Choď na obsah Choď na menu
Reklama
 


11. 8. 2013

9. Rozhovory

 Sebastian posadil vo svojej obývačke Caitlin na sedačku a nechal k nej prilevitovať pohár s tmavším červeným nápojom. Zatiaľ čo jeho sestra zvedavo pričuchla k nápoju, on si vyzliekol plášť a prehodil ho cez stoličku.

„Elfské víno?“ opýtala sa prekvapene. Sebastian sa usmial.

„Áno. Presnejšie Guardské z roku 1983 s príchuťou jahody. Myslel som si, že by ti mohlo chutiť.“ Povedal. Príšerne drahé víno, ale stálo za to. Elfské vína boli priam božské.

„Milujem elfské vína. Rovnako ich zbožňuje aj mama a Jonathan s otcom nimi tiež nepohrdnú.“ Povedala a napila sa. Sebastian sa usmial, s týmto sa so svojou rodinou dokázal stotožniť. Elfské vína proste miloval.

„Hmmm... Vynikajúce.“ Ohodnotila rubínový mok. Sebastian už len čakal, kedy začne priasť. Posadil sa na sedačku vedľa nej, mávnutím ruky zamkol dvere, prinavrátil si svoju skutočnú podobu a nechal si prilevitovať pohár s elfským vínom. Caitlin prestala piť a namiesto toho ho skenovala pohľadom.

„Čo je?“ spýtal sa znervóznený Sebastian, keď už dlhšiu dobu neuhla pohľadom.

„Je až neuveriteľné, ako sa podobáš na otca.“ Priznala.

„V čom všetkom sa na neho podobám?“ opýtal sa ticho divným tónom.

„Ako?“ nerozumela Caitlin.

„V čom všetkom sa podobám na otca?“ zopakoval hlasnejšie. Caitlin sa zamyslene zamračila.

 

„Hm, určite sa na neho podobáš výzorom. Máš postavu, vlasy, oči a niektoré rysy po ňom. No a často sa správaš ako on, vidieť to, keď sa mi ráno pozdravíš, keď sa ti niečo nepáči alebo keď sa hneváš. Ale smeješ sa ako mama. Si ako mužské prevedenie jej krásneho smiechu. Povahovo sa tiež veľmi ponášaš na otca, ale si milostivejší a jemnejší, to máš po mame. Podedil si mamin pôvab a otcovu charizmu. Tak ako otec aj ty máš potrebu chrániť tých, ktorých máš nejakým spôsobom rád.“ Na moment nakrčila nos a naklonila hlavu, pri tom sa na neho hľadela ako na exemplár v muklovskej zoo.

„Nos máš po otcovi. Áno, určite. Taký rovný aristokratický nos má otec. Ale za to bradu máš po mame.“ Víťazoslávne sa usmiala. Sebastian sa musel usmiať tiež.

„Keď to zhrnieme, tak si po rodičoch zdedil to najlepšie.“ Zakončila to.

 

Avšak, toto nebolo to, čo chcel počuť. Zachmúrene sa pozrel do očí svojej sestry.

„Obaja vieme, že naši rodičia nemajú iba pozitívne vlastnosti. Pre Merlina, veď som synom Voldemorta!“ zvolal a rozhodil rukami. V tej chvíli myslel na to, čo urobil, keď mu pri Drakeovi praskli nervy. Bežný študent Rokfortu by sa z toho nespamätal. Cait sa na neho láskavo pozrela.

 

„Sebastian, príliš dlho si bol v Dumbledorovej opatere. Vtedy, keď si sa v jedálni postavil Drakeovi si nekonal nesprávne. Nebyť toho, tak ti nikdy nedá skutočne pokoj, iba by sa to stupňovalo a pokračoval by až do vtedy, kým by ťa nezničil. Patríš do vyššej spoločnosti, tu sa nikto nezlomí pri krátkom mučení. Na Durmstrangu záleží na moci a keď nepreukážeš, že ju máš, tak nie si nič. Nesprávne by si ale konal, keby si mu spôsobil trvalú ujmu, za to by ťa potrestali.“ Povzbudzujúco mu stisla ruku. Sebastian jej snahu ocenil letmým úsmevom.

„Ako by ma potrestali?“ spýtal sa. Caitlin si povzdychla. Na tvári sa jej usadil zamyslený výraz a pozrela sa mimo neho, akoby bola duchom neprítomná.

„Neviem presne.“ Začala. „Prvý rok na Durmstrangu som zažila boj medzi dvomi študentmi. Nevie sa, čo bolo jeho príčinou, to vie iba pár ľudí a tí to nikdy nepovedali, ale dvaja študenti bojovali tak, ako som dovtedy ešte nikoho nevidela bojovať. Používali kliatby, ktoré nepoznám doteraz a to som dcéra mocného černokňažníka. Starší z nich, volal sa Kyle, takmer zabil mladšieho študenta, jeho meno bolo Melvin. Kyle musel Melvinovi zaplatiť všetko, čo potreboval pri liečení a finančne sa vyrovnať s jeho rodinou za trvalé zranenia, ktoré utŕžil. Okrem toho, od toho dňa to Melvin nemal v hlave tak celkom v poriadku. Nedokázal dokončiť štúdium na Durmstrangu a časť jeho mágie zostala neodvolateľne zablokovaná. Kyleovu rodinu to takmer položilo na kolená, pochádzal síce zo zámožnej rodiny, ale musel zaplatiť také vysoké peniaze, že to bolo aj pre nich priveľa. Okrem toho ho vyhodili z Durmstrangu a jeho rodina zostala v hanbe. Takže, neviem, ako by ťa potrestali, keby si zašiel priďaleko, ale viem, že by to nebolo nič príjemné.“ Pozrela sa na neho pre ňu netypickým upreným pohľadom. 

