačilo, že v prvej triede skolili trola, ale tebe nie. Ty si musel zachrániť pred Voldemortom Kameň mudrcov, bojovať s baziliskom, zachrániť svojho krstného otca pred Azkabanom, bojovať proti stovke Dementorov, vyhrať Trojčarodjenícky turnaj, bojovať s Voldemortom, vyučovať nelegálny krúžok obrany proti čiernej mágii, bojovať proti ministerstvu, medzitým všetkým sa niekoľkokrát takmer zabiť na metle, do školy priletieť na lietajúcom aute, pchať sa do hlavy Temnému pánovi. Aby som nezabudol, ešte si pomáhal Hagridovi pri chovaní draka, ktorý je mimochodom zakázaný, pred celou školou si si musel ako taký blbec pokecať s hadom ako to ty hovoríš, čím si ostatných presvedčil, že si Slizolinov dedič a že si otvoril Tajomnú komnatu. Ešte som na niečo zabudol? Určite áno, ale je toho toľko, že si to jeden človek nedokáže zapamätať. A vieš čo na tom všetko bolo najhoršie? Dumbledore mi ťa dal na starosť už v prvom ročníku. Povedz mi ako mám chrániť niekoho, kto behá po škole pod neviditeľným plášťom a priťahuje problémy? Ak sa na škole niečo stalo, tak bolo vopred isté, že tam bude figurovať tvoje meno. Človek sa teší, že bude mať pokoj aspoň pri tom blbom Trojčarodejníckom turnaji, lebo je od sedemnástich, ale kdeže. Myslel som si, že ma porazí, keď z čaše vyletelo tvoje meno. A vieš čo odo mňa chcel Dumbledore? Aby som na teba dal pozor. A ešte sa čuduj, že som ťa nikdy nemal rád.“ Rozohnil sa Snape. Harry sa na neho hľadel s otvorenými ústami.

„Zavri ústa!“ zavrčal na neho Snape. Harry ich hlasno zaklapol.

„Toto si v sebe dusil viac ako päť rokov?“ zaujímal sa. Snape sa na neho vražedne pozrel.

„Aha. Už chápem, prečo si vždy po každom štekal ako besný pes.“ Povedal, za čo si vyslúžil pohlavok.

„A to bolo za čo? Veď je to pravda!“ zvolal. Na jeho temene pristála ďalšia rana. Našťastie nebola ani jedna silná. Pokrútil hlavou.

 

„Nemáš chuť zabojovať si? Ja som sa tu chystal cvičiť.“ Navrhol.

 „Pokojne. Aspoň uvidím, čo si sa cez leto naučil, večne si bol zahrabaný v knihách a ako som si stihol všimnúť dnes ráno, tak ťa to ešte neprešlo.“ Súhlasil.

„Videl si ma v knižnici? Ja som si nikoho nevšimol.“ Zamračil sa.

„Asi pätnásť minút pred vyučovaním som tam nazrel.“ Priznal.

„To som sa už chystal na odchod.“ Povedal Harry.

„Ako dlho si tam bol?“ zaujímal sa Snape.

„Asi hodinu.“ Odpovedal.

 

„Začínaš sa šprtať ako Grangerová?“ opýtal sa ho posmešne Snape. Harry sa zatváril nanajvýš zhnusene.

„Ale čo, trojlístok má trhliny?“ podpichol ho Snape, keď si všimol Harryho výraz tváre.

„Nie, trhlinami by som to nenazval. Trojlístok už nejestvuje. Jediné, čo ma s nimi ešte spája je to, že sa im chcem pomstiť.“ Povedal chladne.

„Pomstiť?“ Snape sa zdal prekvapený. Všimol si síce, že to medzi nimi v poslednej dobe škrípe, ale až takto. Čo mohlo viesť Harryho Pottera k tomu, aby sa chcel pomstiť dvom ľuďom, ktorý s ním boli takmer všade. Teda, okrem tých situácii, na ktorých skutočne záležalo, tie si odžil sám.

„Povedzme, že som si vypočul rozhovor, ktorý nebol určený pre moje uši.“ Horko sa usmial. Snape sa na neho podmračene pozrel.

