Prečo padáme? Aby sme sa naučili opäť sa postaviť.

Úbohý, malý chlapec, ktorý si myslí, že môže zachrániť svet. Všetkých nás spasiť. Vidíš vo mne číre zlo a máš pravdu. Nie je vo mne kúsok ľudskosti. Mnohí ma nasledujú, ale ani jeden z nich si na začiatku tejto cesty netrúfal odhadnúť, čoho všetkého som a budem schopný. Možno je pravda, že si našich najväčších nepriateľov vytvárame sami. Aj keď väčšina to urobí neúmyselne. Ja viem presne, čo robím. Hrajem sa, skúšam, koľko vydržíš kým sa aj ty nevyberieš na tieto chodníčky skrz temnú stránku mágie. Neochutnáš tú opojnú moc, po ktorej túžia mnohí, no dostane ju len zopár. A ty ju dokážeš získať. Nie toľko, koľko jej mám ja, no nechám ťa ju ochutnať, nechám ťa, nech ťa zničí tak ako nikdy nemohla zničiť mňa. Hrajeme si na mačku a myš, každý z nás si myslí, že je tá mačka, no len ja poznám skutočnú pravdu. Úbohý prváčik, nadaný na mágiu, no nič viac. Každý deň okolo mňa prechádzaš, čudne sa na mňa pozeráš, považuješ ma za hrozného učiteľa. V hĺbke srdca vieš, že som tvoj najväčší nepriateľ a nenávisť ktorú cítiš je silná, čistá. Tvoja myseľ však nedbá na varovania. Prišiel si z muklovského prostredia a snažíš sa zapadnúť. Aké by to bolo, pohádať sa z učiteľom hneď v prvý rok štúdia ? Ó, verili by ti, viem, že ma riaditeľ nemá rád a z hoc čoho ma podozrieva. Lenže ty sa príliš bojíš, hlupáčik. Snáď o pár rokov. O pár rokov vkročíš do riaditeľne a povieš im, čo sa tu dialo. Ako nepríjemne si sa cítil zakaždým, keď si sa na mňa pozrel. Keď som ti Legilimenciou ničil myseľ. Ale o pár rokov tu pravdepodobne nebudem. Alebo budem mať nad riaditeľom príliš veľkú moc. Koniec koncov, Rokfort bol pre mňa vždy únikom s toho otrasného prostredia, ktoré som bol nútený nazývať "domov." Na výber som však nemal. A je to aj môj kľúč k moci a nesmrteľnosti.

"Profesor!"

Obzriem sa a pohŕdavo si pozriem malého Slizolinčana. Ako deti sú mizerní materiál na služobníkov. V celku však tvoria značnú väčšinu mojej armády. Koniec koncov, aj v mojom srdci sa skrýva Slizolinčan, hoc by to nik nepovedal. Nie na profesora, ktorým som sa stal.

"Áno ?" pozriem sa naňho mierne otrávene.

Touto nenápadnou zdržanlivosťou som si na svoju stranu získavam mnohých. Nie len spomedzi študentov. Pri riaditeľovi to však nepomáha. Stále ma podozrieva a necháva sledovať svojimi poslušnými psami. Vo Veľkej Sieni ma zavše počastuje pohľadom, ktorý ma sprevádza už od školských čias, už od mojich prvých pokusov splynúť s nekonečnou mocou tej najtemnejšej mágie. Pohľadom, ktorý si nik iný nevšíma.

"Pán profesor. Bitka! Madam Pomfreyová ma poslala a tvrdí, že je to vážne ! Vraj ho len vy môžte zachrániť ! Hovorí, že jej skúsenosti s týmto druhom mágie nie sú také hlboké ako vaše. Koniec koncov, to vy ste profesorom...."

"Zaveď ma tam ! Rýchlo !"

