Choď na obsah Choď na menu
Reklama
 


23. 4. 2013

8. Začiatok siedmeho ročníka

 Sebastianovým súhlasom s Karkarovovou ponukou roztočil Sebastian šialený výr, do ktorého bol tvrdo uvrhnutý aj on sám.

Najskôr bol presunutý do novej izby, Karkarov mu zaobstaral nové učebnice, dostal ich okamžite. Durmstrangský riaditeľ podľa všetkého ani nerátal s tým, že by Sebastian jeho návrh odmietol. Niet sa čomu čudovať, bol by blázon, keby tak urobil. Jeho nová izba bola ešte lepšia ako tá prvá a opäť bola najlepšia zo všetkých. To však nemohol povedať o svojich spolužiakoch.

 

Do siedmeho ročníka chodili aj Deti Temna, nie všetky, ale mnohé z nich. Hlavne Drake Facinelli nebol príliš nadšený tým, že Sebastian preskočil koniec piateho, šiesty a takmer celý siedmi ročník. A to, že si podľa všetkého rozumel s Caitlin Riddlovou, ktorá sa mu páčila, tomu veľmi nepomáhalo. Ale Sebastianovi to bola úprimne jedno. Počas týchto troch mesiacov je pre Drakea takmer nedotknuteľný a Sebastian neveril, že by mu nejako ublížil ani keby chcel. A že on by chcel! Ale od tej príhody v jedálni sa mu oblúkom vyhýbal.

 

Hneď sa pustil do čítania siedmackých učebníc, hlavne numerológie a rún. Sakra, s pomocou Aafke, ktorá bola vynikajúcou učiteľkou, mu trvalo niekoľko mesiacov, kým dohnal potrebné učivo a teraz na to bude sám a má toho pred sebou ešte viac ako pred tým. A to ani nehovoril o tom, že musí dohnať za tri mesiace učivo z dvoch rokov a na hodinách sa nesmie nechať znemožniť tým, že nebude na úrovni svojich spolužiakov. Takú hanbu by neuniesol.

 

Ale ešte predtým ho čaká niečo iné. VČÚ. V preklade, bude musieť skladať skúšky. Ostatný piataci skladajú skúšky až na konci roka a nevyhne sa im ani Sebastian, ale narozdiel od nich ich bude robiť o tri mesiace skôr. VČÚ by mohol zvládnuť aj na čísté V-čka, jeho príprava v piatom ročníku bola po celý čas perfektná. Horšie to bude o tri mesiace na MLOK-och.

 

Bol príkladným žiakom a okrem povinného štúdia strávil dlhú dobu zahrabaný medzi knihami v knižnici a vo svojej izbe. Už dlho sa pripravoval na to, že sa stretne so svojím otcom a Leving ho taktiež pripravil viac než dobre. Ale aj tak má čo doháňať v dejinách mágie, numerológii a v runách.

 

Práve teraz sedel za stolom v Karkarovovej pracovni a písal test. Dozor mu robil sám riaditeľ. Sedel za stolom, na pohodlnom kresle a pozoroval ho. Trochu ho to znervózňovalo.

Praktickú časť má hotovú, učitelia si ho vraj odskúšali ako špeciálny prípad na hodinách, takže mu zostala iba teoretická časť. Nesťažoval sa aj tak toho mal viac než dosť, to že mu vypadne praktická časť ho vôbec netrápilo.

 

A to sa musel ešte pripravovať na súboj s profesorkou Crapsonovou. Ale ak mal byť k sebe úprimný, tak sa naň tešil. Ak aj prehrá, tak sa aspoň hodinu nebude musieť nič učiť. Už mu z toho učenia sa zašibávalo. Od toho dňa, kedy svojim priateľom hovoril o tej Karkarovovej ponuke sa s nimi už nevidel. A ani s nikým iným.

 

Zahnal nechcené myšlienky a opäť sa začal venovať testu s dejín mágie. Už tri minúty hľadí na otázku týkajúcu sa povstania škriatkov a nič nepíše. Namočil brko do atramentu a pustil sa do zodpovedania zadanej otázky.

