Choď na obsah Choď na menu
Reklama
 


9. 5. 2016

Drani - 1. kolo

Bola tu naposledy. Poslednýkrát sa prišla pozrieť na neho. Ešte len prekročila bránku a už ju zaplavila vlna spomienok.

Svojimi veľkými zelenými očami pozorovala staršiu ženu pred sebou.

Albus Dumbledore?“

Áno dcérka. Albus Dumbledore. Je to najmocnejší svetlý čarodejník. Ochraňuje nie len muklov, ale aj nás.“

Pred kým?“

Úsmev, ktorý doposiaľ pohrával na tvári staršej ženy, zmizol.

Pred temnými čarodejníkmi. Pamätaj, že im sa veriť nedá.“

Zasmiala sa pri tej spomienke. Odjakživa bola svetlým dieťaťom. Milovaná rodičmi, ktorí ju vychovali, aby zbožňovala muklov, a aby nasledovala najväčšieho bieleho čarodejníka.

Sedela na stoličke pred celou Veľkou sieňou a čakala, kým ju klobúk zaradí do jednej z fakúlt. Netrvalo dlho, než sa Múdry klobúk definitívne rozhodol.

Bifľomor!“

Rokfort. Ako veľmi milovala tú školu. Reprezentovala na nej svoju žltú fakultu najlepšie ako vedela. Žiadny profesor, s ktorým vychádzala, na ňu nemohol povedať krivé slovo. Dokonca nemala za celých sedem rokov žiaden trest. Bola ideálnym príkladom pre mladšiu generáciu. Školský bezstarostný život jej naozaj veľmi chýbal.

Naozaj ste rozhodnutá pridať sa k nám, slečna?“

Áno,“
„V tom prípade, vitajte vo Fénixovom ráde,“

Po strednej škole zohrával Fénixov rád v jej živote krátku, ale významnú úlohu. Spoločne s ostatnými členmi rádu bojovala proti temným čarodejom a ochraňovala muklov. V boji patrila k najlepším čarodejníkom a práve vďaka nej pochytali množstvo stúpencov zla. A hoci bol boj jej životom, nikdy neublížila žiadnemu nepriateľovi. Takmer nikdy.

Práve omráčila ďalšieho smrťožrúta, keď tesne pred ňou preletel zelený lúč. Otočila sa smerom odkiaľ prišiel a uvidela postavu s čiernym kabátom a bielou maskou ako vysiela na ňu ďalšiu kliatbu. Tento krát sa jej musela vyhnúť, ak nechcela skončiť mŕtva. Pustila sa s postavou do súboja. V krvi sa jej prebudila túžba vyhrať nad ním aby ochránila nevinných ľudí. Postupom času zistila, že jej protivník je v súboji lepší ako ona. Oveľa lepší. Zahnal ju medzi domy, kde neprebiehal žiadny súboj, iba ten ich. Ocitla sa pri stene a jediné, čo vyčarovávala boli štíty. Ovládol ju strach, myslela, že je to jej koniec. V snahe ochrániť svoj život sa obrátila na kúzla, ktoré doposiaľ nikdy nepoužila. Jedno z nich zasiahlo svoj cieľ a odhodilo jej protivníka do steny, pozdĺž ktorej sa bezvládne zviezol na zem. Na zemi pod ním sa začala tvoriť kaluž krvi. V tej chvíli ju ovládla ešte väčšia panika ako dovtedy. Nechcela mu ublížiť. Zo zúfalstva spravila jediné čo ju vtedy napadlo. Spoločne s nepriateľom sa premiestnila do jej domu.

Z očí sa jej začali rinúť slzy pri spomienkach s ním. Práve v jej dome ho naozaj spoznala. Pamätala si ho zo školských čias ale nikdy mu nevenovala veľkú pozornosť. Bol pre ňu iba ďalším stúpencom Voldemorta. Chcela ho ošetriť a odovzdať ministerstvu, avšak jej plány sa rýchlo zmenili.

Po dvoch hodinách v bezvedomí sa konečne pohol. Okamžite pristúpila k nemu. Videla ako otvára oči a ako sa mu zúžili zreničky. Chcel siahnuť po prútiku, ale ten mala ona.