Sebastian namáhavo preglgol, keď zistil, čo sa mohlo stať, keby sa nechal uniesť. To by pochovalo všetky jeho nádeje na to, že by ho otec dokázal prijať. Určite by to neurobil po tom, ako jeho najmladší syn uvalil jeho rod do hanby.

„Zvyčajne na to upozorňujú učitelia.“ Povedala.

„Ako vidíš, tak mne sa o tom zabudli zmieniť.“ Na perách sa mu sformoval krivý ironický úsmev.

„Na to očividne zabudli, ale preukázal si vysokú inteligenciu a ovládanie sa, keď si mu vážne neublížil. A teraz prejdime k príjemnejšej téme. Prišla som sem, aby som ti povedala niečo o našej rodinke. V tomto máš veľkú nevýhodu, keďže o nich veľa nevieš. Začnime mamou.“ Veselo sa na neho usmiala.

„Som samé ucho.“ Reagoval Sebastian. Z predošlej dusivej atmosféry zostal iba zlomok a aj ten sa určite čoskoro stratí.

 

 „To som rada. Takže, ako začať? Mama má takmer po pás dlhé čierne vlnité ligotavé vlasy. Má krásne tmavé modré oči, jasné ako drahocenné zafíry, v ktorých sa zračí láskavosť a inteligencia. Vždy vie uhádnuť, čo človeka trápi a čo potrebuje. Má ten najláskavejší úsmev. Ona dokáže svojou láskavosťou roztopiť aj kameň. Avšak, nie je sladká ako presladený cukrík, to nie. Napriek tomu, že je mierumilovná, keď niekto ubližuje niekomu, koho má rada, vie sa byť ako levica. S otcom sa háda málokedy, ale keď k tomu dôjde, tak sa otriasa dom. A aj keď by to otec tak ľahko nepriznal, väčšinou vyhráva. Je to silná a múdra čarodejnica. Má základy liečiteľstva, preto sa dokáže postarať o naše zranenie, okrem toho skvele ovláda runy a je svetaznalá. Skvele jej ide astronómia aj transfigurácia a ovláda živel vzduchu. Okrem toho, myslím, že je empatička.

Jonathan má čierne vlasy a modré oči, trochu svetlejšie ako mama. Zväčša je pohodový, no niekedy je desivo vážny. Je dobrý v čiernej mágii, ale ani biela mu nie je cudzia. Je toho názoru, že majú byť v rovnováhe. Ovláda živel vody a dokáže ovládať aj jej teplotu, to veľa vodných mágov nedokáže. Jonathan je môj starší brat. Vždy ma chránil a mnohému ma naučil. Vďaka nemu sa viem pohybovať na škole bez toho, aby som musela bojovať o svoje miesto. To je niečo, čo ma nemohol naučiť otec ani mama, lebo tam neštudovali. Mama vyštudovala Beauxbatons a otec zas Rokfort.

Otec je skvelý. Možno sa to tak nemusí zdať, keďže je mocným černokňažníkom, ale je to najlepší otec, akého by si si mohol priať. Ako už vieš, podobáš sa na neho. Aj on má tmavohnedé vlasy a tmavohnedé hlboké a podmanivé oči. Je to nadaný a inteligentný čarodejník s obrovskou mocou. Pred rokmi sa zamiloval do našej mamy a vzal si ju za manželku. Z ich lásky sme vznikli my.“ Pobavene sa na neho zaškerila. „Svoju rodinu nadovšetko miluje, urobil by pre nás čokoľvek. Toho dôkazom je aj to, že ťa už asi tak pätnásť rokov všade hľadá. Hľadal ťa dokonca aj vtedy, keď ešte nemal tak celkom hmotné telo. Ako jediný z nás ovláda dva živly- zem aj vodu. Sú tu aj iné schopnosti ako telekinéza, parselčina, je Majstrom v ukulumencii a legillimencii, ale to by bolo na dlho. Ja sama si nie som istá, či viem o všetkom, čo dokáže. Hm, asi nie.

No a mňa poznáš. Ešte o mne však nevieš, že ovládam živel vzduch, rovnako ako mama a vidím aury. To je tak všetko. Ešte ťa naučím kompletnú históriu našej rodiny a ozrejmím ti rôzne zvyky čistokrvných rodín. To je na dnešok všetko. Je neskoro a ty sa potrebuješ vyspať.“ Veselo sa usmiala.

 

Rozlúčili sa spolu s prianím krásnych snov a Sebastian musel svojej sestričke sľúbiť, že sa nevykrúti z ďalšej ‚lekcie‘, ako to nazvala. To mu nerobilo problém, dokonca sa na ich ďalšiu ‚lekciu‘ tešil. Caitlin sa zmienila, že Jonathan ušiel, keď sa to učili a doteraz dokonale neovláda históriu ich rodu. Otec vraj príšerne zúril, keď to zistil.