Som zvedavý a viem, že zo seba chlapec dostane čokoľvek len nie užitočnú informáciu. Pre istotu nahodím ustaraný výraz vhodný pre profesora, ktorému na srdci leží blaho jeho študentov. Na chvíľu sa strácam v myšlienkach. Koniec koncov, som v Rokforte, tu na mňa nikto nezaútočí. Dokonca ani riaditeľ so všetkou svojou hlúposťou a aroganciou. Zdá sa, že sa blížime k miestu. Chlapec začína spomaľovať až napokon zastane. Vystrašene sa na mňa pozrie. Čo ma zaráža je, že sa tento strach mieša zo zmätkom. Na chvíľu sa zdá, že sa dostal z akéhosi druhu oparu.

"Je to pasca..." zašepká, no jeho pohľad sa znova zahmlí a ja viem, že mi toho viac nepovie.

Opatrne sa obzerám okolo seba, no moje podvedomie mi šepká, že sa nemám báť. Nie ja. Nie najmocnejší temný čarodejník svojho storočia a všetkých storočí, ktoré mu predchádzali a ešte len prídu. Napriek tomu som mierne nervózny. Sme v odľahlej časti hradu kde noha študenta zablúdi málokedy. Zrazu počujem hadie syčanie, parselčinu. Viem, že je toho schopný len jeden. Rýchlo sa zvrtnem no vzápätí sa nemôžem pohnúť. Kruh. Kúzelnícky rituálny kruh. Kruh čírej bielej mágie. Mágie, ktorou tak veľmi pohŕdam, no predsa sa zdá, že to bude ona, kto ma privedie do záhuby.Moje telo sa bezmocne dvíha a ja sa jej nesnažím vytrhnúť. Viem, že to nie je cesta. Len by som sa pred tým chlapcom zosmiešnil.

"Dumbledore." zavolá na mňa.

Jeho tón hlasu ma irituje. Nie je v ňom žiadna stopa po nenávisti. Len ľútosť nad mojou temnou dušou, takmer rozpadnutou na prach.

"Ahoj Tom. Musím povedať, že som niečo také nečakal. Vskutku šikovné. Zdá sa, že ťa Múdry klobúk zaradil do správnej fakulty. No čo urobíš s naším malým svedkom ?"

Sledujem ho ako sa otáča k chlapcovi, na ktorom sa dopúšťa pravdepodobne najtemnejšej mágie akej je schopný. Ja sa však po dnešku postarám, aby sa jeho schopnosti neposúvali a jeho morálne zásady nerúcali. Dnes potečie nevinná krv. S odporom si odfrknem keď zistím, že aj toho chlapca zaklína akosi jemnejšie.... svetlejšie... takmer s láskou. Položí mu ruku na plece, jemne naňho čosi zasyčí a chlapec kráča preč.

"Vskutku pôsobivé. Pusť ma teraz, Tom a môžme na to všetko zabudnúť. Mimochodom, čo za rituál sa to chystáš vykonať ?"

Nedúfam, že by bol dosť hlúpy na to aby ma pustil, no zrejme sa bude chcieť pochváliť zo svojimi schopnosťami. Ak budem vedieť čo chystá, môžem situáciu veľmi ľahko obrátiť vo svoj prospech.

"Myslíš, že som až taký hlúpy ? Poznám tvoju moc a Slizolinove dedičstvo je moja jediná výhoda nad tebou. Mohol by si ma rozmliaždiť ako chrobáka ak by som ti povedal, do akého rituálu som ťa spútal, či ťa dokonca splní."

Podcenil som ho. No aj tak ostávam pokojný. Nie, nie som úplne bez sebazáchovy. V mojom vnútri sa všetko búri. Ešte je tu však veľa ciest von.

"Chytrý chlapec. Nie je však rituálov bielej mágie. To naše možnosti celkom zužujú nemyslíš?"

Smutne sa na mňa usmeje. Ako by to všetko robil nedobrovoľne. Ale ja viem prečo to robí. Jeho duša je ešte stále čistá, no túži po slobode. Doráňané malé dieťa, ktoré našlo nový svet. Svet v ktorom môže byť niekým. A ja mu stojím v ceste. Každá jeho bunka, každá kvapka mágie v jeho tela sa búri proti mne. Moja mágia to cíti a odpovedá. Bohužiaľ je jeho podvedomá mágia pozoruhodne rozvinutá a tak ho nemôžem premôcť.

