Choď na obsah Choď na menu
Reklama
 


27. 7. 2012

1. Nezvyčajná návšteva

 

normal_1205.jpg

Harry ležal na posteli a premýšľal o Siriusovi. Pred týždňom sa jeho krstný otec prepadol oblúkom na Oddelení záhad. Hrozne mu chýbal, aj keď cítil, že sa má teraz lepšie. Najskôr bol zatvorený v Azkabane a potom na Grimmauldovom námestí. Harry chápal, prečo sa za ním vybral na ministerstvo a bojoval proti Bellatrox. A to mu ešte pridávalo na pocite viny. Keby nebol taký hlúpy a neveril by Voldemortovi, že väzní jeho krstného, tak by sa nič z tohto nikdy nestalo.



Ešte k tomu tá veštba. Buď zabije on Voldemorta alebo Voldemort jeho, nie je iná cesta. Nezáležalo na tom, že Harry nechcel zabiť nikoho, dokonca ani takého netvora, ako je Voldemort. Teraz, keď bol Sirius mŕtvy prestalo byť Grimmauldovo námestie bezpečné, a tak sa Fénixov rád presunul do Brlohu.


Harry by najradšej odišiel za Siriusom. Bol by s rodičmi ... so Siriusom. Bol by konečne po dlhej dobe šťastný šťastný. Nezaslúžil si to? Čo musí ešte urobiť, aby bol konečne šťastný?



Zraz u sa v izbe silno zablyslo a izbu zalialo silné svetlomodré svelo. Harry sa na posteli posadil tak rýchlo, ako mu to telo, zdrevenené od dlhého ležania, dovolilo.


Žiarivé svetlo ustúpilo, tak rýchlo, ako prišlo. Zostali po ňom len dve postavy zahalené v dlhých plášťoch. Žena v tmavo čiernom plášti a muž v oslnivo bielom. Harry vrhol rýchly pohľad von oknom, hliadka si musela takéto silné svetlo všimnúť. Niečo vonku sa mu však zdalo iné, nemal však čas poriadne to preskúmať.


„Kto ste?!“ zoskočil z postele a skákal prútikom z jedného na druhého.


„Nevšimnú si to. Na chvíľu sme zastavili čas.“ Povedala Neznáma, ignorujúc jeho otázku. Harry neodolal a vrhol pohľad na okno, smerujúce do záhrady. Skutočne. Všetko vonku sa zdalo byť akoby zmrazené.



„Moje meno je Eldewey. Ale ľudia mi hovoria aj Smrť.“ Predstavila sa žena v čiernom.


„A ja som Aaron. Známy aj pod menom Život.“ Predniesol muž v bielom s jemným úklonom. Obaja mali melodické a nesmierne príjemné hlasy. Neveriacky sa na nich pozrel.


„Klamete! Kto ste?!“ zvolal.


„Chceme ti pomôcť. Ty si ten chlapec, ktorý má poraziť najobávanejšieho černokňažníka tejto doby. Podľa veštby máš mať moc, ktorú on nemá a s tým ti pomôžeme my. Ak budeš súhlasiť, tak ťa budeme jeden mesiac učiť, ako poraziť Voldemorta.“ Upokojoval ho Život.


„Prečo by som vám mal veriť?“ opýtal sa ich.


„Lebo sme tvojou jedinou šancou na jeho porážku. A ja sama chcem, aby konečne zmizol z tohto sveta. Čiernou mágiou sa mu podarilo dostať sa z môjho dosahu. Preto sme sem prišli, pomôcť ti pri jeho zabití.“ Odpovedala mu pokojne Smrť.



Ak ho budú učiť, bude mať reálnu šancu poraziť Voldemorta a bude môcť chrániť svojich priateľov. A ona má pravdu, naozaj nemá na výber. Ak neprijme ich ponuku a nezačne sa od nich učiť, tak nebude mať nijakú nádej na výhru nad Voldemortom.


„Bude mi cťou.“ Aaron a Eldewey sa na neho usmiali. Úsmev im opätoval.



„Ako sa má Sirius?“ opýtal sa ich.


„Má sa viac, než dobre. Teraz je v mojej ríši, kde sú všetci mŕtvy a plne si užíva prítomnosť tvojich rodičov. Mám ti odkázať, že ťa nadovšetko milujú.“ Jemne sa na neho usmiala.