 

Pred spaním sa osprchoval, napísal list Ronovi, Hermione a ešte jeden pre Siriusa, Remusa a dokonca v ňom zahrnul aj Snapea. Bol zvedavý, či už zistili, čo v skutočnosti robí Dumbledore. Okrem toho by sa rád stretol s krstným otcom. A cestou môže navštíviť aj Rona a Hermionu.

Vzal si z poličky nejakú knižku a začítal sa do nej. Ešte stále sa učil ochranné zaklínadlá, ale tentoraz trochu iné ako predtým. Najskôr sa učil ochranné kúzla, ktoré ochránia nejaké miesto, teraz sa učil ochranné kúzla, ktoré ochránia konkrétne jeho. Medzi to patrili rôzne štíty, amulety, talizmany, elixíry a podobné.

Bola pravda, že sa už tak veľmi nedesil stretnutia s otcom, bol vlastne celkom zvedavý, ale to nemenilo nič na tom, že chcel byť čo najopatrnejší. Dal si predsavzatie, že sa stretne s otcom až vtedy, keď bude dosť silný na to, aby sa pred ním v prípade potreby ubránil. Taký silný ešte nebol, ale nemohol porušiť sľub, ktorý dal Caitlin, a tak sa aspoň postará o to, aby bol čo najlepšie chránený.

 

 

Na druhý deň ráno sa zobudil nevyspatý a dolámaný, ale spokojný. Prehnal to s čítaním a veľa toho nenaspal, ale bol spokojný. Prelúskal sa ďalšou knihou a dozvedel sa nové informácie, ktoré sa mu raz môžu zísť.

„Čau, Sebastian!“ pozdravil ho zvesela Philip, keď  otvoril dvere na svojej izbe.

„Ahoj, Philip.“ Odzdravil mu s unaveným úsmevom.

„No teda, kamarát, toto si musím niekam zapísať. Vstal som skôr ako ty a ešte k tomu si strapatý, máš kruhy pod očami a pokrčené oblečenie. Nie si dokonalý!“ zvolal, akoby objavil niečo nečakané a neuveriteľné. Sebastian nad ním iba prevrátil očami.

„Na to si prišiel až teraz?“ opýtal sa sucho. Jedno rýchle mávnutie prútikom sa postaralo o jeho oblečenie a ďalšiu zas o vlasy.

„Lepšie?“ opýtal sa. Philip si ho kriticky prezrel.

„Ešte tie oči. Vyzeráš, akoby si sa opil a nestihol to dospať.“ Povedal.

„S tým máš ty bohaté skúsenosti, však, Philip?“ opýtal sa ho, kým si pomocou náhrdelníka upravoval vzhľad. Urobiť to prútikom si netrúfal. Kým sa poriadne neprebudí, tak si akurát tak vypichne prútikom oko.

„Len sa nepostav takto skvelo naladený pred Bellu, dnes ráno ťa hľadala, asi pred pol hodinou. Nechcela mi veriť, keď som jej povedal, že ešte spíš. Myslím, že ťa podozrieva z toho, že sa jej vyhýbaš. Na tvojom mieste by som ju urýchlene vyhľadal, nechci ju nahnevať.“ Varoval ho. Sebastian sa na neho nechápavo pozrel.

„Prečo by som ju mal nahnevať? Čo som jej urobil?“ ani sa nesnažil ukrývať svoje zmätenie. Philip sa na neho pozrel ako na idiota.

„Sebastian, si neskutočne inteligentný chalan, ale niekedy sa správaš ako idiot. Vieš čo? Pozhovárame sa, keď sa tvoj mozog prebudí, zatiaľ pohľadaj Bellu, možno sa jej tvoja prispatosť bude zdať roztomilá. Ak nie, tak to bude aspoň dobrá výhovorka, prečo ťa nevie nikde nájsť.“ Povedal mu, otočil sa na päte a zaliezol do svojej izby. Absolútne zmäteného Sebastiana nechal stáť na chodbe.

 

Pozrel sa na druhú stranu chodby, akoby tam mal nájsť odpovede na svoje otázky. Keď sa tak nestalo, tak sa rozhodol uposlúchnuť Philipovu radu a nájsť Bellu. Ani zďaleka sa mu nepáčilo, že ho v kontexte nazval idiotom, ale bol príliš prispatý, ako ho nazval Philip, na to, aby sa s ním o tom hádal. Vlastne, so zatvorenými dverami sa hádať nedá. Tak inak, bol príliš unavený na to, aby sa pokúsil dobyť Philipovu izbu.

Niežeby to bol zložité, Philip sa príliš nestaral o ochranu svojej izby, ale aj tak by musel prekonať nejaké drobné ochrany, ktoré tam nastražili on a Aafke.

 

Svoju ohnivú krásku našiel v knižnici. Sedela za jedným zo stolov a čítala si knihu. Sebastian však pri bližšom pohľade zistil, že sa jej oči vôbec nepohybujú po stránkach.

„Máš tu voľné?“ opýtal sa a ukázal na kreslo vedľa toho jej.

„Sebastian! Ale jasne, mám.“ Veselo sa usmiala, ale Sebastian si aj tak všimol podivnú strnulosť v jej úsmeve. Okrem toho, jeho meno zvolala s podivným podtónom. Na kreslo vedľa nej sa posadil takmer bojazlivo.

„Čo to čítaš?“ opýtal sa po chvíli nepríjemného ticha.