"Myslel som na to. Máte len jeden pokus. Zlá formulka a zomriete."

Chyba. Chcel som skúšať rôzne rituály bielej mágie. Mám k nej odpor no proti kliatby poznám naspamäť. Uvedomujem si, že ju niekedy podceňujem, no touto témou sa zaoberala jedna z mojich prác na vysokej škole čarodejníckej v Egypte. Jeden z predmetov bola aj obrana proti bielej mágii. Napriek tomu by som pravdepodobne zomrel pri prvej príležitosti. Takto si počkám na istý úder.

Už nerozprávam, len sa pozerám ako si vykonáva svoju prácu. Sliedim po hocičom. Po gestách a po slovách starého jazyka našich predkov, na jeho výraz a dokonca na svoje vlastné pocity. Zrazu cítim, akoby sa všetka moja sila sústredila na svoje miesto. Začína sa ma zmocňovať panika. Niet cesty späť. Rituál bude vykonaný. Ale moja sila.... Cítim ju ako nikdy. Sústreďuje sa. Do vlasov, do brady.... Uvedomím si to príliš neskoro. Bol to Samsonov rituál! Rituál, ktorý moju moc sústredil do mojich vlasov a brady. Thomas mi jednoducho ostrihá vlasy a bude po mojej sile. Vyriekne posledné slová, no stále ostávam spútaný. Moje telo však klesne na zem. Prichádza ku mne s malou dýkou. Keby bol o čosi krutejší, som mŕtvy, lenže on to chce urobiť "správnou" cestou a nechať ma žiť.

"Čo je svetlo bez temnoty? Čo si ty bezo mňa?" pýtam sa ho.

Na chvíľu sa odmlčím. Čakám zaváhanie, no v jeho očiach je stále odhodlaný výraz.

"Nikdy ma nemôžeš poraziť..." zašepkám a uchyľujem sa ku krajnému riešeniu. Napokon som sa dočkal jeho chyby. Mal ma zabiť, teraz existuje cesta von. Celú moju bytosť nasmerujem k obeti, ktorá je potrebná a žiadaná. Zomriem, alebo sa vzdám pomsty. Žiadna stredná cesta. Cítim, ako naše mágie dospievajú k dohode. Mladý Riddle-Slizolin letí preč, moje väzenie sa zrúti ako domček z karát. Postavím sa a kráčam preč. Tak veľmi by som chcel preliať nevinnú krv! Tak veľmi! Moja mágia by mala iný názor. Dospeli sme spolu k dohode. Môžem RIddla zraniť, no nie zabiť. Aspoň nie osobne. Povzdychnem si. Moja budúcnosť sa začína jasne rysovať. Po dnešku viem, aký bude Riddleov osud. Počas rituálu v sebe nemal kúštik temnej mágie. Tá ho však pohltí. Zrazí na kolená. Som si istý, že bude verejne vystupovať ako nový Temný Pán. To znamená, že sa musím zahrať na záchrancu svetla. Dúfam, že to Gellertovi vadiť nebude. Aj keď som si istý, že by zradu neočakával. A potom.... potom budeme potrebovať nového spasiteľa, ktorý skoncuje s Thomasom Riddleom, nech bude známy pod akýmkoľvek menom... Ako asi budem vyzerať s tak dlhou bradou a vlasmi?