„Posilníme tvoju mágiu. Bude to potrebné k zvládnutiu učiva.“ Povedal po chvíli Aaron a aj s Eldewey k nemu podišli. Každý mu položil jednu ruku na hlavu a začali odriekať slová v neznámom jazyku. Ich hlasy sa dokonale dopĺňali a vytvárali dokonalú melódiu. Zatvoril oči a započúval sa do ich hlasov. Všade okolo neho prúdila mágia, tvorená z ich hlasov a napĺňala ho.


Intenzita mágie sa zvyšovala z hlasitosťou ich hlasov a keď začali Eldewey a Aaron neznáme slová kričať, prúdila do Harryho tak rýchlo, až mal pocit, že to nezvládne. Po krátkom čase Eldewey a Aaron stíchli a mágia okolo neho sa utíšila. Teraz len jemne viala okolo neho a utišovala jeho zmysly.



„Wow!“ na viac sa akosi nezmohol. Odpoveďou mu bol veselý smiech.


„Teraz môžeme začať s vyučovaním. Ale najskôr sa naješ.“ Eldewey si ho kriticky premerala.


„Vyzeráš, akoby si už mesiac nejedol.“ Dodala. Luskla prstami a pred Harrym sa objavil podnos s jedlom.


„Ďakujem.“ Harry sa s chuťou pustil do jedla. Bolo naozaj vynikajúce. Podnos zmizol vo chvíli, keď položil vidličku späť na prázdny tanier.



„Výborne! Teraz sa do toho môžeme pustiť. Najskôr ťa naučíme okulumenciu a legilimenciu. Aaron okulumenciu a ja legilimenciu.“ Začala Eldewey.


Harry sa na ňu len zdesene pozrel. To nezvládne nikdy.


„Neboj sa. Nebude to také zlé.“ Upokojovala ho, keď videla jeho zdesenie.


„Pohodlne sa posaď.“ Zavelil Aaron a Harry urobil, ako mu kázal.


„Zatvor si oči a mysli na nejakú vec. Tá myšlienka ti musí zaplniť celú myseľ.“ Harry sa na neho zmätene pozrel, nevedel, na čo má myslieť.



„Mysli na niečo, čo odoženie všetky ostatné myšlienky. Na niečo, čo je dosť silné, aby ťa to prinútilo zabudnúť.“ Harry si spomenul na chvíle strávené v Chrabromilskej klubovni. Keď sa díval do ohňa plápolajúceho v krbe, dokázal zabudnúť na všetko okolo. Všetky starosti sa stratili pri pohľade na oheň olizujúci drevo v kozube. Aj teraz s nechal unášať ohňom a spokojnosťou. Nechal ho pohltiť svoju myseľ.


„Výborne. Toto ti pomohlo sústrediť sa. Teraz si predstav bariéru chrániacu tvoju myseľ. Stenu, ktorá je dosť silná, aby odolala všetkým útokom.“ Harry si predstavil pevnú obsidiánovú stenu. Obsidián bol podľa jeho názoru dosť pevný. Bariéra sa rozprestierala okolo jeho mysle a bránila tak vstupu do nej. Sústredil sa na každú jej časť. Každú osobite spevnil a obalil ohňom.



„Teraz som na rade ja.“ Zašepkal tichý Eldeweyin hlas. Harry pocítil jemný nátlak na myseľ,keď Eldewey prechádzala okolo jeho bariéry a náhodne zatláčala na jeho ohnivú bariéru.


„Zlá voľba. Oheň sa dá veľmi ľahko uhasiť.“ Harry sa len usmial. Eldewey pustila na jeho bariéru silný prúd vody, ktorý útočil na jeho ochranu mysle. Cítil, ako oheň chrániaci jeho myseľ stráca silu. Po chvíli po ňom zostala už len pevná obsidiánová bariéra. Eldewey prekvapením vydýchla, na čo sa Harry pobavene zachechtal.



Obchádzala stenu stále dookola. Kde tu zatlačila, ale stena zostala naďalej stáť. Zdalo sa, že je bezchybná. Skúsila ju dokonca aj preliezť, ale ani to jej nevyšlo. Stále sa kĺzala na jej hladkom povrchu.


„Tak to skúsime inak.“ Zašepkala.


Odrazu pocítil prudký náraz na myseľ. Niečo neuveriteľnou silou narazilo do jeho obrany. Harry zmobilizoval svoje sily a posilnil bariéru. Útoky naberali na sile. To sa už Harry naštval. Nabil stenu elektrinou a čakal na útok. Bol zvedavý, ako si Eldewey poradí s týmto.