„Čo také strašné si sa už len o nich dvoch mohol dozvedieť?“ ešte stále nechápal Snape. Nikdy ich nemal rád ani Grangerovú alebo inak slečnu Všetko som čítala, všetko viem, ani toho blbého Weasleyho. Ale Potter na nich predsa nikdy nedal dopustiť.

„O troch aj Ginny je v tom s nimi.“ Opravil ho bezmyšlienkovite a vytasil prútik, aby mohli začať. Snape s tým však nesúhlasil a prútik ani len nevytiahol. Na to si Harry povzdychol s svoj prútik sklonil. Na tvári mu bol poznať náznak rozhorčenia.

„Čo chcete počuť? Že sa Ginny celý ten čas pretvarovala, že ma miluje a to aj napriek tomu, že som jej zachránil život? Že ma Hermiona považuje za absolútneho idiota, bez štipky mozgu a Ron za obyčajného hajzla? Že by sa ma najradšej zbavili, aby sa konečne dostali k môjmu majetku? Že ich priateľstvo až za hrob bolo falošné? Že sa mi toto všetko boja povedať do očí? Že si o mne za chrbtom šepkajú ako o novom Voldemortovi? Počas prázdnin som si tajne vypočul nejeden ich rozhovor. A jediné, čo náš štvorlístok teraz spája je moja túžba po pomste a ich túžba po mojich peniazoch. Splnil sa vám sen, Snape? Toto je predsa to, čo ste vždy chceli, no nie?“ zaútočil na neho slovne. Čakal, že sa Snape nazúri, dúfal v to, ale nič také sa nestalo. Profesor elixírov pred ním pokojne stál a čakal, kým sa upokojí.

„Už si skončil? Výborne. Nemôžem povedať, že by ma to netešilo, nikdy som si nemyslel, že Grangerová a Weasley sú pre teba tá správna spoločnosť, ale vždy si vyzeral v ich spoločnosti spokojný. Síce som nechápal prečo, keď ťa toľkokrát nechali v štichu, napríklad v tvojom štvrtom ročníku, ale budiž, tvoji priatelia, ty vieš čo chceš. V prvom ročníku ti ponúkol priateľstvo Draco Malfoy, bol by som síce rád, keby si jeho ruku vtedy prijal, ale predsa si urobil dobre, keď si ho odmietol. Dracovi vtedy išlo len o tvoju slávu. Všimol som si, že sa v poslednej dobe vôbec nehádate a je medzi vami niečo ako priateľstvo.  Viem, že Draco po hodine Obrany proti čiernej mágii zúril na Levisa a viem aj to, že stratil body kvôli tomu, že pri útočení na teba pokazil kúzlo o ktorom som si istý, že ovláda. Pozri sa okolo seba teraz. Gabriel a Amber Soulový, Chralotte Frightová, Theodore Nott, Blaise Zabinni, Pansy Parkinsonová, Draco Malfoy, Neville Longbottom a hádam, že aj Luna Lovegoodová sú omnoho lepšími priateľmi ako tí dvaja Chrabromilčania. Áno, môžem s tebou súhlasiť, teraz som spokojný.“ Pokýval hlavou Snape. Harry sa na neho prekvapene hľadel. Profesor elixírov je dnes samé prekvapenie.

„Veď po celé tie roky ste ma predsa nenávideli.“ Namietol Harry.

„No, rád som ťa nemal, ale svoje úlohy plním vždy dôsledne. Vlastne som v tebe vždy videl Jamesa Pottera a toho som vždy nenávidel, iste vieš prečo.“ Narážal tým na Harryho nepovolený vpád do jeho mysľomisi.

„Nie ste náhodou Dracou krstný otec?“ zaujímal sa.

„Áno, som a Potter, navrhol si tykanie, tak mi láskavo tykaj. Jednostranne je to dosť nepríjemné.“ Upozornil ho Snape.

„Jasne, jasne, prepáč. Sila zvyku.“ Ospravedlnil sa. Ozaj bol nezvyk tykať Snapeovi. Stále sa mu do toho plietlo vykanie.

 

„Dobre, všetko máme ujasnené, môžeme začať, nie?“ na konci to Snape otočil na otázku. Harry prikývol. Postavili sa naproti sebe a zamierili na seba prútikmi.

„Na tri. Raz, dva, tri...“ počítal Harry.