 

Do troch hodín mal hotový aj test z transfigurácie, ktorý bol jeho posleným. Zo zodpovedania testov mal dobrý pocit, získa VČÚ zo všetkých trinástich predmetov. Prišlo mu tak trochu vtipné, že robil skúšky aj z duelov a šermu, ale nechal to tak. Môže sa to celkom dobre vynímať v jeho životopise.

 

„Počul som, že máte zajtra s profesorkou Crapsonovou dohodnutý súboj. Dúfam, že vám nebude prekážať spoločnosť. Ja aj profesor Leving sa na vás zajtra prídeme pozrieť, obaja sme nesmierne zvedavý, kto z vás dvoch vyhrá. Náš najnadanejší žiak, proti profesorke Bielej mágie, ktorá je úžasnou čarodejnocou.... Som si istý, že to bude skvelý súboj.“ Povedal Karkarov, keď odovzdával vyplnený test. Sebastian sa na neho tak trochu útrpne usmial. No skvelé, diváci pri ich zajtrajšom súboji sú to posledné, po čom túžil. Takto si to ani poriadne neužije.

„Nemyslím si, že bude mne alebo profesorke zajtra prekážať spoločnosť. A o tom, že profesorka Crapsonová je nesmierne nadaná čarodejnica som sa stihol presvedčiť hneď niekoľkokrát.“ Uistil ho.

Vskutku, energická profesorka bojovala proti Dumbledorovým Bielokabátnikom úžasne. Sebastian nepochyboval, že kým prišiel, poslala k zemi mnohých súperov.

 

Týmto sa skončilo jeho skúškové obdobie. Teraz už stačilo iba počkať, kým mu prídu výsledky VČÚ. Avšak, obdobie jeho nástupu do siedmeho ročníka sa práve začalo. Zajtra ho totižto nečaká iba boj s profesorkou Crapsonovou, ale aj prvé hodiny v siedmom ročníku.

 

Vo svojej novej izbe si okamžite vytiahol učebnice a pustil sa do učenia sa. Značne si pomáhal okulumenciou a legillimenciou, vďaka nim si omnoho ľahšie zapamätal to o čom sa dočítal a rýchlejšie prečítal daný text.

Čítal až do tretej ráno. Potom učebnicu zaklapol, ľahol si, bez toho, zby sa prezliekol a okamžite zaspal.

 

Ráno sa zobudol s dosť veľkou časovou rezervou. Dnes je jeho prvý deň v siedmom ročníku. Cítil sa, akoby išiel prvý deň do školy. Ani presne nevedel prečo, ale bol strašne nervózny.

 

Obliekol si tmavé nohavice, vínovočervenú košeľu a čierne topánky. Všetko v najlepšej kvalite. Na to si obliekol školskú uniformu. Svoj výzor ešte skontroloval v zrkadle, aby sa uistil, že vyzerá naozaj dobre. Mierne sa uškrnul. Netušil, od kedy mu tak záležalo na výzore. Pripísal to však jeho nervozite s prvého dňa v siedmom ročníku.

 

Usadil sa do kresla a vzal si ďalšiu z učebníc, ktoré mal prečítať. Už mu zostali iba tri učebnice zo šiesteho a siedmeho ročníka, ktoré musel prečítať. Celkom sa činil a predtým sa skutočne učil viac ako potreboval. Ale ešte stále mu robili problém numerológia a runy, hlavne tie runy. V siedmom ročníku by mal zvládnuť prečítať celú knihu napísanú runami, bez slovníka. A povedzme si úprimne, to ešte nedokázal. Nie, kým nepoznal všetky runy.

 

Čítal až do vtedy, kým nebol čas ísť na raňajky. Odložil knihu a zhlboka sa nadýchol. Čítanie mu pomohlo a už sa necítil ani zďaleka tak neisto ako predtým. Cez plece si prehodil brašňu a do nej si vhodil nejaké učebnice, pridal si tam aj jednu z tých, ktoré nepotreboval. Karkarov myslel na všetko a dal mu už aj rozvrh hodín.