Eldewey sa chystala zaútočiť znovu. Bola si istá, že teraz jeho stena spadne, avšak prerátala sa. Pri dotyku so stenou ju skopal elektrický prúd.


„AU!“ vykríkla a urýchlene opustila Harryho myseľ.


Harry otvoril oči.



„No, čo na to povieš?“ spýtal sa s úškrnom.


„Čo sa stalo?“ pýtal sa Aaron. On sa nemal ako dozvedieť, čo sa stalo.


„Celý čas som vás pozoroval. Už dobré dve hodiny sa na vašich tvárach striedajú rozličné grimasy a ja neviem prečo.“


„Dve hodiny?“ divil sa Harry. Jemu to prišlo, ako chvíľa.


„Najskôr som si myslela, že má Harry len slabú bariéru z ohňa. Tú som zahasila. Nečakala som však, že za tým ohňom ma čaká ešte niečo. Narazila som na pevnú bariéru z obsidiánu. Nenašla som žiadnu dieru, cez ktorú by som sa mohla dostať dnu. Žiadne slabé miesto. Dokonca som ju nedokázala ani preliezť. Úplne bezchybná stena. Tak som to skúsila silou. Narážala som do jeho mysle so stále väčšou silou. Keď sa jeho obrana jemne zablysla. Už som si myslela, že mám vyhraté. Pripravila som sa na najsilnejší útok, aký som zvládla a zaútočila som. Stalo sa však to, čo som nečakala. Pri dotyku s jeho bariérou ma zasiahol silný elektrický náboj. Nie smrteľný, ale dosť silný, aby si nabudúce útočník rozmyslel, či na neho zaútočí. No jednoducho, okulumenciu si zvládol bravúrne Harry.“


Aaron sa rozosmial. Eldewey s Harrym sa na neho prekvapene pozreli.



„Ak mu pôjde takto dobre všetko, nebudeme ho mať za chvíľu čo učiť. A to sme Život a Smrť.“ Vysvetlil.


„Ak bude taký dobrý, naučíme ho Dávno zabudnuté kúzla a tvorbu kúzel.“ Usmievala sa Eldewey. Harry sa na nich prekvapene pozeral. Dávno zabudnuté kúzla? O tých už niečo počul.


„Nie sú dávno zabudnuté kúzla Merlinove?“ opýtal sa ich.


„Áno, aj. Dávno zabudnuté kúzla sú kúzla, ktoré vymysleli v minulosti mocný čarodejníci. Ľudia na ne zabudli, pretože boli pre nich príliš ťažké. Nedokázali ich využívať. Voldemort aj Dumbledore niektoré používajú.“ Vysvetlila mu Eldewey. Harry sa nestačil čudovať. Tento deň je priveľmi nabitý informáciami.



„Čo myslíš Harry, kto z nich je silnejší, Dumbledore alebo Voldemort?“ opýtal sa ho Aaron.


„Dumbledore?“ tipol si Harry.


„Nie. Voldemort je niekoľkokrát silnejší ako on. Dumbledorovi pomáha jeho prútik. Jeden z Darov Smrti. Čo je trochu blbý názov. Ja som im ich nedala. Toto je prvý raz, čo pomáham ľuďom. Ale k veci. Súboje medzi Voldemortom a Dumbledorom končia vždy remízou. Nie preto, že by boli rovnako silný, ale preto, lebo Voldemort sa rád hrá. Jediný kto sa dokázal aspoň priblížiť jeho moci si ty.“ Povedala mu Eldewey.


„Ja?“ divil sa.


„Áno ty.“ Prikývol Aaron.


„A my sa teraz postaráme o to, aby si sa jeho moci vyrovnal.“ Usmiala sa na Harryho.


„Teraz sa navečeraj a pospi si.“ Mávla rukou a na posteli sa opäť objavilo jedlo.


 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

juj

Kik, 3. 12. 2012 14:43

téda je to zajímavé, tohle by mě nikdy nenapadlo, i když mi přijde trochu všechno zrychlené, hlavně ta nitrobrana, ale co aspoň se to zbytečně netáhne :)

:)

pimpinela, 10. 10. 2012 20:41

Toto sa mi celkom páči. Hlavne síce Smrť mi príde až moc milá. Ale aj tak je super. :D...Poviedka ma zaujala. :))

Re: :)

Klea, 22. 10. 2012 19:50

To som rada! Dúfam, že sa ti bude páčiť aj naďalej. :-)