Snape na Harryho vyčaroval neverbálne Stupefy, Harry ho okamžite spoznal a vyčaroval štít. On na neho na oplátku vyslal Angeli iram, čiže Anjelský hnev. Taktiež neverbálne. Bolo to kúzlo vyššej bielej mágie a Snapea značne prekvapilo, že ho Harry ovláda. Avšak, rýchlo s ním zladil tempo a už o chvíľu po sebe obaja pálili kliatby z vyššej čiernej, bielej a aj neutrálnej mágie.

Snape bol vskutku smrtiaci protivník. Mal smrtonosné reakcie a kúzlam, ktoré nevykryl sa dokázal bez väčších problémov uhnúť. Poznal mnoho kúzel a kliatob, ktoré Harry nie a neváhal ich využiť, čo boju dodalo tie správne grády.

Štíty a farebné záblesky sa medzi nimi zmietali rýchlosťou blesku, avšak slová by ste začuli iba málokedy. Obaja mali na tvárach sústredené výrazy a kvapky potu, perliace sa vo svetlách pochodní na ich čelách. Súboj bol nerozhodná a bolo otázne, kto vyhrá. Dokonale vyrovnaný súboj. Harry by mohol použiť nejakú z dávno zabudnutých kúzel, ale tie nechcel používať. Nechcel stratiť svoju tajnú zbraň. Okrem toho, bez ich im to išlo vynikajúco.

Snažil sa z mysle vyhrabať všetky kúzla, ktoré sa naučil. Úprimne ľutoval, že sa do štúdia pustil až tieto prázdniny. Keby bol zapol už skôr, tak by toho teraz vedel omnoho viac. Harry bol magicky mocnejší, avšak, Snape bol skúsenejší. To z nich robilo rovnocenných súperov.

V zápale boja si nevšimli svetlo, ktoré sa im znenazdajky rozžiarilo nad hlavou. Harry sa plne sústredil na to, že musí vyhrať, keď pocítil cudzí dotyk na svojej mysli. Pomyslel si, že je to Snape, ale veľmi rýchlo mu došlo, že on to nebude. Vtedy už na Snapea totižto letel jasný striebrisný fľak. Pri bližšom pozorovaní by ste si všimli, že je to prekrásny strieborný fénix.

-Arya, nie!- Zakričal v myšlienkach na svojho fénixa. Strieborný vták sa zarazil a pokúsil sa spomaliť, ale už bolo neskoro a Arya nárazu do profesora nedokázala zabrániť. Snape pár metrov preletel vo vzduchu a potom dopadol na zem, kde sa ešte ďalších pár metrov kĺzal. Arya hneď po náraze vzlietla, jej sa nič nestalo.

„Arya! Nabudúce si skôr než budeš útočiť zisti, či ide o priateľa alebo súpera!“ hneval sa na ňu. -No tak prepáč, ale ty si sa sústredil na to, že ho musíš poraziť. Myslela som si, že je to nepriateľ, prečo inak by si ho chcel tak veľmi poraziť?- Zatrilkovala rozhorčene.

 

Nehádal sa s ňou, na rozhovory budú mať ešte času dosť, namiesto toho sa radšej rýchlo vybral za Snapeom, ktorý sa už dvíhal zo zeme. Kým sa k nemu dostal, tak bol na nohách a mieril na toho strieborného vtáka prútikom.

„Si v poriadku?“ opýtal sa ho hneď Harry.

„To je fénix?“ užasnuto ukázal na strieborného opereného tvora.

„Áno, tam ten pochabý vták je môj fénix, Arya. Viem, že strieborný fénixovia nebývajú, ber to tak, že moja Arya je výnimočná. Čo aj je, takže...“ predstavil jej svoju krásnu Aryu. -Kde si sa tak dlho tárala?- Opýtal sa jej v myšlienkach už značne príjemnejšie. Strieborný fénix mu pristál na ramene, kde sa pohodlne usadil. Harry natiahol ruku a pohladil svoju kamarátku po hebkom perí. Arya spokojne zatrilkovala, čo vyvolalo na jeho tvári úsmev.

„Má nejaké mimoriadne vlastnosti?“ zaujímal sa Snape. Arya rozhorčene zatrilkovala. Nepáčilo sa jej, že o tom pochyboval.