„Dostali sme za úlohu prečítať knihu o Aalyah a Aidanovi. Ako sa to skončí?“ opýtala sa ho. Sebastian sa na okamih zarazil. Ten príbeh poznal, bol to príbeh vášnivej lásky medzi dvomi elfami. Aalyah boja elfská princezná a Aidan nižší šľachtic. Aidan nakoniec umrel rukou matky svojej milovanej a Aalyah si musela vziať niekoho iného. Bol to krásny a smutný príbeh, ale Sebastian si ho prečítal iba preto, lebo v ňom bystrý čitateľ dokáže nájsť účinné obrady a zaujímavé kúzla. Ale ktorý učiteľ by im zadal prečítať toto dielo?

„Aidan umrie a Aalyah si vezme iného. Posledná tretina príbehu bude o jej bolesti zo straty svojej lásky. Kto vám zadal túto knihu?“ zaujímal sa.

„Zomrie? Dúfala som, že ostanú spolu a šťastní. A zadal nám to Ring po konzultácii s Dragonovou.“ Povedala. Ring bol učiteľ dejín a Dragonová zas učiteľkou zázračných tvorov. Sebastian poznal jej lásku k podobným príbehom a dalo by sa to považovať aj za históriu elfov, ale to musela byť iba zámienka. Sebastian si všimol, že profesor Ring pociťuje voči profesorke Dragonovej isté, nazvime to, sympatie.

„Takže Ring sa ešte stále pokúša získať Dragonovú.“ Podotkol. Bella sa uškrnula.

„A Dragonová by veľmi rada pristala na jeho nevyslovené žiadosti.“ Povedala pobavene.

„A predsa okolo seba stále nečinne chodia v kruhoch.“ Dodal Sebastian nemenej pobavene.

Ich pohľady sa na chvíľu stretli vo vzájomnom pochopení a v tú chvíľu sa nepríjemná atmosféra okolo nich rozplynula. Nikdy si nevšimol, aké má Bella krásne oči.

 

Sebastian odchádzal z knižnice so zmesou nepokoja, radosti a nespokojnosti. Pri pohľade do Belliných karamelových očí si uvedomil, že jeho krásna Bella je žena, s ktorou chce stráviť život. Je to najkrajšie, najmúdrejšie a najúžasnejšie dievča, aké pozná. Od vtedy, čo ju pozná, stála vždy pri ňom a bolo jedno, aké ťažké to muselo byť.

 

Isabella Castello bola žena, ktorú by sa nehanbil predstaviť svojim rodičom. A oni by boli blázni, keby nesúhlasili. Rodina Castello bola stará čistokrvná a bohatá talianska rodina. Ich krv bola staršia, mocnejšia a čistejšia ako krv Devarovcov, odkiaľ pochádzal Philip.

Musí ju získať, nech to stojí, čo to stojí.

A je tu dosť veľká možnosť, že aj ona bude stáť o neho.

 

Rozhovor s Bellou ho účinne prebudil, a tak podával na hodinách skvelé výkony, ako takmer vždy predtým. Leving sa ho opýtal na to, ako je na tom s jazykmi a dal mu hrubú kopu pergamenov, na ktorých boli spísané informácie o dvadsiatich elixírových Majstroch a ďalších sto mladíkoch, ktorí by mohli vystupovať ako ich učni. No prosto dokonalé. Zas ho čaká pár nocí bez spánku a dní bez priateľov, kým sa to všetko naučí.

Odvtedy, ako mu Leving zadal naučiť sa niektoré jazyky, sa učil francúzsky, taliansky, nemecky, latinsky, španielsky a rusky. Skúsil sa naučiť aj čínštinu a japončinu, ale tam sa naučil iba niektoré frázy, čo bolo žalostne málo.

Na taliančine si dal zvlášť záležať, bol to rodný jazyk jeho milovanej, vtedy ešte len mimoriadne blízkej a atraktívnej kamarátky. Latinčinu sa učil hlavne vďaka tomu, že je najčastejšie používaná pri mágii. Niektorí nazývajú latinčinu jazykom mágie.

Niekomu by sa mohlo zdať, že je to priveľa pre jedného mladého človeka. Toľko jazykov, učivo do školy a ešte k tomu sa učil aj z kníh, ktoré nepotreboval do školy.

Jeho mozog si však počas posledných mesiacov zvykol na zvýšenú záťaž a Sebastianova myseľ sa začala vyostrovať a rozširovať vtedy, keď sa začal učiť okulumenciu a legillimenciu. Nepochyboval, že aj jeho otec, Snape a Dumbledore majú famózne mysle.

No aj tak to bolo nesmierne náročné na čas. Zaberie mu celé dni, kým sa mu podarí zľahčiť záťaž, ktorú si na seba naložil.

 

Medzi menami elixírových Majstrov sa objavili aj Snape a Leving, obaja zastupovali Anglicko. Meno Snapeovho učňa nebolo známe, za to Leving mal jasného Sebastiana, ale to ešte nikto mimo Durmstrang nevedel. Z Francúzska príde na stretnutie Dominique Delacour, dovtedy netušil, že Delacourci majú v rodine elixírového majstra.

Švédsky elixírový Majster Thore Elinsson bol preslávený po celom svete. Dal si patentovať mnohé elixíry, medzi nimi aj elixír na slepotu. Mal stotridsaťsedem rokov, a predsa bol ešte stále vitálny ako mladík. Jeho meno Sebastiana pobavilo, význam mena Thore je Hrom.