 

Prvú hodinu mali elixíry. Nevedel, či sa má smiať alebo plakať. Za jedno sa tešil, elixíry si na tejto škole jednoducho zamiloval a bol v nich najlepší z ročníka, ale siedmacké elixíry boli na Durmstrangu hrozne ťažké. Už len podľa toho, čo sa dočítal v učebnici vedel, že bude mať zo začiatku problémy a jeho elixíry nebudú dosahovať takú kvalitu ako predtým. Najlepšie by pre neho bolo, keby mohol skočiť do knižnice a niečo si o elixíroch prečítať, ale na to mu nezostalo času.

 

Cestou z izby sa ani raz neotočil, nespomalil ani nijako nereagoval na vražedné pohady, ktoré po ňom hádzali Deti Temna. Z názvu ich spolku mu bolo do smiechu. Hovorili si Deti Temna, ale s pravou temnotou sa báli zahrávať. Bola pravda, že patrili medzi Durmstrangskú elitu, ale to aj Sebastian. Záležalo hlavne na tom, že sa nedokázali ani postaviť osamote svojmu súperovi, proti jednému rovnocennému sa postavili traja.

 

Posadil sa za siedmacký stôl a nabral si na tanier niečo na raňajky. Do pohára si nalial džús a vytiahol si z brašne učebnicu. Oprel si ju o krčah a počas jedenia raňajok ju čítal. Nemusel čakať dlho a po jeho pravej strane sa usadil Drake Facinelli. A hneď po ňom prišla Caitlin Riddlová, jeho sestrička a sadla si po jeho ľavej strane, kam si chcel sadnúť ďalší z Detí Temna, aby mal pocit, že nemá kam uniknúť.

 

„Ahoj, Sebastian.“ Pozdravila veselo. Na Drakea sa zamračila.

„Dobré ráno, Caitlin.“ Odzdravil s miernym úškrnom.

„Och, akoby vedľa mňa sedel otec.“ Zamrmlala. Sebastian sa na ňu zvedavo pozrel.

„Rodinné znaky?“ zaškeril sa. Caitlin mu už nestihla odpovedať, zaujalo ho totiž, že si Drake berie krčah s džúsom. Práve ten krčah, ktorým mal Sebastian podloženú učebnicu. Jemne mávol rukou, aby mu učebnica nespadla. Na Facinelliho tváry sa na okamih objavilo prekvapenie, keď sa mu nepodarilo, čo zamýšľal. Namiesto toho sa zameral na Sebastiana.

 

„Počul som, že si sa vďaka protekcii dostal do siedmeho ročníka. Neveril som tomu, ale očividne to je pravda. Kam táto škola speje, keď niekto ako ty preskočil hneď dva ročníky?“ ozval sa s nádychom irónie. Sebastian sa ním nenechal nahnevať. Pokojne sa na neho otočil a premeral si ho pohľadom.

„Naozaj si myslíš, že ja potrebujem protekciu na to, aby som preskočil dva ročníky?“ opýtal sa pokojne, takmer znudene.

„Áno.“ Povedal s istotou Drake. Sebastian sa na neho uškrnul spôsobom "ja viem". Veľmi dobre počul neistotu v jeho hlase.

 

„Budem s tebou súhlasiť, ak nezvládnem siedmy ročník. Povedz, koľko VČÚ si získal a z koľkých predmetov robíš skúšky tento rok? zaujímal sa. Facinelli sa na neho neveľmi príjemne zamračil, ale odpovedal.

„Mám desať VČÚ a aj teraz robím skúšku z desiatich predmetov. Z koľkých si urobil ty? Počkaj, nechaj ma hádať! Osem?“ uškrnul sa. Sebastian sa na neho sladko usmial.

„Mám trinásť VČÚ na V-čko.“ Odpovedal s miernym úškrnom.

 

„Trinásť? Ja sama som získala jedenásť a to patrím medzi najlepších!“ zvolala Caitlin.

„Len jedenásť, ale no tak, ty nie si dcéra svojho otca.“ Podpichol ju.

„Zato ty si presne ako tvoj otec, obaja si strašne zakladáte na vzdelaní.“ Nakrčila nos. Sebastian sa rozosmial.

 

„Čo vy dvaja medzi sebou máte?“ ozval sa zmätený a zamračený Drake. Sebastian a Caitlin sa na neho otočili.

„Čo ťa to trápy?“ osopila sa na neho Caith. Sebastian sa podmračil, nie je príliš útočná? Takúto rozohnenú ju ešte nevidel. Čakal, že aj Facinelli vybuchne, to by od neho očakával, ale na jeho nesmierne prekvapenie sa tak nestalo.