„Jej slzy sú liečivé a unesie ťažký náklad, okrem toho je tu toho však ešte viac. Ale ešte neviem, čo všetko dokáže, zatiaľ sa neprejavila.“ Odpovedal. Snape sa na ňu fascinovane hľadel.

„Je krásna.“ Povedal. Natiahol k nej ruku a pri tom nespúšťal zrak z jej očí. Chvíľku počkal s rukou pri jej perí a keď nijako neprotestovala, tak ju jemne pohladil. Aryi sa to páčilo, cítil to z jej mysle. Radšej mala už len, keď ju hladil Harry.

„No a teraz máš smolu.“ Povedal mu Harry so značným pobavením v hlase.

„Prečo?“ podivil sa Snape a naďalej ju hladil.

„Páči sa jej to, teraz bude chcieť častejšie, aby si ju hladil. Vyhovujú jej iba určitý ľudia.“ Pousmial sa.

„Aký ľudia?“ zaujímal sa Snape.

„No, jednoznačne ľudia, ktorí ma majú aspoň trochu radi a majú mágiu aspoň trošku podobnú tej mojej. Teda, tým pádom aj tej jej, ja a Arya máme takmer identickú mágiu.“ Povedal a so širokým úškrnom sledoval ako Snape bleskovo stiahol ruku a o krok stúpil.

„Ja ťa nemám rád!“ zvolal. Harry sa zasmial.

„Samozrejme.“ Povedal sladkým hlasom. Ale áno, presne to hovoril jeho výraz. Snape by sa bol určite bránil, keby sa vtedy Arya nerozhodla, že sa jej jeho prítomnosť zapáčila. Zamávala krídlami, opatrne, aby neublížila Harrymu a vzniesla sa do vzdychu. Opísala nad ich hlavami ladný okruh a pristála na Snapeovom ramene. Svoj pohľad zabodla do Harryho a vyslala k nemu jasnú myšlienku.

„Ja som ti to hovoril, máš smolu. Očividne si jej dokonale sadol.“ Pobavene sa na neho škeril.

„Čo chce?“ opýtal sa Snape Harryho.

„Hladiť, samozrejme.“ Povedal Harry. Snape si povzdychol, ale splnil jej želanie.

 

„Nemáš náhodou nejaké fľaštičky?“ opýtal sa Harry Snapea.

„Mám, prečo?“ opýtal sa Snape.

„Tak mi ich daj.“ Požiadal ho Harry.

„Koľko a načo?“ snažil sa z neho Snape dostať príčinu jeho náhleho záujmu o jeho fľaštičky na prísady.

„Všetky, naplním ti ich, kým budeš zaneprázdnený.“ S úškrnom ukázal na Aryu. –Mám začať žiarliť?- Opýtal sa jej. –Nie, teba mám stále najradšej, pána zmeniť nemôžem.- Upokojovala ho. Harry sa pousmial a pohladil svojho fénixa, keď si od Snapea bral fľaštičky.

Naplnil mu ich všetkým možným z baziliska, od jeho krvi až po jed. Jednu malú fľaštičku nechal prázdnu. Všetko okrem tej jednej fľašky podal Snapeovi.

„A čo s tou jednou?“ kývol na fľašku v Harryho rukách. Harry sa usmial a strčil mu ju do ruky. Tú mu nasmeroval k Aryinej hlave.

„Plač, moja drahá. Tvoje slzy sú nesmierne cenné a aspoň zistíme, či sú rovnaké ako u ostatných fénixov alebo niečím výnimočné.“ Zašepkal. Arya sa poslušne naklonila nad fľaštičku a nechala do nej kvapkať svoje vzácne slzy.

-Keby som z neho necítila istú spätosť s tebou, tak mu ich nedám.- Povedala mu v myšlienkach. –Ja viem, tvoje slzy sú príliš cenné na to, aby si ich rozdávala len tak hocikomu. Ale on nie je zlý, v skutočnosti ho mám celkom rád.- Priznal Harry. –Veď aj on teba.- V duchu sa zachichotala Arya. Ale nikdy by to nepriznal. Harry cítil, že by to chcela dodať. Nevýhoda spojených myslí, nič pred tým druhým neutajíš.