Nemec Elmar Grossenstein nebol o nič menej zaujímavý, než Elinsson. Okrem toho, Ellinson a Grossenstein boli dávni priatelia a často pracovali spolu. Ich spoločné práce boli preslávené.

Američam Silas Back pochádzal z vedľajšej vetvy čistokrvnej britskej čarodejníckej rodiny Lestrange. Do Ameriky sa presťahovali potom, čo svetlí čarodejníci začali tvrdo utláčať temných. To bolo obdobie, kedy sa k moci dostal Dumbledore.

Podobne ako Back, tak aj iné čarodejnícke rodiny utiekli na nový kontinent. A neboli to iba temné rodiny. Aj množstvo svetlých rodín utieklo do Ameriky, kde hľadali nový život.

Oficiálne je Amerika považovaná za neutrálny svetadiel, ale neoficiálne a v skutočnosti sú v prevahe temné rodiny a v prípade potreby by sa k nim pridali aj svetlé americké rody.

 

Ak raz naozaj nastane vojna medzi svetlými a temnými rodmi, tak budú Američania nezameniteľnými spojencami. A Sebastian sa obával toho, že vojna naozaj nastane a ak ju nikto nezastaví, tak bude tvrdá, neľútostná a neušetrí nikoho.

 Musí stiahnuť Rona, Hermionu, Siriusa, Remusa a aj Snapea na temnú stranu. A s nimi čo najviac ďalších starých známych. Nedokázal by len tak, bez výčitiek svedomia, ublížiť niekomu, kto pre neho kedysi veľa znamenal.

Nedokázal zniesť pomyslenie na to, že by raz musel ublížiť Hermione, Ronovi, McGonagallovej, Ginny, Fregovi, Georgeovi, Nevillovi, Parvati, Padme, Deanovi, či mnohým iným. 

 

Odhodil nedočítané zložky na stôl vo svojej izbe a chytil sa za hlavu. Nesmie takto rozmýšľať. Nesmie! Jeho priateľom nikto neublíži.

Vojna možno ani nenastane. Nie je to isté. Vo vzduchu čosi iskrí, ale to ešte nemusí znamenať nič. Svetlá a temná strana sú na hrane vojny už veľmi dlho. Začalo to ešte pred tým, než na scénu nastúpil jeho otec. Začalo sa to dokonca ešte pred Slizolinom.

Medzi temnými a svetlými rodinami vládlo vždy isté napätie. Boli obdobia, kedy žili v akejsi paródii mieru a boli aj obdobia, kedy proti sebe bojovali. Teraz bolo iba jedno z období boja, svetlý a temný proti sebe viedli akúsi tichú vojnu.

Problémy nastanú až potom, čo sa konflikty vyhrotia a niekto udrie verejne. To sa ale ešte nestalo a Sebastian v duchu dúfal, že sa to ani nestane.

 

Nerozhodne sa pozrel na zložky rozhádzané po stole. Pomôžu mu vytesniť z hlavy nežiaduce myšlienky?

Frustrovane si povzdychol a zvalil sa do kresla. Takto to dopadne, keď priveľa premýšľa o veciach, o ktorých by nemal. Trochu nemotorným mávnutím ruky si privolal pohárik a fľašu s whisky, čo sa odzrkadlilo na tom, že sa cestou, kým k nemu doletela, trochu vylialo. Nalial si a následne vypil obsah pohárika do dna. Opäť si nalial.

 Ďalší pohárik však nevypil hneď, namiesto toho pozoroval hru svetla sviečok v zlatistom moku. Nechcel sa opiť. Už aj tak sa naučil piť častejšie ako by mal. Jeden alebo dva poháriky plne stačia. Alkohol mal včera, dnes, skončí pri poháriku aj zajtra?

 

Vzal si jednu zo zložiek, ktoré dostal od Levinga. Večer príde Caitlin, mal by začať čítať, ak to chce všetko stihnúť. Zajtra pri troche šťastia ukecá Bellu, aby mu pomohla s taliančinou. Zdalo sa mu, že ju ovládal dobre, ale potrebuje získať aspoň čiastočnú prax. A Aafke a Philipa sa pokúsi presvedčiť, aby mu poskytli trochu svojho času a lekciu francúzštiny a ruštiny.

 

Až do večera čítal zložky. Vypil ešte za jeden pohárik alkoholu, navečeral sa vo svojej izbe a potom si urobil bylinkový čaj, ktorý pil počas čítania. Klamal by, keby tvrdil, že je to iba obyčajný čaj z obyčajných byliniek, ale na tom nezáležalo. Bylinky sa postarajú o to, že nezaspí, jeho zmysly sa zbystrili, aby vôbec dokázal prečítať všetky tie zložky – človek by sa až divil, aké je to nudné – a jedným z plusov je aj to, že odbúravajú z tela alkohol. Okrem toho mal ten čaj, samozrejme, aj iné účinky, ale na tých už tak nezáležalo. Snažil sa iba nezaspať nad tou hŕbou nudných zložiek.

Človek by si myslel, že čítať o elixírových Majstroch bude zaujímavé, ale nebolo. Väčšinu ich objavov už poznal, takže tam o ich práci veľa nového nenašiel. Ale to nebolo nič, aspoň si zopakoval svoje vedomosti, no čítať ešte aj o tom, ktorí elixírový Majster má rád aké jedlo, to sa mu už naozaj nechcelo.

Ale nemal príliš na výber. Buď toto alebo sa nedostane na Snem. A účasť na Sneme sa mu raz môže hodiť, takže radšej zvolil nudné čítanie príšerne nudných zložiek.

