Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


5. Rokfort

24. 12. 2012

 

hp__the_trio_by_kaekaa.jpg

 
 
Posadil sa so svojou sestrou na posteľ a nechal sa od nej objímať.
„Otec a mama budú šťastný, keď sa dozvedia, že žiješ. Aj Jonathan bude nadšený, hrozne nám chýbaš. Otec sa ešte stále zatvára na hodiny v pracovni a hľadá spôsob, ako ťa nájsť a mama sa každý deň hľadí von z okna a čaká kedy prídeš...“ odtiahla ho na dĺžku svojich rúk a prezerala si ho. 
„Ako jediný z nás si zdedil otcove oči. Rovnako fascinujúce, hlboké a nádherné.“ Jemne ho pohladila po tvári. 
„Nemôžu sa o mne dozvedieť. Sľúb mi, že o mne nikomu nepovieš.“ Žiadal ju Sebastian. 
„To nemôžem! Si môj brat a ja aj ostatný ťa milujeme a chceme ťa mať pri sebe. Nemôžeš nás znovu opustiť, nemôžeš nám to urobiť!“ prosila ho očami. 
„Otec ma nikdy nebude milovať. Veľmi dobre viem, aká silná môže byť nenávisť.“ Zašepkal Sebastian. 
On ťa predsa miluje. Nikdy by ťa nedokázal nenávidieť. Ani on, ani mama! vykríkla. Slzy jej začali stekať po tvári a to ho privádzalo do zúfalstva. Jeho sestra plakala kvôli nemu.

 

 

Sebastian chytil naliehavo jej tvár do dlaní a prosebne sa jej hľadel do očí. 
„Sľúb mi, že o mne nikomu nepovieš.“ Žiadal ju znovu. Caitlin nesúhlasne pokrútila hlavou v jeho rukách. 
„Nie.“ Nesúhlasila. 
„Sľúb mi to!“ naliehal na ňu znovu Sebastian. Opäť nesúhlasne pokrútila hlavou a Sebastian pustil s hlbokým povzdychom jej tvár a postavil sa. 

Prechádzal sa dokola po temnej izbe a odmietal sa pozrieť na svoju sestru. Prezradenie by pre neho znamenalo istú smrť. Teda, ak by náhodou nechcel zatajiť, že je Harrym Potterom... teda aspoň bol. A on to zatajovať nechcel a ani nemohol, nevydržal by to a po čase by sa priznal. 
Alebo môže ešte stále zmiznúť zo školy a niekde sa ukryť. Premýšľal aj nad touto možnosťou a poznal množstvo zatajujúcich a ochranných kúzel. Miesto, ktoré by zabezpečil všetkými kúzlami, ktoré sa naučil by prakticky zmizlo z povrchu zemského. 

„Prečo nechceš ísť so mnou?“ opýtala sa ho ticho Caitlin. Sebastian sa zarazil uprostred chôdze a uprene sa na ňu zahľadel. Jeho sestra mala v očiach vpísaný smútok, ale aj odhodlanie a Sebastian nepochyboval, že o ňom okamžite po opustení jeho izby povie rodičom. 
„Hrozne rád by som ťa spoznal. Po celý čas od vtedy, čo som sa dozvedel o tom, že mám rodinu túžim spoznať vás. Neverím však, že by ma otec prijal za svojho syna, keby vedel kto som, tak ma už dávno vydedí alebo rovno zabije.“ Povzdychol si. Videl, že Caitlin chce niečo namietať, a tak zodvihol ruku, aby ju umlčal. 
„Daj mi čas do konca roka, potom im môžeš i všetkom povedať. Jediné, čo od teba žiadam je to, aby si o mne nikomu nepovedala až do konca školského roka.“ Žiadal ju.  
„Ale...“
„Prosím, nič iné nežiadam.“ Úpenlivo sa jej zahľadel do očí. 

Raz sa s nimi stretne, ale dnes to určite nebude. Ak by sa jeho rodičia dozvedeli, že ich najmladší syn žije, tak by neváhali a okamžite by prišli na Durmstrang. 
Už niekoľkokrát sa stretol zoči voči svojmu otcovi a vedel, že je silný. Jeho otec je dokonca silnejší ako Dumbledore a nieje nič, čoho by sa bál. 

Caitlin sa na neho nerozhodne hľadela. Sebastian tušil, aké myšlienky sa práve preháňajú jej mysľou. Práve zistila, že jej brat žije a ona sa nemôže s nikým podeliť o túto správu. Sebastian si dobre pamätal, aké ťažké bolo a aj je pre neho tajiť, že je Sirius nevinný. Všetci si myslia, že je jeho krstný otec masový vrah a on Sebastian proti tomu nemôže nič urobiť, lebo nemá nijaké dôkazy.  
„Dobre, ale len do konca roka.“ Súhlasila nakoniec. Sebastian sa na ňu vďačne usmial, muselo to byť pre ňu ťažké. 

„Je čas rozlúčiť sa.“ Povedal potichu. Jeho sestra vstala z postele a podišla k nemu. 
„Sľúb mi, že raz dovolíš, aby si patril do našej rodiny. Viem, že na konci roka niečo chystáš, ale ja som sľúbila, že nič nepodniknem, tak to aj dodržím. Ale na oplátku ťa žiadam, sľúb mi, že raz prídeš do nášho domu a zaujmeš v našej rodine miesto, ktoré ti právom patrí. Ty si najsilnejším dedičom Riddlovcov a po otcovi sa práve ty staneš hlavou rodu. Otec a mama ťa hrozne milujú a nikdy sa nepreniesli cez tvoje zmiznutie. Ja a Jonathan sme sa vždy tešili na nášho malého brata a aj potom, čo si zmizol sme vždy dúfali, že sa niekedy objavíš. Nespočetné množstvo večerov sme presedeli spolu a hádali sme, aký by si bol. Otec si vždy myslel, že budeš mať mamine modré oči a mama zas otca vždy presviedčala o tom, že ty jediný si zdedil otcove oči. A teraz t stojíš predo mnou.“ Položila mu ruku na tvár. 
„Si ako splnený sen. Neviem, prečo sa tak brániš stretnutiu s otcom, ale ubezpečujem ťa, že on ťa prijme s otvorenou náručou. Nezáleží na tom, aká bola tvoja minulosť. Môžeš byť hoci aj tým najväčším zástancom svetla, my ťa budeme milovať aj tak.“ Pobozkala ho na líce a usmiala sa na neho. Sebastian sa na ňu hľadel smutnými očami. 