„Ďakujem.“ Zašepkal Snape. Harry nevedel, či je to nasmerované jemu alebo Aryi, tak to vzal tak, že obom. Ich dvoch predsa nejde oddeliť.  

 

Nechal Aryu a Snapea tak a vybral sa preskúmať Salazarovu sochu. Presnejšie, jeho ústa. Odtiaľ v jeho druhom ročníku vyliezol bazilisk.

„Otvor sssa.“ Skúsil. Nič. Riddle vtedy hovoril niečo iné, len čo to bolo? Niečo o tom, že Salazar je najväčší z Veľkej štvorice alebo niečo také.

„Sssalazar Ssslizolin, najväčššší z Veľkej ššštvorice, dovoľ mi vssstúpiť.“ Skúsil to. Tentoraz sa už Salazarove ústa začali odsúvať. Bol si istý, že to nepovedal úplne správne, ale očividne to bolo dostačujúce.

 

Odokryl sa mu výhľad na pomerne veľkú kruhovú miestnosť, na jej opačnom konci bolo taktiež potrubie, ale podobne ako táto časť aj to bolo uzatvorené.

„Zostaňte tu, hneď som späť. Lumos!“ zavolal na Snapea a Aryu a rozsvietil si prútik. Opatrne vošiel do vnútra Slizolinových úst.

V miestnosti bola pohovka, priestranná knižnica, krb a stôl. Na zemi bol tmavozelený koberec a zo stropu visel kryštálový luster. Harry sa so záujmom vybral preskúmať knihy v Slizolinovej osobnej knižnici. Prevažne tituly o čiernej mágii, veď čo iného mohol čakať od Slizolina? Práve chcel siahnuť po jednej z kníh, keď ho zaujalo tichučké zasyčanie s rohu opačnej strany miestnosti. Dokonca ani Harry ako Hadí jazyk mu nerozumel, také bolo tiché. Okamžite sa otočil a začal jastriť po miestnosti. Cítil, že Arya chcela so Snapeovho ramena vzlietnuť, ale Harry ju upokojil.

„Kde sssi?“ zasyčal. Z toto istého miesta ako predtým sa ozvalo tiché, unavené zasyčanie. Harry sa tam vybral s prútikom namiereným pred sebou. To, čo tam našiel ho vydesilo a šokovalo. Na zemi sa chúlil do klbka maličký, asi dvadsať centimetrový hadík. Harry hádal, že to bolo mláďa baziliska. A chúďa, vyzeralo podvýživene a na pokraji smrti. Harry k nemu natiahol ruku a opatrne ho vzal zo zeme.

„Neboj sssa, drobček.“ Upokojujúco zasyčal vydesenému hadíkovi. Nebál sa, že by ho mohol pohľadom premeniť na skalu. Táto schopnosť sa u baziliskov prejaví až niekedy v piatom roku života.

Malý hadík sa mu obkrútil okolo ruky, keď sa snažil dostať čo najviac k teplu. Ležať na tej chladnej kamennej podlahe muselo byť pre neho utrpením. Harrymu ho bolo úprimne ľúto, pred rokmi mu musel zabiť mamu. Pousmial sa, keď sa mu hadík ukryl v rukáve.

„Zoženiem ti niečo na jedenie, neboj sssa.“ Syčal jemne. Malého hadíka v jeho rukáve už ani nebolo vidieť. To mu vyhovovalo. Zoberie ho zo sebou do Chrabromilskej klubovne a schová ho vo svojom kufri, tak by ho nemal nikto nájsť. Nemal to srdce nechať ho tu dole umrieť od hladu a zimy. Vyšiel z kruhovej miestnosti, akoby sa nič nestalo. Jediný, kto o niečom vedel bola Arya.

„Čo sa stalo? Arya sa mi zdala byť nepokojná.“ Opýtal sa ho podmračený Snape. Hneď ako Harry vyšiel zletela Arya zo Snapeovho pleca a usadila sa na ramene svojho pána. –Myslíš, že je to dobrý nápad?- Opýtala sa ho. –Neviem, ale skúsiť to musím, nemôžem ho tam nechať zahynúť.- Odpovedal popravde.

„Nič. Dnu boli iba nejaké knihy a kreslo, nič mimoriadne zaujímavé. Možno to prídem ešte niekedy bližšie preskúmať.“ Odpovedal ledabolo.