Večerný príchod Caitlin bol pre neho v istom zmysle vyslobodením.

 

„Ahoj, Cait.“ Pozdravil ju s úsmevom, keď jej otvoril dvere.

„Ahoj, Sebastian. Si nejaký nadšený z toho, že ma vidíš. To sa tak veľmi tešíš na históriu našej rodinky?“ podpichla ho. Sebastian jej aj napriek uťahovaniu venoval široký úsmev. Bol rád, že má konečne zámienku na to, odpútať sa od čítania.

„Aj to, ale práve teraz si moja záchrana.“ Uškrnul sa na ňu.

„Záchrana pred čím?“ opýtala sa zvedavo. Sebastian ukázal širokým rozmachom na stôl, ešte stále zaplnený zložkami o elixírových Majstroch a kyslo sa zaškeril.

„Čítam to už hodiny. Je to príšerne nudné, mám dojem, že pri tom zaspím.“ Posťažoval sa. Caitlin sa zasmiala.

„To poznám. Ja som sa tiež musela párkrát takto učiť, keď sa konala nejaká významná udalosť ako napríklad plesy, rokovania a podobné. Našťastie to nebolo potrebné vždy, väčšinou sa stretávame s ľuďmi, ktorých už poznáme. A tieto snobské večierky, plesy, stretnutia a neviem aké všetky názvy tomu dávajú bývajú nudné. Stretne sa veľké množstvo rodín, každá sa snaží vyznieť aké tá najlepšia a keď zistia, že sa im to nepodarilo, tak zúria na tých lepších, čo však nedokonale skrývajú za úsmevy a zdvorilostné frázy.“ Znechutene si odfrkla.

„Nejako sa v tom vyznáš.“ Podotkol Sebastian.

„Neboj sa aj teba to čaká. Si najmladší dedič Salazara Slizolina, inteligentný, mocný, nadaný, charizmatický, mimoriadne atraktívny a slobodný. Si horúcim kandidátom na ženenie sa.“ Škodoradostne sa na neho zaškerila. Sebastian sa na ňu zdesene pozrel.

„Len to nie!“

„Nechceš sa vzdať tej svojej červenovlasej Talianky, že?“ vše vedúco sa na  neho usmiala.

„To je to tak vidieť?“ opýtal sa nervózne a vošiel si rukou do vlasov. Caitlin sa zasmiala.

„Niekedy mám dojem, že vašu vzájomnú náklonnosť vidí každý, iba vy dvaja nie. Deti.“ Nechápavo pokrútila hlavou s pobaveným leskom v očiach.

„Ty máš čo hovoriť. Po celý ten čas miluješ Drakea a aj tak na neho pri každej príležitosti vrháš vražedné pohľady. My dvaja sa aspoň snažíme.“ Vrátil jej to.

 

„Takže si myslíš, že naša náklonnosť je vzájomná?“ nevinne sa opýtal. Caitlin na neho vrhla vražedný pohľad, ktorý kazilo iba pobavenie v jej očiach.

„Trkvas! To som si mohla myslieť, že ťa zaujme práve toto.“ Veselo sa usmial.

„Trkvas? Aj ja ťa ľúbim, sestrička.“ Povedal a vlepil jej na líce rýchly bozk, ešte stále s veselým úškrnom. Zasmial sa na jej prekvapenom výraze.

 

„Dobre, je čas prejsť k tomu, prečo som tu. Ale najskôr by sme sa mohli niekam posadiť a urobiť si pohodlie.“ Veľavýznamne sa na neho pozrela.

„Prepáč mu moju nevychovanosť, nikto ma totiž neučil slušnému správaniu. Posaď sa u mňa, dáš si niečo na pitie?“ ospravedlnil sa jej vrúcnym hlasom, prehnane hlboko sa jej uklonil, širokým rozmachom ukázal na pohodlné kreslo a nečakajúc na odpoveď privolal lusknutím prsta z baru fľašu elfského vína a dva poháre.

Caitlin na okamih vyprskla smiechom, ale okamžite sa upokojila a s predstieraným pokojom sa, s rovnakou prehnanou zdvorilosťou, posadila na ponúkané kreslo.

Sebastian nalial tmavočervené víno do pohárov a jeden z nich podal Caitlin. Ona ho s vďakou prijala a napila sa.

„Myslím, že k tebe budem chodiť častejšie, Sebastian. Toto víno je božské.“ Skonštatovala.

„Chodíš sem kvôli vínu? A ja som si naivne myslel, že kvôli svojmu bratovi.“ Smutne pokrútil hlavou.

„To je zámienka- chodiť sem kvôli učeniu môjho milovaného brata. Ale nepovedz mu to, mohol by sa uraziť.“ Povedala mu dôverným tichým hlasom.

„Mlčím ako hrob, odo mňa sa to nedozvie.“ Povedal rovnakým tónom. Vzápätí si pozreli do očí a rozosmiali sa.

 

„Tak dobre. Predtým, než začneme, máš nejaké otázky?“ opýtala sa Caitlin, keď sa dosmiali.

„Myslím, že by sa ich pár našlo. Hlavne ma zaujíma, či vám nechýbal otec počas tých rokov, keď Voldemort nemal hmotné telo.“ Opýtal sa. Bodli ho výčitky svedomia za to, že mu tak bránil v získaní tela.