Kto si?“

Spýtal sa jej. Nevenovala jeho otázke pozornosť a podala mu elixír.

Toto vypi,“

Posadil sa na gauči a hoci si elixír prevzal, nevypil ho, ale položil na stolík.

Ak by som ťa chcela otráviť, tak by som ťa neošetrila nemyslíš?“

Ignoroval jej otázku. Posadila sa na stoličku oproti gauča a čakala čo spraví ďalej. Mohla ho priamo poslať na ministerstvo, aby ho odsúdili za spolupracovanie s Voldemortom, ale nespravila to. Chcela napraviť svoje fyzické škody, ktoré napáchala na ňom a až potom ho poslať do väzenia. Avšak jeho zranenia boli väčšie ako očakávala a hoci vedela, že väčšinu z nich nespôsobila ona, ošetrila mu ich.

Čo chceš odo mňa?“

Táto otázka ju zaskočila. Očakávala, že ju bude chcieť napadnúť a utiecť, ale zmýlila sa.

Nič,“

Tak potom prečo si to spravila?“

Doteraz nechápala, prečo mu pomohla, ale nikdy to neoľutovala. Obľúbila si ho a vedela, že dodal jej životu to, čo by iní nedokázali. Ak by mu vtedy nepomohla, teraz by tu nestála a neplakala. Napriek všetkej bolesti, ktorú prežívala, sa jej oplatilo pomôcť mu. Utrela si slzy a nechala plynúť spomienky ďalej.

Spomínala, ako sa z ich prvého nevinného rozhovoru vykľuli dlhé rozprávania do noci. Nakoniec ho nechala odísť, aj keď to bolo proti jej zásadám. Odvtedy s ním trávila viac času ako by sa patrilo. Otvoril jej dvere k temnote a ona sa ním nechala sprevádzať po tajomstvách dovtedy nepoznanej časti ich sveta. Spoznávala jeho život a životy temných čarodejníkov. Argumentoval na jej pohľad života a vždy to ukončil rečníckou otázkou: „Ako môžeš byť taká nevinná?“ Časom začala chápať myšlienky temných čarodejníkov a hoci si to nerada priznala, v kútiku duše s nimi z časti súhlasila. Chápala, prečo bojujú temní čarodejníci, ale s Voldemortom sa napriek tomu stotožniť nedokázala. Nedokázala odvrhnúť muklov ale prijala do života aj zlých čarodejníkov. A zatiaľ, čo jej on vložil do života temnotu, ona mu na oplátku poskytla časť z jej svetla. Našla v ňom, to čo iní prehliadali a zamilovala si to čo odsudzovali. Bol pre ňu temnotou v svetle. A to milovala na ňom.

Avšak s jeho príchodom do jej života začala strácať svojich blízkych.

To nemôžeš myslieť vážne!“

Oci...“

Ako si sa mohla zapliesť s takým ako je on? To sme ťa nič nenaučili?“

On nie je zlý...“

Je z temného rodu! Pravdaže je zlý!“

Ale...“

Sklamala si nás,“

Kedy konečne prestanete mať predsudky? Prečo myslíte, že oni si zaslúžia byť zničení? Možno sa vyznajú v temnej mágii viac ako iní, ale sú rovnakí ako my ostatní!“

Slová jej rodičov boli pre ňu ako dýky do srdca. Vždy svojich rodičov milovala a bola by ochotná pre nich aj zomrieť. Ibaže, keď sa im priznala, kto si získal je srdce, opustili ju. A nie len rodičia, ale aj priatelia odchádzali od nej kvôli jej súciteniu s temnou stranou. Jediný, kto ostal, bol on. Boli len dvaja, ale boli šťastní. Časom prestala bojovať za stranu dobra, pretože už viac v  ňom dobro nevidela. On sa rovnako vzoprel svojmu pánovi a práve to zapríčinilo ďalšiu zmenu v jej živote.