„Môžeme ísť?“ opýtal sa Harry. Snape sa naposledy rozhliadol po okolí, než prikývol. Harry a Snape sa teda vybrali k východu s Komnaty. Zastavili sa pred potrubím, smerujúcim nahor.

 

„Vezmeš nás hore? Budem musieť nájsť nejaký spôsob prepravy, ak budem chcieť chodiť do Komnaty častejšie.“ Pozrel sa na Aryu. Súhlasila.

„Chyť sa jej.“ Povedal Snapeovi. Profesor elixírov poslúchol a chytil sa strieborného fénixa na Harryho ramene. Obaja sa stratili v striebornom záblesku a v rovnakom záblesku sa zjavili v dievčenských záchodoch nad nimi. Svojim zjavením sa poriadne vydesili Myrthu, sediacu na okennom parapete.

„V Rokforte sa premiestňovať nedá!“ zvolala. Harry sa na ňu usmial.

 

„Fénixovia sa dokážu premiestniť všade.“ Povedal. Arya vrhla posledný pohľad na Harryho a potom sa stratila v striebristom záblesku. Tentoraz zo sebou už nikoho nevzala. Bude na neho čakať v jeho kufri. Otočil sa na Snapea.

„Dúfam, že o tomto pomlčíte.“ Uisťoval sa Harry.

„Samozrejme.“ Súhlasil s ním Snape.

„Tak zas nabudúce, Myrtha.“ Harry sa usmial na ducha a spoločne s profesorom vyšiel von z dievčenských záchodov. Tam sa ich cesty rozdelili a so Snapea sa opäť stal prísny a nespravodlivý profesor elixírov s kamennou maskou a s Harryho nadpriemerný a slávny študent. Jednoducho, Harry Potter a Severus Snape ako vyšitý. V žiadnom prípade spojenci a ani nič tomu podobné.

 

Takže pravdu mali nakoniec obe fakulty. Chovám si aj fénixa a aj baziliska. Som blázon. Pomyslel si Harry cestou do klubovne. Už dávno bolo po večierke, zajtra bude potrebovať elixír, ak chce normálne fungovať. Akosi sa mu nechcelo veriť, že toho dnes ešte veľa naspí. 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

hp

kuma, 2. 4. 2013 12:33

parada konecne pokracovani

hp

samuel, 28. 3. 2013 9:35

Kdo by to byl čekal, ale fakt super.

Re: hp

Klea, 28. 3. 2013 11:05

Nečakané veci môžu byť výhodné. :-) Ale niekedy je ťažké napísať niečo nečakané. Človek už čaká všetko. :-)

Skvělý

Neky, 26. 3. 2013 19:27

Nádherná kapitola.Jsem zvědavej jaký dáš baziliškovi jméno.Musim uznat že první hodina lektvarů se ti opravdu povedla,a to jak Hermioně bouchnul kotlík je jako třešínka na dortu.Už aby Harry dorazil do ložnice a dozvěděl se jak dopadl Ron po těch cukříkách na to jsem hrozně zvědavej.Taky se mi líbí novej Nevil ještě tam přidej Lenku a bude to dokonalý.Těšim se co si vymyslíš do další kapitoly.

Re: Skvělý

Klea, 28. 3. 2013 0:58

Hermiona si to zaslúžila. Mladého dediča samotnej Smrti predsa nemôže niekto ako ona nazývať idiotom, no nie? :-)
Luna sa tam tiež objaví, možno aj v DA, ak sa Harry opäť rozhodne viesť študentov.
A Ronovu reakciu na cukríky bratov Weasleyových si rozhodne nenechám ujisť. To teda nie. A pomaly sa môžem pustiť už aj do Ginny....

Něco si domyslete za ten nadpis

5nevim5, 26. 3. 2013 23:35

Gratuluju že píšeš tak dlouhý kapitoly. A řek bych že máš velkou spoustu zajímavej nápadů, když to shrnu za všechny povídky. Snad každej nápad bude jednou dokončenej. Každej by si to určitě zasloužil.

A za jak dlouho bude v této povídce nějaká akce?