„No vieš, to všetko s tým telom bolo iba divadielko pre Dumbledora. Už tri mesiace po tom, ako ho zasiahla tebou odvrátená kliatba, mu niektorí verní Smrťožrúti spolu s mamou pomohli prinavrátiť telo. A poviem ti, nebolo to také nechutné ako si to videl ty na tom cintoríne. Dumbledore po celé tie roky nevedel, že je otec späť a on mal veľa času na plánovanie.“ Vysvetlila mu to. Sebastian to počúval s užasnutou nevierou a tichým úžasom.

„No teda! Toto som nečakal. Otec po celý ten čas Dumbledora ťahal za nos!“ rozosmial sa.

„Náš otec má štýl, to sa musí nechať.“ Súhlasila s ním.

 

„Mám ešte jednu otázku.“ Povedal.

„Iba jednu?“ opýtala sa Caitlin so sarkastickým podtónom.

„No, pravdu povediac ešte milión, ale dnes tu nie si kvôli otázkam.“ Krotko sa na ňu usmial.

„Tak do toho, jednu otázku ešte prežijem.“

„Je otec naozaj nesmrteľný?“ opýtal sa.

„Nie.“ Odpovedala Caitlin. Sebastian sa zamračil.

„A ako je možné, že prežil zasiahnutie Avadou?“ nechápal.

„To je jedna otázka?“

„Táto otázka nadväzuje na moju druhú.“

„No tak teda dobre. Ale toto je prísne tajné tajomstvo, nie nadarmo o ňom vie len malé množstvo ľudí.“ Varovala ho. Sebastian prikývol, zvedavý na pokračovanie. Caitlin sa na neho pozrela, akoby si nebola istá, či má pokračovať.

„Neboj sa, povedz mi to.“ Nabádal ju. Caitlin sa mierne zamračila.

„Teraz máš takmer hypnotický hlas, takto som zatiaľ počula hovoriť iba otca.“ Poznamenala. Sebastian sa na ňu vyčkávavo hľadel, ale už radšej nič nepovedal. Jej slová mu zneli, akoby ňou nejako mimovoľne manipuloval a to sa mu nepáčilo.

„Príde mi to také nesprávne, aby si taký mladý poznal tieto zákutia čiernej mágie. Ja sama to viem iba pár mesiacov.“ Priznala.

„Nemusíš sa báť, že zničíš moju dušu.“ Upokojoval ju.

„Tak dobre, poviem ti to. Aj tak si myslím, že by si to mal vedieť. Hovorí ti niečo horcrux?“ opýtala sa ho. Sebastian sa zamračil. Niekde sa s tým už stretol, ale nevedel si spomenúť, kde.

„Má to niečo s dušou?“ hádal.

„Áno. Ide o predmet, do ktorého čarodejník vloží, pomocou veľmi silnej čiernej mágie, časť svojej duše. Tá čas duše, ktorá je v danom predmete, ho udrží vo svete živých a keby ho niekto zabil. A je veľmi ťažké zničiť horcrux. Otec ich mal dokonca sedem, ale všetky boli zničené. Niektoré dokonca ním samým.“ Povedala.

„Prečo by zničil niečo, čo ho robí nesmrteľným? Nechcel dosiahnuť práve to- nesmrteľnosť?“ nechápal.

„Dostal na výber medzi nami a nesmrteľnosťou. Vybral si nás.“ Viac k tomu už nepovedala.

„Cait?“ opýtal sa tak trochu nesmelo.

„Áno?“

„Kedy si otec vytvoril prvý horcrax?“ opýtal sa.

„V šiestom ročníku.“ Odpovedala. Zdalo sa, akoby tušila, kam smeruje.

„Takže bol približne v mojom veku.“ Prikývla.

„O duši viem dosť na to, že je možné rozdeliť, presnejšie roztrhnúť, ju iba vtedy, ak človek vedome spácha vraždu. Je to tak?“ uisťoval sa.

„Áno, je to tak.“ Súhlasila s ním.

„Takže otec niekoho vedome zabil už v šestnástich.“ Skonštatoval. Caitlin sa zhlboka nadýchla.

„Áno.“ Súhlasila. Chcela ešte niečo dodať, ale Sebastian ju zastavil.

 

„Nechajme to už tak, radšej mi povedz o histórii nášho rodu. Preto sme tu.“ Požiadal. Caitlin na chvíľu mlčala, nerozhodná, či sa má naozaj vzdialiť predošlej téme. Nakoniec však sama uznala, že je načase prejsť k niečomu pozitívnejšiemu.

„Rod Gauntovcov, z ktorého pochádza aj Salazar Slizolin pochádza z dávnej minulosti. Zakladateľom rodu Gauntovcov je Cadmus Peverell, jeden z troch bratov Peverellovcov. Cadmus mal ešte troch bratov, staršieho Antiocha a mladšieho Ignotusa. Antioch zomrel ako mladý a Ignotus bol zakladateľom rodu Potterovcov. Je to vtipné, ale Potterovci a Gauntovci pochádzajú z jednej rodovej línie, ktorá bola rozdelená. A to rozdelenie línii nás vedie ešte ďalej. Ron Peverellovcov, ktorého sme potomkami, sa spomína aj pred narodením Merlina, dokonca je tu aj možnosť, že samotný Merlin Múdry pochádza zo starobylého rodu Peverell. A ak je to pravda, tak je naším predkom aj Merlinova dcéra Morgana. Merlinova milenka sa mocnému čarodejníkovi priznala, že majú spolu dcéru až potom, čo mala Morgana sedemnásť rokov a začala s ním súperiť. To ich vzťahy veľmi zmenilo a po čase si dokonca začali rozumieť. Myslím, že Morgana spočiatku súhlasila s tým, že sa s ním bude stretávať iba vďaka tomu, že ju chcel učiť. Avšak ako všetci z nášho rodu aj ona mala silný cit pre rodinu, ktorý sa neskôr prejavil. Ale to som už trochu odbočila od témy.