„On pre teba nie je vhodný.“ Ozval sa starostlivo.

„A kto je? Nebodaj len nie ty?!“ zavrčala na neho a vyskočila na nohy. Chytila Sebastiana za ruku a začala ho tiež ťahať hore.

„Poď, nebudeme sa tu s ním zahadzovať!“ takmer zvolala. Sebastian sa poslušne postavil, nechcel ju rozčúliť ešte viac ako bola teraz a nechal sa ťahať preč. Stihol si ešte vziať zo stola knihu a vrhnúť na Drakea rýchly pohľad. Zmiatol ho smutný pohľad, ktorým sledoval jeho sestru.

 

Nechal sa dotiahnuť až pred učebňu elixírov. Celý čas trpezlivo poslúchal jej nadávanie na Drakea Facinelliho a ani nemukol. Avšak pred dverami do učebne už stratil nervy, chytil ju za rameno a otočil tvárou k sebe.

„A dosť!“ utol ju. Caitlin prekvapene zmĺkla.

„Aký máš dôvod na to, že sa k Facinellimu správaš tak zle? To bolo prvý krát, čo som ťa videl tak zúriť.“ Opýtal sa.

 

Cait si pozvdychla a smutne sa na neho pozrela.

„Keď mne sa už tak dlho páči.“ Zamumlala. Sebastian sa na ňu vyorane pozrel.

„Páči?!“ šokovane zvolal. Jeho čiernovlasá sestrička sa začervenala a odvrátila od neho pohľad.

„Ja... chápem, že s tým nesúhlasíš ani mne to nie je práve po chuti. Ale keď on je taký zlatý.“ Bránila sa. Sebastian na jej obranu nedbal, ďalej na ňu nechápavo hľadel.

„Tebe sa Facinelli páči a správaš sa k nemu zle?“ akosi nechápal jej logiku. Nemala by sa k nemu správať príjemne, keď ju už tak zaujal?

 

„No, ale vieš, keď on sa s tými jeho Deťmi Temna správa ako idiot. A na každého žiarli. A príliš sa vystatuje, správa sa ako kráľ tejto školy. A je zlý na teba. A...“ Ďalej ju už Sebastian nenechal zájsť.

„Myslím, že by si mu mohla dať šancu.“ Zamyslel sa. Tentoraz bola Caitlin na rade, aby sa na neho zmätene hľadela. Sebastian sa upokojujúco usmial.

„Snáď si nemyslíš, že by som ti dovolil chodiť len tak s niekým? Drake vyzerá, že ťa má ozaj rád a vyzerá byť celkom fajn. Ale uznávam, že sa správa ako idiot, to by sa ti možno mohlo podariť zmeniť.“ Uškrnul sa.

 

„Prečo sa ho zastávaš? Ja by som sa na tvojom mieste snažila vyhovoriť ti niečo také.“ Nechápala.

„Nemáš čo stratiť, ak on nebude ten pravý, ako to povedal, tak si nájdeš niekoho iného. A ak ti ublíži, tak mu ukážem, že z mojou sestričkou sa nezahráva. A čosi mi hovorí, že sa pridá aj Jonathan. Upokojujúco sa na ňu usmial.

 

Caitlin sa pri zmienke o Jonathanovi chytila za hlavu.

„Och, ja som na to zabudla! Dnes večer ťa prídem pozrieť na izbu, musím ti toho veľa povedať. Ty vlastne o našej rodine nevieš nič, to treba napraviť. Rozmýšľala som nad tým už skôr, ale nie som si istá, čo všetko vieš. Večer to všetko preberieme a ja ti porozprávam všetko, čo viem.“ Vysypala.

„Myslím, že to bude skvelé, ale neviem, kedy sa do izby vrátim. Večer sa mám totižto stretnúť s Crapsonovou. Máme dohodnutý menší duel, prídu sa na nás pozrieť aj Karkarov a Leving.“ Dodal skôr, než si pod tým stihla predstaviť niečo, o čom to nebolo.

„To vôbec nevadí, ak neprídeš veľmi neskoro, tak mi cestou zaklep na dvere.“ Usmiala sa na neho.