Re: Něco si domyslete za ten nadpis

Klea, 28. 3. 2013 0:53

No, v najbližších kapitolách by sa tam mali objaviť tie potvory, ktoré som už raz spomínala. Na konci niektorej z kapitol, len teraz neviem ktorej. Tam by sa mala konečne objaviť nejaká akcia.
Svoje poviedky chcem dopísať. Ak to pôjde dobre a tá dobre známa múza mi nedá kopačky, tak pribudnú aj nejaké ďalšie. Ale to až potom, čo dokončím niektoré z tých, ktoré tu už mám. :-)

Jen tak dál

Rankl, 26. 3. 2013 18:50

Tak tohle byla opravdu megakapitola :-)
Severus zvolil na první hodinu docela nebezpečný elixír. Kdo ví, co by z něj vyšlo najevo. Byla by docela sranda, kdyby se provalilo, že Ron není vlastně žádný Weasley ale třeba Brumbál (za mlada byl také zrzavý) nebo že je Hermiona spřízněná s Fenrirem Šedohřbetem :-). Třeba můžou být rádi za to, že se jim ten lektvar nepovedl. Kdo ví, co tím vlastně Snape sledoval? Možná chtěl mít jistotu, koho všeho je vlastně Harry dědicem. Každopádně u čistokrevných rodin asi bude nevěra dost problematická, když mají v rukou takovou zbraň.
Snape dal Hermioně pořádně zabrat. Jsem zvědavý, jak bude reagovat, jestli začne šprtat ještě intenzivněji nebo si na něj bude stěžovat u Brumbála nebo McGonagallové. Ron vlastně dopadl podle očakávání, takže od něj žádné extra reakce nečekám.Těším se na další kolo, jen se bojím, že při OPČM by mohli tihle dva Harrymu dost ublížit.
Neville se docela pochlapil, je dobré, že má Harry někoho i v Nebelvíru. Jsem zvědavý na Lunu.
Jak se vlastně Snape chtěl do Komnaty dostat? Není Hadí jazyk, takže vstup otevřít nemůže, leda, že by tam čekal na Harryho, ale podle té jejich srážky to moc nevypadalo. Doufám, že se tam budou scházet častěji. Harry se od něj může hodně naučit, je tam ta knihovna a než zpracuje baziliška, bude také nějaký ten čas trvat.
Nový mazlíček se mi líbí. Mám rád povídky, kdy má Harry za mazlíčka hada.Doufám, že budou spolu s Aryou dobře vycházet. Co se týká jeho schopností, tak si myslím, že bazilišek svůj pohled dokáže ovládat. K zabíjení ho používá jen v ohrožení nebo pokud to dostane příkazem. K čemu by mu také bylo, kdyby se všechno, na co se podívá změnilo v kámen? Taková strava by mu asi moc příjemná nebyla. Při lovu by bylo mnohem praktičtější, kdyby například svým pohledem dokázal kořist ochromovat.
Těším se na pokračování

Re: Jen tak dál

Klea, 28. 3. 2013 0:50

Tak toto, čo všetko by sa mohlo prevaliť pri testovaní tohoto elixíru ma ani len nenapadlo. :-) Ale Freda a Georgea by určite potešilo, keby sa zistilo, že Ron nie je Weasley. Za to Dumbledora by asi kleplo, keby zistil, že Ron, ktorý zradil jeho Zlatého chlapca je jeho vnuk. :-) Ale Ron by sa hodil aj ku Crabbeovi alebo Goyleovi, tou inteligenciou by si sadli.
Snape tým chcel docieliť iba to, aby študovali na hodine elixír, ktorý Hermiona nepozná. To sa mu aj podarilo, poriadne ju tým vynervoval, Harry hu dorazil a jej elixír urobil BUM! Presne tak to malo byť, tak si to zaslúžila.
To Snapeove a Harryho zrazenie sa na chodbe bola iba náhoda. Snape sa niekam ponáhľal, buď mal niekam namierené alebo iba hliadkoval.
No, k tomu baziliskovmu loveniu. Nad tým ako sa mu musí loviť, keď pod jeho pohľadom všetko skamenie som sa nikdy nezamýšľala. :-) A pri tej predstave ma zmáha smech. No... buď má žalúdok stavaný na strávenie kameňov, o čom pochubujem alebo dokáže svoj pohľad nejako ovládať, k čomu mi nerobí problém prikloniť sa.