V rode Peverellovcov a neskôr Gauntovcov sa objavilo mnoho mocných čarodejníkov a čarodejníc. Medzi nimi aj Urla, krásna a mocná žena, u ktorej sa jej schopnosti prejavili hlavne vďaka jej osudovej kráse a šarmu. Nijaký muž jej nedokázal odolať. Ovládala živel zeme a mala nesmierne silné spojenie s prírodou....“

Takto to pokračovalo až do hlbokej noci. A to mu Caitlin rozpovedala iba časť celej histórie ich rodu. Počas rozprávania vymenili víno za čaj, ten neskôr za ďalšiu fľašu vína a potom skončili zas pri čaji. Do izby ju odprevadil až takmer v čase, keď sa niektorí začínali zobúdzať. 

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

:D

Sanny, 16. 8. 2013 10:37

tak pod louhé době... se musím přiznat, že jsem nejdřív musela přečíst 8 kapitolu.. nějak se mi vše kvůli jinným FF a anime, plete :D

hmm nooo.. líbilo se mi, jak řekl, že chce na temnou stranu "stáhnout" své přátele... :D Hermiona bych řekla, že určo půjde stejně jako nejspíš i Sirius, Remus a Snape, ale ti ostatmí.. se mi zdá že jsou až moc zavěšení na Brumlovi, možná by šel i Neville a Lenka... na tu si zapoměla!! :D
Sem myslela, že s Bellou už chodí.. divny.. no co už :D a neměl by to moc přehánět.. jinak se nám zhroutí a to by asi jeho reputaci nepomohlo :3

Hoj :D

Domeenika, 13. 8. 2013 16:11

Nadherna kapitolka, aj ked taka no, trosku akcie by nezaskodilo ;P
A vie Caitlin o Sebastianovej minulosti? V tejto kapitolke pises, akoby to vedela, ale uz jej o tom hovoril??

No som zvedava na dalsiu kapcu :D

hezké

Anfulka, 13. 8. 2013 11:16

hezká kapitola

...

georgen, 12. 8. 2013 7:40

ahoj je to další zajímavá kapitolka k dobré povídce ale to už určitě víš sama každopádně nazatěžuj tolik sebastienka s nudnou literaturou a zkus vymyslet jak by se mohl třeba odreagovat nějakým vtípkem neškodným ale aby se každej pobavil ;) nebylo by to od věci ale jinak jen tak dál

...

mišule, 12. 8. 2013 0:03

Jen ve zkratce. No konečně jsi se ozvala :D že to trvalo, i když je pravda stálo za to počkat si. popravdě jsem si musela přečíst předchozí díl znovu, abych se dostala do děje, ale to mi nevadilo, stálo to za to :) Jinak pokračujete to skvěle, jen mě trochu překvapilo, že chce přemluvit své přátele na temnou stranu, no ale po tom co provádí Brumbál se mu ani nedivím :D musím končit, ale prostě jsem ti tu musela nechat koment povedlo se ti to, posunula jsi děj o trochu dál (tedy ti lektvaristé mě vážně nudili) a jen tak dál ;)

hp

sam, 11. 8. 2013 21:14

Díky za kapitolku :-)
Byla super. Těším se na další od tebe.

Jen tak dál

Rankl, 11. 8. 2013 20:37

Díky za další kapitolu k mé oblíbené povídce. Chudák Sebastian, učit se, kdo je kdo v lektvarovém světě musí být docela na palici. Jinak jsem někde četl, že státníci při obdobných příležitostech mají po ruce někoho z protokolu, kdo jim našeptává, s jakým člověkem se právě baví. Mohou se tak soustředit jen na těch pár opravdu důležitých. Lektvaristi na něco takového asi využívají své asistenty, v tomto případě Sebastiana. Mimochodem jsem zvědavý, koho si přivede Severus.
Rodinná historie je docela zajímavá. Já osobně bych se asi spíš klonil k linii Perewellové-Morgana-Salazar-Gaunt. Změny rodových jmen by se daly zdůvodnit, že jako temná větev Perevellů, byli daleko víc pronásledování a zmizení s následným objevením se pod novým jménem, by jim mohlo vždy poskytnout pár let klidu.
Docela se divím tomu, že Voldy měl celou dobu tělo. Docela by mě zajímalo, jak chceš potom vysvětlit události na hřbitově, na které tvá povídka navazuje. Napadlo mě třeba, že tu jeho krev potřeboval z jiných důvodů a rituál vyžadoval jen jeho nehmotnou podstatu, proto při něm vypadal, jak vypadal, a jeho tělo si zatím hovělo někde v pohodlí domova.
Jak už jsem psal, moc se těším na okamžik, kdy se rodina spojí dohromady. Docela se divím, že jeho sestra nedala vědět alespoň matce, mohli by si vyměnit alespoň pár dopisů, klidně i přes ni jako prostředníka.