 

Sebastian prikývol, ďalej už na učiteľa čakali potichu, lebo sa pred tiedu pomaly začínali trúsiť študenti. Sebastianovi neunikol pohľad, ktorý na neho a na Caitlin vrhol Drake a ani to ako sa Caitlin vystrela, keď si ho všimla. Čo bolo mimochodom ešte skôr ako ho stihol zaregistrovať Sebastian.

 

Zvyšok vyučovania prebehol pomerne rýchlo. Elixíry nakoniec neboli také ťažké ako očakával. Boli ešte ťažšie. Ale keď už nič, tak bol jeho výkon aspoň obstojný. Leving sa síce na jeho vzorku nesúhlasne mračil, ale to aj sám Sebastian na svoj kotlík, takže to nejako prežil. Nebol úplne spokojný, bežne jeho elixír dosahoval vyššiu kvalitu, ale tento bol zvlášť ťažký.

Transfigurácia bola v pohode, nejaké učivo bude musieť dohnať, ale toho bolo málo. Vlastne sa mu tam darilo veľmi dobre. Dejiny zvládol tieť bez väčších ťažkostí. Biela mágia bola v poriadnu, profesorka ho šetrila. Vraj chcela, aby bol poriadne pripravený na večerný duel.

Nakoniec ho čakal šerm, ale ten mu tiež nerobil nejaké extrémne ťažkosti. Už pred nejakou dobou sa vyrovnal Philipovi, siedmaci mu už taký strašný problém nerobili.

 

Po vyučovaní sa opäť pustil do študovania učebníc, už len pár hodín a môže konečne prejisť na knihy. Učebnice bolu predsa len dosť nezáživné. Ani sa nenazdal a bol čas vybrať sa za Crapsonovou.

 

Obliekol si čierne koženné nohavice, tmavomodrú košeľu, topánky a cez to si prehodil tmavomodrý plášť s vyšitými ornamentmi, ktoré boli vyditeľné iba keď na ne svietilo svetlo s určitého uhla. Ak aj nevyhrá, tak necha aspoň vyzerá impozantne. Dnes si už druhý krát pomyslel, že sa akosi príliš stará o svoj výzor.

 

Blonďavá profesorka ho už čakala na chodbe. Ona sama mala oblečené svetlé nohavice, červenú košeľu s vyhrnutými rukávmi, prepásanú opaskom a na tom tmavočervený habit. Vlasy mala na temene zviazané do uzla, ale niekoľko pramienkou jej aj tak neposlušne spadalo do tváre. Nemohol si pomôcť a usmial sa, keď si uvedomil, že myslela na to isté čo on a poriadne sa vystrojila.

„Dobrý večer, profesorka. Vyzeráte skvelo.“ Zložil jej poklonu.

„Dnes Barbara, môžeš mi tykať. Samozrejme, iba mimo vyučovanie.“ Usmiala sa na neho.

„Bude mu cťou, Brabara.“ Povedal a jemne sa jej uklonil. Crapsonová sa zasmiala.

„No, Sebastian, teba musia dievčatá jednoducho milovať.“ Povedala. Sebastian sa na ňu odzbrojujúco usmial.

„Pravda, po otcovi som podedil istú dávku šarmu.“ Priznal.

 

Ešte sa z druhého pamätal na mladého Toma Riddla. Rozhodne bol charizmatický, inteligentný a aj atraktívny. To spolu vytváralo vražednú kombináciu a Sebastian ju po ňom, podľa všetkého, podedil. Nie, že by ho to príliš obťažovalo, však?

 

„Nemali prísť aj riaditeľ a profesor Leving?“ zaujímal sa.

„Áno, ale oni sú už v triede. Vybrala som jednu z nepoužívaných učební a oni sa ponúkli, že ju očarujú ochrannými kúzlami.“ Odpovedala.

„Takže predsa budeme mať publikum.“ Skonštatoval.

„Neznieš práve nadšene.“ Podotkla.

„Prehrať v súboji pred Karkarovom a Levingom nie je práve mojím snom.“ Priznal. Crapsonová sa zasmiala.

„Toho by som sa mala obávať skôr ja.“ Reagovala pobavene.