„Snáď to bude tak, ako vravíš.“ Zašepkal a pevne ju objal. Caith mu objatie opätovala a zaborila tvár do jeho habitu. 

„Budeš mi chýbať, braček.“ Zamrmlala. Sebastian jej takmer nerozumel kvôli habitu, ktorý tlmil jej hlas. 

 

 


„Veď sa predsa ešte uvidíme. Do konca roka máme mnoho času a čo sa bude diať potom, to sa ešte uvidí.“ Jemne sa vymanil z jej zovretia a usmial sa na ňu. 
„Bež už, aby ťa nikto nehľadal.“ Popohnal ju. Caitlin prikývla a s poslednýkrát sa mu pozrela do očí. Potom sa vybrala preč z jeho izby a zatvorila za sebou dvere. 

Sebastian sa zvalil na posteľ. Prestával to zvládať. Možno bolo nebezpečné, že toľko ľudí vedelo o tom, kto naozaj je, ale vymazávať im spomienky bolo to posledné, čo chcel. Aj tak by to bolo zbytočné. Raz príde deň, kedy sa to budú musieť všetci dozvedieť. Harry Potter, veľká nádej Svetla je v skutočnosti Voldemortov syn. A čo je ešte lepšie, nikdy by nedokázal zabiť Voldemorta, pretože nedokáže zabiť svojho otca. 

Celý čarodejnícky svet, na čele s ministrom, hľadá Harryho Pottera. Harryho Pottera hľadá tak isto aj Fénixov rád, na čele s Dumbledorom a Smrťožrúti na čele s Voldemortom. Aby to nestačilo, tak Voldemort hľadá svojho syna, o ktorom si myslí, že ešte stále žije. 
Sebastian mal však, zatiaľ, dobré krytie. Nikto totižto nehľadá Sebastiana Brennena. Avšak je len otázkou času, kedy si niekto spojí buď Sebastiana Riddla alebo Harryho Pottera so Sebastianom Brennenom a Sebastian bude mať vážny problém. 

Do konca školského roka musí nájsť miesto s dokonalým krytím, kde ho nenájde ani Voldemort, ani Dumbledore, ani ministerstvo, ani nikto iný. 
A čo tak Rokfort? Napadlo ho. Na Rokforte by ho nikto nehľadal a on pozná Rokfort a jeho pozemky lepšie, než ktokoľvek iný. Okrem toho má aj Záškodnícku mapu a neviditeľný plášť. Nebude možné, aby ho niekto spozoroval. A ak je pravda to, že ako Slizolinov dedič bude mať prístup na hrad, tak ho nemá čo zastaviť. Veď nie nadarmo sa hovorí, pod lampou býva najväčšia tma. 
Dobby nieje viazaný hovoriť Dumbledorovi o všetkom a pre Sebastiana by urobil všetko o čo by ho požiadal. Dobby by mu mohol pomôcť s jedlom a podobnými záležitosťami. 

Ale bude to mať aj svoju odvrátenú stránku. Teraz je ďaleko od Rona, Hermiony a Siriusa, ale keď bude na Rokforte, tak bude v ich blízkosti. Túžba po tom, aby sa s nimi stretol bude silnejšia, ako teraz. 
Mohol by im to povedať, ale nevedel ako budú reagovať. Sirius bol Jamesovým najlepším priateľom, ako zareaguje na to, že Sebastian nie je jeho syn? Veď sa už ani nevolá Harry! 
A čo Ron a Hermiona? Ako znesú myšlienku, že je ich najlepší priateľ Voldemortov syn? Rozhodnutie ukryť sa na Rokforte malo svoje pre a proti. 

Mohol by sa prihlásiť ako nový žiak a nastúpiť do šiesteho ročníka ako niekto iný. Ale bude podozrivé, že z Durmstrangu odišiel jeden žiak a odrazu sa jeden objaví na Rokforte. 
Ale pravda bola aj v tom, že Rokfort je, bol a vždy aj bude jeho domovom a útočiskom. Možno by sa mohol priznať Ronovi a Hermione, že žije. Možno by to pochopili. 
Nie, oni by to určite pochopili! Po tom všetkom, čo spolu prežili by ho nepodrazili! Hermiona a Ron boli pre neho všetkým. Oni boli jeho minulosťou, jeho dôverníkmi, jeho svetlom, jeho dušou. Vždy kráčali pri ňom a osvetľovali jeho cestu a len vďaka nim sa postavil vždy, keď ho život zrazil na kolená. 
Jemu sa dostalo šťastia, ktoré jeho otec počas svojich školských čias nedostal. Sebastian spoznal vo vlaku Rona Weasleyho, ktorý sa hneď stal jeho najlepším priateľom a počas prvého ročníka sa jeho priateľkou stala Hermiona Grangerová. Im dvom by zveril aj svoju dušu, nielen svoj život. 

Toto stačilo na to, aby sa rozhodol, ako bude pokračovať jeho budúcnosť. Už niekoľkokrát zveril svoju budúcnosť do rúk jeho priateľov a teraz to urobí znovu. 

 

 

Vyskočil na nohy a vybral sa k písaciemu stolu. Sadol si na stoličku a položil pred seba čistý pergamen a vzal si do ruky brko. 


Jeho Hedviga sa k nemu už vrátila už pred týždňom a dokonca mu priniesla aj list od Rona a Hermiony, ale Sebastian ho nedokázal prečítať. List od jeho priateľov vhodil do plameňov a snažil sa naň zabudnúť. Keby to však bolo také ťažké. Hneď ako ho vhodil do plameňov zatúžil vybrať z ohňa popol a vyčarovať z neho ten spálený list. Keby si ho vtedy prečítal, tak by ho teraz, možno, netrápili pochybnosti o tom, čo by na neho povedali. Teraz na to už bolo neskoro, popol z minulého týždňa bol už dávno preč. 
Povzdychol si a namočil brko do atramentu. 