koment

mišule, 26. 3. 2013 15:22

nádherně dlouhá kapitolka, to si mi hodně líbilo, :D brala bych to častěji. moc se mi líbilo že se ze severuse a harryho stávají čím dál lepší přátelé, jen tak mne napadlo že tenhle jejich souboj by se mohl stát takovým nepsaným pravidlem určitě by to harrymu prospělo ;) a navic by si utuzili vztahy :) trochu mne překvapilo že harry nepoužil štít v te hodině obrany, no myslím že Levis bude ještě hodně škodolibý, ale podle mne si to harry nenechá jen tak líbit společně s jeho přátelí, těším se až se prohloubí vztahy mezi slizolinem a chrabromilem, líbí se mi i vzestup Nevilla a ta Hermiona přesně si ji vystihla :D Snape jí to dobře nandal :D rzohodně se mi líbí celý vývoj situace, psotupné odhalování jak už schopností harryho tak třeba gabriela atd. možná tenhle komentář muze vyznít trochu chaoticky ale tak hlavní je že jsem si kapitolku nesmírně užila a to i díky te delce, a moc se těím na další pokračování ;)

Re: koment

Klea, 28. 3. 2013 0:39

S tými súbojmi by som mohla súhlasiť, prospelo by to obom. :-)
Ak pôjde všetko dobre, tak ďalšia kapitola bude mať velkom slučnú dĺžku, keď už nič.
Mladého Gabriela som si celkom obľúbila, ten bude zas všade.
Ohľadne spojenia Chrabromilu a Slizolinu... to bude asi ešte trošku zložitejšie. Je známe, že v Slizoline sú Smrťožrúti, najskôr musia dostať zámienku, aby sa na Harryho stranu pridali. Čo môže byť ťažké, lebo Voldemort je pre nich dobrým pánom. No, dobrým ako dobrým. S tým sa budem ešte musieť pohrať.
:-)

Komentík

Karlos-sama, 26. 3. 2013 9:12

Co napsat, co napsat? Pěkná a krásně dlouhá kapitolka, tak jak to mám rád :)
Hmm, něco k ději? Ano, ano, líbí se mi, že je "tajně" Severus na Harryho straně a také se mi líbí jeho nový kruh přátel. Těším se na Harryho pomstu a mám takové tušení, že mu v tom Severus velice rád pomůže, ostatně první hodina Lektvarů byla určitě pouhou ochutnávkou toho, co dokáže xD
Jinak v mnoha povídkách, kde je bazilišek, má bazilišek schopnost své oči zakrýt jistou membránou, takže nezabije, ale zkamení někoho nebo na něj jeho pohled nepůsobí vůbec. Také je mnoho verzí, kde baziliščí pohled nepůsobí na ty, kteří mluví Hadím jazykem, Hadí magie je automaticky chrání. Jsem zvědav, jak se s tím v budoucnu popereš ty :)
Pokud jde o Zmijozelovu knihovnu, nějaké knihy nebo deníky psané v hadím jazyce o hadí magii by byly hezkým doplněním harryho repertoárů kouzel a magických odvětví.

Re: Komentík

Klea, 26. 3. 2013 15:48

Tak to je jasné, že mu v tom Severus pomôže. Veď ako by si mohol nechať ujsť takú perfektnú príležitosť potrápiť troch Chrabromilčanov, ktorých nemal nkdy rád? Hlavne Rona a Hermionu.
Na baziliskovu moc si počkáme ešte päť rokov, času dosť. :-)
A do knižnice sa ešte chystám zablúdiť, rovnako ako aj Harry. Ktovie aké zaujímavé knihy sa tam ešte objavia. :-)

skvele

Anfulka, 26. 3. 2013 0:19

moc ti dekuji je to krasny pribeh.Libi se mi vztah seva a harryho.I nove trio je fajn.

Re: skvele

Klea, 26. 3. 2013 15:44

Ja zas ďakujem za komentár. :-)

:D

Torak, 25. 3. 2013 23:58

Nadhera len tak dalej :D pises naozaj skvele nemozem ti ani nic vytknut proste krasa .

Re: :D

Klea, 26. 3. 2013 15:43

Ďakujem za pochvalu. :-) :-)