Thomas Riddlea ležal na tom istom mieste, kde ho protikliatba nechala. Zlyhal. Zlyhá zakaždým. Je to preto, že sa snaží robiť to, čo je najlepšie? Stále sa mu v hlave ozývali slová toho sviniara.... Nikdy ma neporazíš...Čo je svetlo bez temnoty?...Nikdy ma neporazíš...Čo si ty bezo mňa?....Nikdy ma neporazíš....Zlostne buchol päsťou proti stene. Z hánok vystrekla červená krv a on si ich zúfalo strčil do úst aby potlačil vzlyky. Slané slzy mu však napriek tomu stekali po tvári. A čo je tma bez svetla, Dumbledoore? Bude zo mňa temný čarodejník. Všetci budeme temní čarodejníci. O to sa postarám. Aj keby som mal všetkých ostatných "svetlých" pozabíjať vlastnými rukami. A keď budeme temní všetci, nebude temný nikto.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

HODNOTENIE

Maat

Takžeeeeee
Moje hodnotenie je nasledovné:

1. Splnenie zadania a rozsah:
Rozsah vzhľadom na myšlienku je dostačujúci a celkovo som spokojná. 8 bodov

2. Originalita
Tu musím povedať, že som bola nadmieru spokojná a veľmi milo prekvapená. 10 bodov

3. Štýl a obsah
Málo konverzácii a pekný náhľad do pocitov hlavných postáv.
Štýl, s ktorým sa stretávam občasne ma milo prekvapil, 9 bodov
 

27/30

.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.

Simson

1.: splnenie zadania a rozsah
8/10
velmi dobre vystihol/la zalezistost temnoti a svetla.
2.: originalitu
10/10
vynikajuce.koho ineho by napadlo pisat o albusovej brade a vlasoch a o tom ako ich vlastne dostal?proste genialne :D
3.: štýl a obsah
7/10
zo začiatku poviedky  som z toho mala  pocit č.1 a keď mi doslo ze je to o Dumbym tak som si to precitala znovu a mala som z toho pocit č.2...je to take zmetocne..ale inak fantasticky napisane...milujem vyrok "A keď budeme temní všetci, nebude temný nikto."

25/30

.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.

Klea

1.: Splnenie zadania a rozsah
Rozsah sa mi páči, nie je to príliš krátke ani dlhé. Čo sa zadania týka, nemám úplnú istotu. Z toho záveru nemám dojem, že by boli oni dvaja hlboko spätí, no nevadí. Je to v poriadku. Zachytila si temnotu v Dumbledorovi, čo sa mi páči.
8/10

2.: Originalita
Zlý Dumbledore, dobrý Tom. Na túto tématiku som čítala viacero kapitoloviek aj jednorázoviek, no zachovala si si svoju originalitu. Pri čítaní som mala nejasný dojem, že som už raz čítala čosi veľmi podobné, no s istotou to povedať neviem. V konečnom dôsledku som spokojná.
Oceňujem nápad s obradom a bradou. Kto by si bol pomyslel, že v tej dlhej brade ukrýva svoju temnú čarodejnícku moc? Ja teda nie. :-)
9/10

3.: Štýl a obsah
Trochu ma iritujú medzery pred otáznikmi a výkričníkmi. Poznám veľa ľudí, ktorí tak píšu, je ich dosť na to, aby sa moja výnimočná háklivosť na tento jav otupila, napriek tomu ti však beriem bod za toto, niektoré zvláštne slová (hrajem sa - hrám sa... Netuším, či je spisovný aj význam hrajem sa...??? Nikdy som to nepočula) a zopár viet, ktoré ma významom zmiatli. Štýl mi, priznám sa, dokonale nesadol, no ja som ten typ človeka, ktorý má vyhradený štýl. Priznávam, že som dlho nechápala, z akého pohľadu je písaná táto poviedka. :-) Nakoniec som sa dopracovala k tomu, že je to Dumbledore a druhá strana mince je Tom, no spočiatku som si myslela, že čítam o Voldemortovi a Harrym.
7/10

Ešte poznámka pomimo:
"A keď budeme temní všetci, nebude temný nikto."
Nebola som si istá, do ktorej kategórie pri hodnotení to zaradiť, no spomenúť som to musela. Krásna myšlienka, hlboká. Zasiahla ma rovnako, ako ma zasiahla veta, ktorú som kedysi našla a ktorá sa stala témou prvého kola. :-) Pridávam bod. 

25/30

.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.

Konečný počet bodov: 
77/90