Moji najdrahší priatelia, 
Neviem, čo si myslíte o mojom zmiznutí, a mrzí ma, že som zmizol bez toho, aby som vám niečo povedal, ale nevedel som, čo mám robiť.
V deň mojich pätnástich narodenín som sa dozvedel pravdu o tom, kto vlastne som. V tú noc som utiekol od Dursleyovcov a pokúsil som sa opustiť svoj starý život. 
Harry Potter v tú noc umrel a jeho miesto zastúpil niekto iný. Niekto, kto bol vždy niekde hlboko vo mne, ale ja som ho nechcel prijať. 
Nie som synom Jamesa a Lily Potterových. Oni dvaja si ma len adoptovali a mojimi rodičmi sú úplne iný ľudia. Lily mi na moje pätnáste narodeniny poslala list v ktorom mi všetko vysvetlila. Moje meno je Sebastian, ale radšej nenapíšem nič viac. Neviem, kto môže odchytiť tento list. Začal som sa učiť ako ovládať svoje schopnosti a navštevujem jednu z najlepších škôl v Európe. Je to fantastická škola a nešiel som si tu aj niekoľko priateľov. Dokonca som spoznal aj svoju sestru! Verili by ste tomu? Ja mám sestru. A je úžasná! 
Mám ešte aj brata, ale ešte som nemal tú česť stretnúť sa s ním. Povedzme, že vzťah mňa a mojej rodiny je zložitý. 
Dokonca som začal čítať aj knihy a zistil som, že ma to celkom baví. Skutočne, neklamem. Hermiona, Ty by si zo mňa mala radosť. Stal sa zo mňa vzorný žiak. Samozrejme, ak zabudneme na skutočnosť, že som dostal jedného žiaka do nemocničného krídla. Už je to týždeň a on sa z tadiaľ ešte nedostal, ale verte mi, on si o to koledoval! 
Jediné, čo mi chýba ste Vy dvaja. Vždy ste stáli po mojom boku a teraz, keď tu nieste, cítim sa podivne sám. Akoby mi chýbala časť seba. Chýba mi rada od niekoho, kto ma pozná ešte lepšie, než sa poznám ja sám. 
Vy poznáte tú dobrú, ale aj odvrátenú stránku mojej osobnosti a viete aký som. Vy dvaja poznáte všetky moje tajomstvá a nikdy ste ma preto neopustili. Ani neviete, ako veľmi mi chýbate. 
Mám pre Vás ponuku. Dnes, presne o polnoci, budem na Astronomickej veži a budem na Vás čakať. Pochopím, ak neprídete, ale bol by som nesmierne rád, keby ste prišli. 
Jediné o čo Vás žiadam je, aby ste prišli sami. Ak s vami príde ešte niekto, tak sa neukážem. 

S láskou,
Váš Harry (Sebastian). 

Dopísal posledné slová a položil brko na stôl. Nevedel, či je múdre ísť do Rokfortu, ale už to dlhšie nechcel znášať. Jeho dvaja priatelia pre neho znamenali všetko a bol ochotný podstúpiť toto riziko a ísť za nimi. List im príde až zajtra sovou poštou, preto napísal, že sa uvidia dnes. 
Pomocou telepatie si privolal svoju snežnú sovu a priviazal jej list na nohu. Jemne ju pohladil po perí. 
„Toto odnes Ronovi a Hermione.“ Zašepkal k nej. Hedviga zahúkala na znak, že rozumie. 
„Buď opatrná.“ Varoval ju ešte a vypustil ju otvoreným oknom do noci. 

Sledoval, ako sa jeho sova vzďaľuje, až z nej zostal iba biely fľak v diaľke. Aj ten sa po chvíli vytratil a  pred Sebastianom sa rozliehala čierna tma, narušovaná iba jasným svetlom mesiaca a hviezd. 
Ticho noci rušilo iba vlnobitie z rozbúreného oceánu. Chladný nočný vzduch sa zarýval Sebastianovi hlboko do kože, ale aj tak tam len tak stál, stratený vo vlastných myšlienkach. 

Za ten čas, čo chodil na Durmstrang si to tu zamiloval. Tento hrad bol rovnako tajomný, ako ten Rokfortský a Sebastian by sa ani nedivil, keby tu našiel niečo podobné, ako je Tajomná komnata. Durmstrang mu bude chýbať, ale už sa rozhodol a svoje rozhodnutie nezmení. Do konca roka má ešte niekoľko mesiacov a za ten čas sa z hradom rozlúči. Pousmial sa a odstúpil od okna. Dnes sa musí vyspať, zajtra ho čaká napínavý deň. 

- - - - - - 

Ráno sa pre Sebastiana začalo hrozne. Ráno, keď išiel na raňajky, nenarazil na nikoho iného, než na Drakea Facinelliho, ktorý sa práve vrátil z nemocničného krídla.

„Ahoj Drake.“ Pozdravil sa mu. Nepotreboval ešte nejaké problémy na viac. Stačili mu priatelia a otec. 

 

 


„Odkedy máš právo volať ma po mene?“ opýtal sa ho nepriateľsky. 
„Vieš, príde mi hlúpe správať sa úctivo k niekomu, s kým som vytrel podlahu.“ Uškrnul sa. 
„Strápniť ma na verejnosti bola chyba, Brennen a ty za ňu zaplatíš.“ Zasyčal na neho. Ako na zavolanie sa na jednej strane chodby zjavilo šesť Detí temna a na druhej strane, pre zmenu, sedem. 
„Je to potrebné?“ opýtal sa ho. 
„Bojíš sa? Nemal si si začínať so mnou.“ Zasyčal. Sebastian si povzdychol. Pozrel sa na hodinky, ktoré mal na zápästí. Ak sa chce v pokoji naraňajkovať, tak si bude musieť švihnúť. 
Prútik sa mu znenazdajky zjavil v ruke a Sebastian ním švihol. 

„Imperio!“ na tejto škole boli povolené aj Neodpustiteľné, tak prečo to nevyužiť? Jeden z jeho poskokov začal, prinútený Sebastianovým Imperiom, útočiť na ostatných. Sebastian uznanlivo prikývol. Zdolal dvoch, než ho omráčili. Takže troch by sme mali. Pomyslel si. Ešte jedenástich. 
Vyčaroval pred sebou štít, aby nezostal nechránený a začal okolo seba páliť kliatby. Netrvalo dlho a jeho útočníci ležali zviazaný na jednej kope. 
Jediný, kto zostal stáť bol Drake. Ten chalan mu už začínal liezť na nervy, ale teraz mu ešte neublíži. 