Prechádzala po dome a čakala, kým sa vráti zo stretnutia smrťožrútov. Bolo to už niekoľko hodín, čo bol preč a ju premáhal strach. Keď začula známy zvuk, značiaci premiestnenie, rozbehla sa do chodby. Srdce jej vynechalo pár úderov, keď ho uvidela. Sedel na zemi opretý o stenu a cez jeho habit presakovalo množstvo krvi. Okamžite si privolala elixíry a kľakla pred neho. Namiesto toho, aby vypil elixír, ktorý mu podávala, jej chytil ruku.

Ďakujem,“ povedal potichu, „som rád, že som ťa mohol spoznať.“

Prestaň tak hovoriť. Vypi to. Prosím.“

Zúfalo ho prerušila. Z očí jej vytryskli nekontrolovateľné slzy. On opäť ignoroval jej prosbu a iba sa na ňu usmial.

Milujem ťa,“

Boli to posledné slová, ktoré na tomto svete povedal.

Teraz stála pred jeho pomníkom a so slzami v očiach pozerala na písmenká vryté do kameňa. Prútikom vyčarovala na jeho prázdny hrob dve prepletené ruže. Jednu čiernu s bielym okrajom a druhú bielu s čiernym okrajom. Znázorňovalo to ich životy. Vedela, že tak ako on dal jej životu zmysel, ona dala zmysel tomu jeho. Boli ako dva protiklady, ktoré sa navzájom dopĺňali. A hoci s jeho smrťou zmizla aj časť z nej, už nebola viac ako predtým. Temnota, ktorú jej dával, ostala v jej duši a vedela, že už nikdy nezmizne. Bola jej súčasťou a tvorila ju. Bez nej, by nemohla existovať. Bez temnoty nikdy nemôže byť svetlo. Prišla na to, ale príliš neskoro.

Nechala po tvári stiecť poslednú slzu a s miernym úsmevom zmierenia, sa odmiestnila preč. Predtým sa naposledy pozrela na písmená, ktoré vytvárali na pomníku jeho meno „Regulus Arctulus Black“.

 

 

____________________________________________________________________________

 

HODNOTENIE

 

Maat

 

Splnenie zadania a rozsah: Z mojej strany celková spokojnosť - 10 bodov


Originalita: 7 bodov

Štýl a obsah: Veľmi dobre sa mi to čítalo a je to celkovo dobre spracované - 9 bodov

 

-----------------


K originalite sa ani neviem vyjadriť. Regulus zamilovaný do Bifľomorčanky, eh, no idem sa odosobniť :-D príbeh ale nie je o ňom. Nie úplne.
Aj keď som takýto príbeh nečítala, originálne to úplne nebolo.

 

26/30

 

.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.

 


Simson

Splnenie zadania a rozsah:  uzastne.10/10

Originalita: 8/10

Štýl a obsah:krasne sa to cita a zaujalo ma to 10/10

28/30

 

.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.

 

Klea

 

1.: Splnenie zadania a rozsah

Rozsah je príjemný, vysvetlila si všetko, čo bolo potrebné a napriek tomu si to zbytočne nepredlžovala. Oni dvaja boli svetlom aj temnotou ani jeden z nich nebol úplne zlý ani dobrý, no kto je? 

9/10

 

2.: Originalita

Nebolo to úplne originálne, podobné poviedky som už čítala, no napriek tomu cítim, že si v nej zanechala kúsok seba. Vybrala si si postavy, na ktoré sa väčšina nesústredí. Reg a neznáme dievča, s ktorým sme sa v knihách nestretli. Okrem toho sa mi páči prelínanie minulosti s prítomnosťou. 

8/10

 

3.: Štýl a obsah

Kde tu sa vyskytla chybyčka, trochu popletený slovosled mi niekedy narušil sústredenie, no nebolo to nič hrozné. Tvoj štýl písania sa mi páčil, prelínanie minulosti s prítomnosťou sa mi vôbec nezdalo rušivé, čo oceňujem. Pri niektorých dielach, na ktoré som narazila, som s tým mala veľké problémy. Melanchólia diela ma pohltila a oživila moje vlastné sladko-bôľne myšlienky. 

Ďakujem najmä za tú chvíľu šťastia pre Regulusa. Túto postavu mám od istej doby veľmi rada a teší ma, keď viem, že bol šťastný. 

9/10

 

26/30

 

.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.

 

Konečný počet bodov: 
80/90

 

 

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.