 

V jednej zo starých učební na nich skutočne čakali Karkarov s Levingom. Okolo miestnosti rozmiestnili skutočne silné ochranné kúzla.

„Dobrý večer. Určité sú také silné ochrany potrebné? zaujímal sa.

„Vy aj profesorka Crapsonová ste obaja nadaný kúzelníci a my nechceme riskovať nijaké škody na škole.“ Odpovedal mu Leving.

 

„Môžeme začať?“ opýtala sa Crapsonová a postavila sa na jednu stranu učebne. Leving a Karkarov sa postavili na dve kreslá, bokom od Sebastiana a Barbary.

„Samozrejme.“ Súhlasil Sebastian a postavil sa oproti nej. Obaja sa otočili na ich menšie publikum.

 

„Na tri. Raz, dva, tri!“ odštartoval ich súboj Karkarov. Sebastian bol pripravený prániť sa už pri jednotke, napríklad Leving by útočil už pri dvojke. Ale Crapsonová trpezlivo vyčkala, kým Karkarov nedokončil počítanie a až potom zaútočila.

 

„Sartem!“ zvolala a vyslala na Sebastiana svetlozlatý záblesk.

„Protego!“ ubránil sa bez väčších problémov Sebastian. Sartem patrilo medzi kúzla strednej bielej mágie a dalo sa pred ním ubrániť základným štítom Protego.

„Lerum!“ opätoval jej útok a vyslal na ňu posilnený červený záblesk.

„Kirche!“ zvolala. Pred týmto kúzlom sa Sebastian radšej uhol, toto kúzlo už patrilo do vyššej čiernej mágie a spôsobovalo bolestivé poranenie.

„Begdet Dirdy!“ vyslal proti nej svoju vlastnú kliatbu. A asi takto to prebiehalo aj ďalej.

 

Kúzla sa stupňovali a s nimi aj záťaž na duelantov, ale bolo badať, že si obe strany súboj užívali. Na Levinga a Karkarova v zápale boja veľmi rýchlo zabudli, nepredstavovali hrozbu, tak ich jednoducho ignorovali.

 

Po nejakej dobe mala Crapsonová spálený habit a vlasy a Sebastian mal porezanú ruku. Crapsonovú už však nevládala tak ako na začiatku, Sebastian omnoho lepšie znášal magickú aj fyzickú záťaž, ktoré pri súboji podstupovali. Bolo len otázkou času, kedy sa Sebastianovi podarí zasadiť profesorke Bielej mágie rozhodujúci úder.

 

Ladne švihol prútikom, keď vycítil slabé miesto v jej obrane a vyslal na profesorku jednoduché Odzbrojujúce kúzlo. Zasiahlo cieľ a prútik profesorky Crapsonovej sa jej vytrhol z ruky a vyletel do vzduchu, smerom s Sebastianovi. Ten ho, vďaka svojim vytrénovaným reflexom, hladko zachytil.

„Myslím, že som vyhral.“ Povedal mierne zadýchaný.

„Nehovorila som ti, že to budem ja, kto prehrá?“ opýtala sa. Sebastian sa zasmial.

 

Vybral sa k nej z jej prútikom, ale ešte predtým, než jej ho podal, jej upravil vlasy a habit.

„Ďakujem, ja som úplne vyšťavená.“ Vďačne sa na neho usmiala.

„Rado sa stalo.“ Odvetil Sebastian, keď si ošetroval ranu na ruke.

 

„Na to, aké kliatby sme používali, sme dopadli celkom dobre.“ Podotkol Sebastian.

„To je pravda.“ Súhlasila s ním Crapsonová. Napríklad Rezaciu kliatbu využili aspoň trikrát.

„Ale tie ochrany sa nakoniec skutočne hodili.“ Dodala.

„To teda áno.“ Súhlasil Sebastian. Radšej si nechcel ani predstaviť, ako by to teraz vyzeralo bez nich.

 

„Teraz, ak ma ospravedlníte, tak by som išiel rád do izby. Dnes večer sa mám ešte u niekoho zastaviť, tak by som rád išiel, aby som to stihol.“ Ospravedlnil sa.

„To je v poriadku, bež.“ Usmiala sa na neho Crapsonová. Dobrá nálada sa jej očividne vracala.