„Ja nepatrím medzi tých s ktorými sa zahráva, to si zapamätaj, Drake. Ešte raz sa ma pokúsiš napadnúť a neručím za to, že to prežiješ v zdraví.“ Varoval ho. Drake chcel niečo namietať, ale Sebastian ho nenechal. 
„Tvoj otec sa možno správal ako idiot, ale v skutočnosti ním nebol. Ty sa naopak správaš ako najmúdrejší na svete, ale v skutočnosti si obyčajný magor.“ Zhnusene si odfrkol. 
Švihol prútikom a omráčil ho skôr, než stihol čokoľvek povedať. 

Ešte raz si pozorne prezrel študentov ležiacich na zemi. Ako sa môžu tieto decká nazývať Deti temna? A ešte menej chápal to, ako je možné, že sa ich ostatný boja, medzi nimi aj jeho sestra. Bola síce pravda, že mal menšie problémy poraziť ich, ale ani ho nenapadlo, že by proti nim prehral. 
Nechápavo pokrútil hlavou a ešte raz švihol prútikom. Ak ich nikto nezobudí, tak sa sami od seba preberú až večer. Spokojne sa usmial, teraz bol už celkom spokojný. 
Vybral sa do Veľkej siene, kam mal namierené už predtým, aby sa, konečne, naraňajkoval. 

„Dobré ráno.“ Pozdravil svojich priateľov a sadol si k Belle. Aafke a Philip sa držali za ruky a usmievali sa na seba, nezaregistrovali, že si k nim Sebastian prisadol. 
„Hodia sa k sebe.“ Povedal Belle a pousmial sa. Isabella mu úsmev vrelo vrátila. 
„Konečne si uvedomili, že k sebe patria.“ Podotkla. Sebastian prikývol a spomenul si na to, aký nervózny bol včera, keď kráčal tak blízko pri Belle. 

Pozrel sa do jej karamelových očí a usmial sa. Miloval farbu jej očí, rovnako ako aj farbu jej vlasov. Ešte nevidel nikoho, kto by mal takú nádhernú farbu vlasov ako Bella. Najbližšie jej boli Weasleyovci, ale oni mali ryšavé, nie červené vlasy. 
Natiahol ruku, že si zoberie zo stola toasty, presne ako každé ráno, keď mu pohľad padol na karamelové buchty. 
Zahryzol sa do jednej. Sladký a teplý karamel sa mu rozlial v ústach, načo sa Sebastian pousmial. Odteraz má nové raňajky. 

„Ty máš rád karamelky?“ prekvapene sa ozvala Bella.
„Karamelky?“ zamračil sa Sebastian. Ak sa správne pamätal, tak karamelky boli muklovské karamelové cukríky. 
„Tie buchty sa volajú karamelky.“ Objasnila Bella. 
„Á, asi áno. Sú vynikajúce.“ Usmial sa a cítil sa ako idiot. Samozrejme, že nemyslela muklovské cukríky! Malo mu dôjsť, že tie buchty sa volajú karamelky. 
„Aj ja ich mám rada. Naučila som sa ich aj piecť.“ Usmiala sa na neho. 
„Ty vieš piecť?“ opýtal sa jej zvedavo. 
„A vraj celkom dobre.“ Pochválila sa. 
„Tak, to mi môžeš niekedy niečo upiecť.“ Žmurkol na ňu. Myslel to ako žart.
„Dobre.“ Súhlasila. 
„Dobre?“ prekvapene sa na ňu pozrel. Nečakal, že bude súhlasiť. Bella sa na neho pozrela, akoby presne vedela, načo myslí, nad čím Sebastian pretočil očami. Spolu sa pustili do raňajok. Obaja si dali karamelové buchty. 

„Po vyučovaní príďte do mojej izby, niečo vám poviem.“ Povedal jej predtým, než odišiel. 
„Stalo sa niečo?!“ znela vystrašene. Sebastian si sadol späť k nej a prehodil si ruku cez jej ramená, čím ju vtiahol do objatia. 
„Neboj sa, len príďte, niečo vám chcem povedať.“ Povedal jej a vtisol jej do vlasov letmý bozk. Bella sa prisunula bližšie k Sebastianovi a vrátila mu objatie. 

Zachytil pohľad svojej sestry, ktorá ho sledovala od siedmackeho stola. Usmiala sa na neho a kývla mu hlavou, akoby schvaľovala jeho výber. Sebastian sa na ňu zmätene pozrel, načo jeho sestra iba pobavene pokrútila hlavou a začala sa venovať raňajkám. Sebastian ju ešte chvíľu sledoval, pohľadom ju žiadajúc o odpoveď, ale keď sa na neho už nemienila pozrieť, tak sa vrátil pohľadom späť k Belle. 
„Je čas ísť na vyučovanie.“ Pošepol jej. Bella ho pustila z objatia. 
„Mám divný pocit, Sebastian. Niečo sa stane, som si tým istá. Takto sa cítim už týždeň, ale každý deň to silnie a ja mám strach.“ Priznala sa mu. Sebastian sa zamračil. 
„Nemáš náhodou v rodine nejakú vešticu?“ opýtal sa jej.
„Ženy z mojej rodiny boli veštice, ale moja mama mala už len predtuchy a ja som nezdedila nič. Nemávam ani len predtuchy.“ Pokrútila hlavou. 
„Mám dojem, že toto je tvoja prvá predtucha.“ Povedal.

Celé vyučovanie prebehlo zdanlivo pokojne, ale Harry mal celý deň divný pocit. Od vtedy, čo mu Bella povedala o svojej predtuche začal silnejšie vnímať mágiu v okolí. Vždy ju vnímal, ale dnes to bolo, akoby sa okolo neho prelievala voda. Ľadová, temná voda v ktorej nemohol dýchať. Takto sa mágia v jeho blízkosti nikdy nesprávala a Sebastianovi sa vonkoncom nepáčilo, že sa práve dnes začala. 
Doliehala na neho ťarcha niečoho, čo príde. Aj Bella bola dnes podivne naladená. Najčastejšie, keď ju Sebastian videl, sedela ticho na stoličke a zamyslene hľadela pred seba. 
Na obede sa dlho nezdržal. Hneď po Transfigurácii sa vytratil do knižnice a hľadal niečo, čo by mu večer pomohlo. Potreboval niečo, čo by ho varovalo, keby sa niečo začalo diať na Durmstrangu. 

Po vyučovaní sa stretli v Sebastianovej izbe. Sadli si na gauč a pustili sa do rozhovoru. Bella im povedala o svojej predtuche a Sebastian zas o tom, že ide dnes večer do Rokfortu. 
„Si si istý, že je to dobrý nápad?“ opýtala sa ho Aafke. 
„Neviem, či je to dobrý nápad, ale urobím to. Takto budem aspoň vedieť, na čom som. Ak ma začnú nenávidieť, tak sa postarám o to, aby to nikomu nepovedali.“ Pri poslednej vete sa smutne pousmial. 

„Keď už sme pri tom, ako sa ti podarilo prinútiť ostatných, aby o tom nikomu nepovedali?“ zaujímal sa Philip. 
„Pre vás čistokrvných sú potomkovia dôležitý, však?“ pozrel sa na neho. Philip nechápavo prikývol. 
„Ja som sa postaral o to, aby ich ani jeden z nich nemal, pokiaľ to vyzradia.“ Pokrčil plecami. Nechcel pre nich veľmi krutý trest, toto im bude určite stačiť. Ani jeden z nich by určite nechcel, aby ich rod zostal bez dediča kvôli nim. Philip sa rozosmial. 
„Sebastian, nikdy nechcem byť tvojim nepriateľom.“ Smial sa. 

„Kedy ideš?“ opýtala sa ho Bella zadumane. 
„O desiatej, vtedy už budú všetci v izbách a mne by to malo stačiť na presun. Cez more prejdem za hodinu, premiestnim sa do Rokvillu a ešte mi zostane dosť času na cestu na Rokfort. Nad čím premýšľaš?“ zaujímal sa. 

 

 

„Čím ďalej, tým mám silnejší pocit, že sa niečo stane. Čo, keď sa na Durmstrangu niečo stane a ty  nebudeš?“ opýtala sa ho. Sebastian siahol do vrecka a vytiahol z tadiaľ prsteň. 


„Aj na to som myslel. Do Rokvillu sa dostanem pomocou prenášadiel. Ak ich vytvorím tu, tak sa, vďaka ochranám, nikto nedozvie, že som čaroval. Ak by som sa rovno premiestnil z Durmstrangu do Rokvillu, tak by som mohol spustiť ochrany hradu. Keď to však urobím takto, tak nespustím nijaké ochrany. Mám vytvorené prenášadlo, ktoré ma v prípade potreby premiestni rovno na Durmstrang. A toto,“ ukázal na prsteň s malým rubínom, „budete mať pri sebe vy. Ak sa začne niečo diať, tak stlačíte kameň na prsteni a ja tak budem vedieť, že sa mám vrátiť.“ Vysvetlil im. 
„Ak sa na Durmstrangu udeje niečo vážne, tak bude jedno, či spustíš nejaké ochrany alebo nie, šikovné.“ Zhodnotil to Philip. 

Až do pol desiatej sa spolu zhovárali v jeho izbe. Potom sa rozišli, jeho priatelia mu popriali veľa šťastia a opustili jeho izbu. Pravdepodobne sa ešte budú rozprávať v izbe jedného z nich.

Harry sa osprchoval, obliekol si čierne jeansy s tmavomodrou košeľou a cez to si ešte prehodil dlhý čierny plášť. Vlasy si pozmenil do svojej skutočnej podoby, ale zvyšok z vzhľadu Sebastiana Brennena si nechal. Vlasy si vlastne premenil iba preto, lebo blond vlasy sú príliš viditeľné v tme a ak by mu náhodou skĺzla kapucňa z tváre, tak by ho prezradili svetlé vlasy. Okrem toho, nerád chodil s blond vlasmi. Až príliš si uvedomoval, že sa k nemu nehodia. 

Desať minút na to, sa zakrádal, nikým nevidený, tieňmi durmstrangských chodieb. Cestou stretol iba niekoľko starších žiakov, ktorý sa zdržali vonku po večierke. Všetkým sa bez väčších problémov a dostal sa von. 
Cez more sa dostal z jednou z malých lodiek a hneď, ako sa dostal za hranice Durmstrangu sa premiestnil. 

S PUK sa objavil v jednej z  tmavých uličiek v Rokville. Za tie roky na Roforte poznal Rokvill viac než dobre. Poobzeral sa okolo seba, aby sa uistil, že ho nikto nevidel. 
Jediným svedkom jeho príchodu sa stala hnedo-oranžová mačka, patriaca niektorému z obyvateľov Rokvillu. Menovaná nahnevane zaprskala, zoskočila z múrika a rozbehla sa čo najďalej od Sebastiana. 

Sebastian si prehodil kapucňu cez hlavu a vyšiel z postrannej uličky. Ešte raz sa pre istotu porozhliadal okolo seba a až potom sa vybral do hradu.

 

 

Ani nie za dvadsať minút stál pred bránami Rokfortu. Na tomto mieste začínajú pôsobiť jeho ochrany. Harry sa zhlboka nadýchol a zatvoril oči, aby lepšie precítil mágiu okolo neho. Cítil jemné vlny, na ktoré sa pokúsil napojiť.
Sssom potomkom Sssalazara Ssslizolina a je mojím právom prechádzať pozemkami tohto hradu bez toho, aby o mne niekto vedel. Preto vásss žiadam, povoľte mi vssstup na toto miesssto, ktoré vystaval môj predok a jeho priatelia. Zasyčal. Ak mu niečo pomôže v tom, aby sa dostal na Rokfort, tak to bude práve parselčina a Slizolinova krv, ktorá mu prúdila v žilách. 

Chvíľu sa nič nedialo, potom sa ozvala magická odozva, ktorú poslal hrad. Harry sa zachvel pri sile, ktorá do neho začal prúdiť. Hrad ho prijal za svojho a od tejto chvíle bude mať povolené pohybovať sa na jeho pozemkoch bez toho, aby to bolo oznámené riaditeľovi alebo komukoľvek inému. 
Ďakujem.“ Zasyčal a prekročil ochrannú hranicu okolo Rokfortu. Mágia okolo neho sa jemne zachvela. Spokojne sa usmial a vybral sa cestou, cez Rokfortské pozemky.

Desať minút pred polnocou stál na prahu predsiene a usmieval sa. Konečne bol doma. 
Vyčaroval okolo seba krycie kúzlo a rýchlym krokom sa vybral na Astronomickú vežu alebo aj Vežu milencov, ako ju nazývali žiaci
Pri údere polnoci stál pred otvorenými dverami vedúcimi na vežu a so slzami v očiach sledoval svojich dvoch priateľov ako sedia na zemi a chrbátmi sa opierajú o múrik. Hermiona mala červené oči, akoby dlhú dobu plakala, ale v očiach jej plápolali ohníky šťastia, podobne ako Ronovi. 