„Dovidenia.“ Rozlúčil sa Sebastian.

„Zajtra sa u mňa po vyučovaní zastavte.“ Zarazil ho ešte Leving. Sebastian prikývol a pokračoval v ceste.

 

Cestou do izby sa zastavil pred dverami do Caitlininej izby a zaklopal na ne. Jeho sestra takmer okamžite otvorila dvere a vykukla von. Žiarovo sa usmiala, keď si všimla Sebastiana.

„Ahoj, takže ideme k tebe?“ opýtala sa.

„Presne tak, poď.“ Usmial sa na ňu a nastavil jej rameno. Caitlin sa na neho zavesila a nechala sa odviesť až do jeho izby. Po celý čas jej na tváry hral spokojný úsmev. 

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

amoris-corde.blog.cz

Ronnie, 20. 6. 2013 20:30

nádherná kapča! je to strašně úžasná a odzbrojující povídka :)
strašně se těším na další kapču a doufám, že bude brzo :)

Prosííím pokracuj...

Domeenika, 27. 5. 2013 13:29

v písaní :D
Táto poviedka, je úžasná, tak isto ako aj tie ostatné..
Prosíím najdi si čas a pridaj novú kapitolku :D
Dakuuuujem :D :D :D

Tvoja verna citatelka Domeenika :D

Len tak ďalej

Juro, 28. 4. 2013 23:07

Skvelo sa čítaš, prečítal som si všetky kapitolku jedným dychom. Paráda, až na zopár ujdených pravopisných chybičiek. Dúfam, že nová kapitolka pribudne čoskoro

hp

samuel, 28. 4. 2013 12:54

Super. A ten souboj - neskutečné.

:)

verča, 28. 4. 2013 8:49

skvělé.. přečetla jsem to jedním dechem. jen tak dál pokračuj..:)

Jen tak dál

Rankl, 25. 4. 2013 19:46

Díky za včasné přidání nové kapitoly.
Docela se divím, že všechno tak hladce zvládá, přece jen ještě před rokem byl průměrným studentem v Bradavicích a teď za jediný rok zvládl tři ročníky Kruvalu. Až tohle bude vyprávět Hermioně, nebude mu věřit. Mimochodem, když už jsme u té Hermiony, Krum už je ze školy venku?
Co se týká dohánění látky, tak bych očekával, že prvních pár týdnů bude mít něco jako individuální plán a konzultace, aby lépe dohnal své nové spolužáky. Hodit ho do toho takhle natvrdo, je přece jen dost drsné. Možná by mohl požádat o pomoc sestru a jeho přátelé by mu mohli také občas trochu pomáhat, alespoň chodit pro knihy do knihovny nebo něco takového.
Svoje kamarády by vůbec neměl tolik zanedbávat. Je sice v jednom kole, ale mohl by se s nimi setkávat a prohodit pár slov třeba při jídle nebo v knihovně, takhle mu brzy dá jeho milá kopačky.
Moc se těším, až se dozvíme něco o jeho rodině. Vždycky mě fascinovalo, jak to asi vypadá u Voldemortů doma, jestli se taťka dokáže bavit i jinak než Cruciatem a jestli třeba není tak trochu pod pantoflem. Také by mě zajímalo, jak odděluje svou kariéru jako pána zla a rodinný život. Počítám, že asi Smrtijedy domů moc často nezve, ačkoli taková tetička Bella by byla určitě zajímavým zpestřením.

:)

mišule, 24. 4. 2013 16:35

NO kapitolka sice krátká ale za to posunula děj dál. Učení a Sebastiana celkem lituji :D ten souboj jsem si představovala více podrobnější a Levigova poznámka na konci :D no napadlo mě jen jediné chce si s ním dát souboj :D těším se na rozhovor o rodině a i na to jak se věci vyvinou dál :) přeji hodně štěstí při dalším psaní

Jupí

neky, 24. 4. 2013 7:18

Tak to učení mu teda nezávidim.Nechtěl bych být na jeho místě.Měl by jsi udělat čas na svoje přátele, přece jenom na ně zapomenout kůli postupu by neměl.Popis spuboje byl super,to by stálo za vidění.
Těšim se na dlší kapitolu