„Teraz by sa mal objaviť. V liste písal, že príde o polnoci.“ Zašepkal Ron. 
„Ako si mohol vôbec myslieť, že by sme ho mohli odmietnuť? Čo také sa stalo, že nieje synom Lily a Jamesa a v skutočnosti sa volá Sebastian? Stále je to náš najlepší priateľ a to sa nezmení, nech je hoci aj Snapeovým synom.“ Hermiona síce hovorila potichu, ale z jej hlasu zaznievalo rozhorčenie. 

Sebastian vstúpil do dverí. Ešte predtým si však zmenil výzor, a tak teraz vyzeral ako Harry Potter. 
„Ahojte.“ Potichu sa pozdravil. Okamžite sa na neho upreli dva pohľady. 
„Harry!“ vykríkli jeho priatelia unisono a vyskočili na nohy. Hermiona sa k nemu rozbehla a Sebastian čakal, že ho objíme. Jasne sa prerátal. Hermiona mu vrazila takú silnú facku, že sa skoro neudržal na nohách. Sebastian na ňu vyjavene hľadel. 
„Ako sa opovažuješ len tak zmiznúť a po celý čas sa nám neozvať?!“ kričala na neho. 
„Vieš si predstaviť ako sme sa o teba báli?“ vzlykla vzápätí a pevne ho objala. Sebastianovi trvalo pár sekúnd, kým sa spamätal. Potom jej objatie opätoval. Ron sa k nim čoskoro pridal. 
„Už nám to nerob. Som rád, že si konečne doma.“ Povedal mu. 
„Aj ja.“ Zašepkal Sebastian. 

„Teraz nám všetko vysvetli. A nech ťa ani nenapadne zatajiť nám niečo.“ Varovala ho Hermiona. 
„Takže... presne v deň mojich pätnástich narodenín ma rozbolela hlava....“ začal zo svojím rozprávaním. Po celý čas ani raz nespomenul, že je jeho otcom Voldemort. 

„Kto je teda tvojím otcom? Len mi nepovedz, že Snape!“ zhrozil sa Ron. Hermiona ho nahnevane udrela do ramena. 
„Aj keby ním bol Snape, tak sa nič nestane. Harry... teda Sebastian... je stále naším najlepším priateľom.“ Povedala mu dôrazne. 
„Jasne, že áno, ale tá predstava.“ Zašomral Ron. Sebastian sa uškrnul, Ron sa rozhodne nezmenil. 
„My ťa nebudeme odsudzovať, nech je to hocikto.“ Jemne mu povedala Hermiona. Sebastian sa na ňu smutne pozrel. 

„Lord Voldemort.“ Potichu prehovoril. Po jeho slovách nastalo šokované ticho. 
„Voldemort môže mať deti?“ vyhŕklo z Rona. Sebastian prikývol. 
„Ja a moji súrodenci sme toho dôkazom. Ale verte mi, on nieje taký zlý ako sa na prvý pohľad zdá. Je to naozaj skvelý otec a manžel.“ Bránil ho. Jeho priatelia sa na neho prekvapene hľadeli. 
„Obraňuješ Voldemorta?“ neveril Ron. 
„Je to môj otec! Ako ho môžem nenávidieť, keď viem, že nieje taký zlý ako si to o ňom všetci myslia?!“ vykríkol a prudko vstal. Toto bola chyba. Nemal sem ísť. Otočil sa na päte a chystal sa opustiť izbu, keď sa Ron a Hermiona prudko postavili a každý z nich ho chytil za jednu ruku. Sebastian sa im pevne pozrel do očí. 

„Nehovorili sme náhodou, že nám je jedno, koho si synom?“ opýtala sa ho Mia. 
„Podľa tvojich slov nieje taký zlý, za akého sme ho považovali a my ťa neopustíme len preto, že je tvojím otcom akýsi černokňažník.“ Vyhlásila pevne a pustila jeho rukáv. 
„Najmocnejší černokňažník tejto doby, veď to nič neznamená.“ Povedal Ron naoko ledabolo. 
„Ďakujem vám. Naozaj vám ďakujem, že ste ma neopustili.“ Ďakoval im a tentoraz to bol on, kto ich vtiahol do pevného objatia. Jeho priatelia mu objatie s radosťou opätovali a chvíľu takto stáli. 

„Ako to vyzerá na Rokforte?“ opýtal sa ich Sebastian, keď sa od seba odtiahli. Ron a Hermiona sa na seba pozreli. 
„Od vtedy, čo si zmizol sa Rokfort zmenil. Nič nieje také aké to bývalo predtým, keď si tu ešte študoval. Dumbledore sa správa podivne a často sa v škole neukazuje aj týždne. Profesori sú nervózny, asi ako my, keď je pred nami nejaké vážne rozhodnutie. Dokonca ani Snape už nieje rovnaký ako býval.“ Rozprávala Hermiona. 
„Aj keď sa to zdá neuveriteľne, je ešte nepríjemnejší ako predtým. Jeho hodín sa desia dokonca aj Slizolinčania.“ Doplnil ju Ron.
„Medzi študentmi kolujú rôzne fámy. Jedni hovoria, že si ušiel, druhý naopak, že ťa niekto uniesol. Niektorý prišli z teóriou, že ťa Dumbledore niekde ukrýva alebo cvičí. Ako som hovorila už predtým, učitelia sú roztržitý, čo vidieť aj na našich známkach. Ja sama mám problém udržať si samé Výborné.“ Objasnila mu. 
„Takže si asi vieš predstaviť, aké známky máme my ostatný.“ Povedal horko Ron.

Sebastian to počúval s neskrývaným zdesením. Čo sa to, pre Morganu, deje? On si snáď nezaslúži pokoj alebo čo? Najskôr nejaký divný čarodejníci v bielych plášťoch, potom tie idiotské Deti temna na čele s Facinellim, hľadá ho jeho otec, Dumbledore aj ministerstvo, musí sa čo najviac učiť, aby sa čo najskôr vyrovnal otcovi a teraz toto. On si asi skutočne nezaslúži ani chvíľu pokoja. Potuchu zakvílil a nervózne si prehrabol rukou vlasy. 
„Už len toto mi chýbalo.“ Zamumlal. 
„Nemáte ani potuchy, čo spôsobili toto divné správanie sa učiteľov na Rokforte?“ opýtal sa ich. 
„Myslíme si, že je za tým Dumbledore. Viem, že to bude znieť divne, ale Dumbledore sa ako jediný tvári spokojne a takéto problémy nastali potom, čo začal miznúť.“ Objasnila mu ich domnienky Hermiona. Sebastian prikýval. Dávalo to zmysel a Hermioninmu úsudku dôveroval. 

„Čo budeš teraz robiť?“ opýtala sa ho Hermiona. 
„Myslím, že na konci školského roku prídem sem. Stretnutiu s otcom sa chcem vyhýbať čo najdlhšie.“ Smutne sa usmial. Caitlin mu síce povedala, že ho otec miluje a on o tom ani v najmenšom nepochyboval, ale miloval by aj Harryho Pottera? Jeho najväčšieho nepriateľa? 
„Harry...teda Sebastian, je to čudné, že ťa máme odrazu volať inak, veď vyzeráš stále rovnako...si si istý, že mu nechceš povedať pravdu? Podľa toho, čo si nám o ňom povedal by to pochopil. Všetci vieme, čo je tvojím najväčším prianím, mať rodinu.“ Jemne mu povedala. Sebastian sa na ňu jemne usmial. 
„To je mojim najväčším želaním.“ Povedal jej. 

„Ale bojíš sa urobiť prvý krok. Povedz mi, kam zmizol ten Chrabromilčan, ktorý by neváhal a urobil by čokoľvek, keby mal nádej, že získa rodinu?“ opýtal sa ho Ron. Sebastian otvoril ústa, že mu bude protirečiť, ale zavrel ich, keď zistil, že mu na to nemá čo povedať. Ronove slová boli možno kruté, ale boli pravdivé. Naozaj by sa mal pozbierať a ísť za otcom, ak chce skutočnú rodinu. Je možné, že nikdy nedosiahne otcovu silu a otcom, keď mu to konečne dôjde, bude neskoro. Na konci roka bude pravý čas na to, aby sa priznal svojim rodičom, kým naozaj je. 

„Vieš, že má pravdu.“ Potichu mu povedala Hermiona. Sebastian zodvihol hlavu a pozrel sa im pevne do očí. 
„Urobím to.“ Vyhlásil. 
„Na konci roka sa stretnem s otcom a poviem mu pravdu o tom, že jeho syn je Harry Potter. Ale najskôr to poviem svojej sestre.“ Povedal pevne. Jeho priatelia spokojne prikývli.
„Takto to má byť.“ Súhlasila Mia. 
„Náš priateľ je konečne späť.“ Usmial sa Ron. 
„Ak sa náhodou niečo pokazí...“ začala Hermiona, ale Sebastian ju prerušil.
„...tak mám ešte stále vás dvoch a aj Philipa, Aafke a Bellu. Musím to urobiť, inak ma tá neistota zožerie za živa. Nemám čo stratiť, veď, ako môžem stratiť niečo, čo ani nemám?“ opýtal sa. 

„Ak sa niečo pokazí, tak prídeš po nás a spolu si nájdeme nejaké zastrčené miestečko, kde sa spolu ukryjeme. Zoberieme zo sebou aj tvojich durmstrangských priateľov a budeme spolu šťastne žiť.“ Mrkol na neho Ron. Sebastian sa pobavene zasmial. 
„To budeme do párov.“ Podotkol. Philip by bol určite s Aafke, o tom sa nedalo pochybovať. Jeho dvaja priatelia mali medzi sebou veľmi vášnivý vzťah a čoskoro by neboli v úkryte šiesti, ale siedmi. Toto, keby Philip a Aafke počuli, tak by ho v najväčšej pravdepodobnosti prizabili. 

„Hovorila si, že je pre teba neprirodzené volať ma Sebastian, keď vyzerám ako Harry Potter?“ opýtal sa Sebastian Hermiona, keď si spomenul na jej slová. Jeho kamarátka prikývla. 
„Tak pozeraj, možno to bude teraz prirodzenejšie.“ Zatvoril oči a po troch sekundách pred nimi stál pravý a jediný Sebastian Riddle. 
„Sebastian Damon Riddle, madam.“ Predstavil sa a jemne jej pobozkal chrbát ruky. Hermiona sa prudko začervenala. Ron sa nad Hermioniným začervenaním zamračil.
„Pane.“ Otočil sa na Rona a mierne sa mu uklonil. Jeho priatelia sa rozosmiali. 
„Ako vidím, tak si získal aj aristokratické správanie.“ Podotkol Ron. 
„Nadobudol.“ Opravila ho Hermiona. Ron sa na ňu nechápavo pozrel. Hemiona pretočila očami.
„Viac by sa tam hodil nadobudol, nie získal.“ Vysvetlila mu. 
„Prečo?“ nechápal Ron. Sebastian sa rozosmial.
„To je jedno.“ Odpovedala mu s povzdychom Hermiona.

Sebastian sa prekvapene pozrel na pozrel na prsteň na jeho prste. Zahrial sa, čo znamenalo, že ho na druhej strane niekto stlačil. 
„Na Durmstrangu sa niečo deje.“ Povedal im s vážnou tvárou. Jeho priatelia sa na neho pozreli so starosťou v očiach. Sebastian ich ešte naposledy rýchlo objaô a vytiahol si spod košele prenášadlo, ktoré si vytvoril. 
„Ešte sa uvidíme.“ Povedal im, tesne predtým, čo sa mu jeho priatelia po premiestnení stratili z dohľadu. 
 

 

 

Vďaka prenášadlu, ktoré si vytvoril ešte na Durmstrangu sa objavil pred dverami, vedúcimi do Veľkej siene. Hneď vedel, že sa niečo deje.


 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Poznámočka :-)

Klea,26. 12. 2012 23:38

Malfoy ešte stále zasadá v školskej rade, ale už nemá také pevné miesto ako predtým. Väčšina ľudí v rade je naklonená Dumbledorovi, ktorý v poslednej dobe nevedie školu práve ukážkovo. Avšak, Harry Potter sa stratil, a tak sa stal Dumbledore najväčšou nádejou svetlých.
Sebastian toho nemôže veľa urobiť, je ešte len dedičom, nie hlavou rodiny a nemá dostačujúcu politickú moc.
A ešte k tej sove. Premýšľala som nad tým, že by nebolo možné, aby to stihla. Harrymu trvalo niekoľko dní kým tam doletel, ale rátala som s tým, že na to má nejaké svoje cestičky.
A Sebastian má vekú moc, to, čo hovorila na zaiatku jeho mama je pravda. Jeho rodičia sú obaja mocný čarodejníci a Sebastian je najnadanejší zo súrodencov, takže je len logické, že svojou mocou niekoľkonásobne prevyšuje obyčajných kúzelníkov. :-)

Re: Poznámočka :-)

Rankl,27. 12. 2012 6:57

Jen mě tak napadlo, že potomek jednoho ze zakladatelů by měl mít právo do řízení školy zasahovat a jediným známým potomkem je Voldy a následně Sebastian. Vím, že to není moc reálné, ale pořád se bavím představou Voldyho, jak se naprosto legálně objeví v Bradavicích a Brumbál se může jít akorát tak vycpat.
Krom místa ve školní radě mě napadl ještě další možný důvod a to, že se jde jako zodpovědný rodič přeptat na prospěch svého syna. Pokud by se Sebastian do Bradavic někdy vrátil, třeba inkognito, mohli by si s tím užít spoustu legrace.

Re: Re: Poznámočka :-)

Klea,27. 12. 2012 12:24

Vieš, čo som vtedy písala, že sa pôjde do Rokfortu ukryť pred otcom? On tam skutočne pôjde.
A Tom sa teraz drží v ústraní. Jediné, čo chce, je aby bola jeho rodina v bezpečí. Sebastian sa dozvie pravdu o tom ako to všetko naozaj je. Prečo sa Dumbledore a jeho otec tak nenávidia, prečo býval u Dursleyových, kto sú tí čarodejníc v bielom, prečo jeho otec nepoužía meno Gaunt, keď má naň plné právo... Bude toho celkom dosť.

Re: Re: Re: Poznámočka :-)

mišule,27. 12. 2012 15:56

ale přiznaj že vidět Voldemorta jak se jde zeptat na prospěch svého syna a Brumbál s tím nic nezmůže je úsměvné :D

Re: Re: Re: Re: Poznámočka :-)

Klea,27. 12. 2012 21:20

Tak to priznávam. Ak mám byť úprimná, tak nad tým aj premýšľam. Raz ... možno. Ak sa udobria a nepríde mi do toho niečo, tak to možno aj urobím. :-) Ja sama som sa nad tou myšlienkou dobre bavila. :-)

páni

Eneya,26. 12. 2012 15:46

Tak toto hej... teším sa na ďalšiu kapitolu:-)...

dáreček

Anfulka,24. 12. 2012 15:14

děkuji za dáreček

:)

mišule,24. 12. 2012 14:31

Úžasná povídka. Nádherné spracování kapitolky, jsem ráda, že si Sebastian konečně uvědomil co chce, dále že se setkal s herm a Ronem, že se prohlubuje jeho vztah s Bellou a začíná se vývíjet pouto s jeho sestrou :) Líbí se mi že se nenechá zastrašit a ukázal dětem temna že si s ním nemají zahrávat :) Pokud si myslím správně, tak potíže na Durmstramu způsobují lidé v bílých pláštích a dokonce by jsem se ani nedivila, kdyby v tom měl prsty Brumbál :) no nic děkuji za nádherný dárek k Vánocům. Doufám že brzo přidáš něco nového. A jiank přeji všechno nejlepší do nového roku, hodně klidu, pokoje, dárků, štěstí, lěsky atd. k Vánocům :)

Komentík:

Karlos-sama,24. 12. 2012 9:43

Děkuji za hezký dárek k Vánocům xD
V mnoha věcech souhlasím s Ranklem. Nicméně pochybuji, že je Malfoy stále ve Školní radě. Ze všech těch FF povídek jsem získal pocit, že Malfoy přišel o své místo v radě po událostech druhého ročníku, hlavně když vyhrožoval všem ostatním, když sesadil Brumbála z jeho místa.
Jinak očekávám, že ať už se děje v Kruválu cokoliv, tak Sebastian ukáže svou plnou moc. Někdo by mohl třeba ohrožovat jeho sestru a on by chytil rapla a se všemi tam vytřel podlahu, přeci není Voldemortův syn pro nic za nic xD

díky

Rankl,24. 12. 2012 6:45

Moc hezký vánoční dárek.
Jeho sestra vypadá docela fajn, jen mě diví, že se nezajímala o to, co s ním vlastně celou dobu bylo. Možná, opravdu jenom možná, by se při vztahu k ní mohly u Sebastiana objevit výčitky svědomí, že vlastně své sourozence připravil na tolik let o otce. To by mohl být další důvod, proč se setkání se svou pravou rodinou bojí.
Sebastian se docela nezdá, takhle vyřídit celou bandu starších studentů. Snad je to poučí, přece jenom Kruval nejsou Bradavice a ti, kdo dráždí hada bosou nohou, nemají právě šťastný život. Moc se mi také líbilo, jak si pojistil své tajemství. Něco takového je zajisté hodno potomka velkého Salazara Zmijozela.
U návštěvy Bradavic mám nejdřív jednu technickou poznámku. Sova by tu cestu za necelý jeden den asi nezvládla. Adekvátním řešením by nejspíš bylo nějaké kouzlo aplikované buď na samotný dopis nebo na sovu, která ho ponese.
Jsem moc rád, že dal svým přátelům o sobě vědět. Ještě by si měl uvědomit, jaké jim hrozí od jeho otce nebezpečí a dát se rychle dohromady s rodinou, aby jim z této strany zajistil bezpečí. Ty jeho obavy přece nejsou postavené na reálném základě, všechno o tom, že ho otec okamžitě napadne, si jenom namlouvá. Jestli se tak bojí otce, mohl by společně se svou sestrou zorganizovat nejdříve setkání s matkou a bratrem. Od nich asi žádná Avada nehrozí a oni by mu mohli při setkání s Voldemortem krýt záda. S jejich pomocí by nemusel čekat, dokud nebude připraven čelit mu sám.
Jsem moc zvědavý, co se děje na Kruvalu. Že by ti tajemní kouzelníci v bílém? A že by s tím měl Brumbál zase něco společného? Každopádně se divím, že takové chování řediteli prochází. Školní rada v čele s Malfoyem by ho za to měla odvolat. K čemu je ředitel, který se ve škole nezdržuje? Také mě napadlo, že Sebastian jako dědic jednoho ze Zakladatelů by měl mít automaticky místo ve školní radě, možná i s právem veta.