Choď na obsah Choď na menu
 


3. 9. 2012

1. Kapitola

„Máme dvoch chlapcov!“ zvolal James na celú chodbu. Sirius a Remus sa okamžite vydali k nemu. Nasledoval ich Albus Dumbledore, s trochu smutným výrazom.

„Prvý prišiel na svet Damian. Narodil sa 31.7. o 11:55. Ako druhý prišiel na svet Harry. Narodil sa o päť minút neskôr než Damian, čiže presne o polnoci. Som zvedavý, ako sa rozhodne Lily, kedy budeme sláviť Harryho narodeniny.“ James držal v rukách dva malé uzlíky a hrdo ich ukazoval svojim najlepším priateľom.

Damian mal svetlohnedé vlasy a orieškovohnedé oči. Harry mal zas tmavočierne vlasy a smaragdovozelené oči. Obaja boli neuveriteľne rozkošní.

 

Sirius si zobral na ruky malého Harryho a Remus Damiana. Tak si ich rozdelili na krstenie.

„Prepáčte, že to tak dlho trvalo, ale pri Harrym boli problémy. Nechcel dýchať, ale čaromedikom sa našťastie podarilo ,naštartovať' jeho pľúca. Hrozne sme sa o neho báli.“ Povzdychol si James. Celú noc nespal, len držal Lily za ruku a spolu aj s malým Damianom čakali na vyjadrenie čaromedikov. Nakoniec to všetko dobre dopadlo. Harryho mágia bola vraj dosť silná na to, aby aspoň čiastočne rozbehla jeho dýchanie, čo výrazne uľahčilo prácu čaromedikom.

 

„Čo sa stalo Albus?“ ustarostene sa pozrel na bielovlasého čarodejníka. Málokedy ho videl takého smutného.

„Damian sa narodil 31. júla o 23 hodine a 55 minúte? Určite?“ opýtal sa úzkostlivo. Ešte stále bola nádej, že sa James jednoducho pomýlil z vyčerpania.

„Určite. Presne si to pamätám.“ Potvrdil zamračene James. Niečo sa mu na správaní Dumbledora nepáčilo.

„Pred šesťsto rokmi predpovedala Brunhilda Bystrohlavová príchod mocného chlapca. Chlapca, ktorý by mal poraziť samotného Voldemorta.

Prvá časť veštby hovorí o tom, že sa narodí, keď siedmy mesiac umrie. Veštba sedí aj na malého Damiana. Je takmer isté, že to bude on.“ Dumblesore predniesol celé znenie veštby.

 

„To vôbec nemusí byť Damian. On to jednoducho nemôže byť! Veštba vôbec nemusí hovoriť o Voldemortovi. Môže to byť iný černokňažník a iný chlapec.“ Snažil sa presvedčiť Dumbledora a hlavne seba James.

„Ešte stále je tu možnosť, že to nie je pravda. Až čas ukáže, či je Damian skutočne chlapcom z Bystrohlavovej veštby.“ Pripustil Dumbledore.

„My sa aspoň postaráme o to, aby nevyrastal nepochopený a odvrhnutý. Budeme sa mu snažiť byť s Lily čo najlepšími rodičmi.“ Sľúbil James a zobral si od Remusa malého Damiana.

Harry zostal otcom nepovšimnutý v Siriovej náruči. Sirius a Remus sa na seba ustarostene pozreli. Obaja dúfali, že nezanedbá starostlivosť o Harryho.

 

 

-:-:-:-:-:-:-:-:-:-:-:-:-:-:-:-:-:-:-:-

 

 

Roky plynuli a Lily a James si zvykli na predstavu, že Damian je skutočne chlapec z veštby. Istou nepríjemnou náhodou sa znenie veštby dostalo na verejnosť a všetci čarodejníci si boli istí, že Damian je skutočne ich záchrancom. Ukryli sa pred Voldemortom aj keď sa ešte nepokúsil zaútočiť na Damiana. Predpokladali, že sa tak stane až keď chlapec dosiahne sedemnásť rokov.

 

Z Damiana sa stal rozmaznaný chlapec, ktorý od rodičov vždy dostal to, čo chcel.

Prútik smel používať už ako desaťročný, čo plne využíval. Často ním napádal Harryho, ktorý sa nemal ako brániť.

Lily a James sa prestali zaujímať o svojho druhého syna Harryho. Bol pre nich takmer neviditeľný. Harry nikdy nepočul od rodičov, že ho majú radi. Neobjímal sa s nimi tak, ako Damian. Rodinu mu nahrádzali Sirius, Remus a rôzne zvieratá a kúzelné tvory.

 

Bytostne neznášal dni, ako bol tento.

Sirius a Remus museli odísť do zahraničia vďaka práci a Harry tak musel zostať sám na hnev otca a matky a posmešky staršieho brata.

Dnes na neho mama nakričala asi päťkrát za veci, ktoré ani neurobil.

Damian sa naučil rozbíjať prútikom veci. Vždy, keď niečo rozbil, tak bežal za mamou a požaloval to na Harryho.

 

Čiernovlasý chlapec teraz sedel na strome a závistlivo pozoroval otca a Damiana, ako spolu lietajú na metle. Otec bol nesmierne hrdý na to, ako dobre vedel Damian lietať. Harry síce vedel lietať omnoho lepšie, ale to bolo jeho otcovi jedno. Teraz mal zákaz lietať na metle pretože podľa Damiana rozbil maminu obľúbenú vázu.

Nebola to pravda, ale nemohol sa brániť, tým by všetko ešte zhoršil.

 

Po tvári mu stiekla slza, nasledovaná ďalšou a ďalšou. Prečo ma nemajú radi? Pýtal sa mám seba.

Dnes bol 30. júl. Zajtra sa bude konať oslava Damianových jedenástych narodenín.

Boli pozvaný všetci Damianovy kamaráti a aj rôzny priatelia ich rodičov.

Harry nemal priateľov, pre ostatných bol neviditeľný.

 

Harry mal rád čítanie čarodejníckych kníh. Každú noc si tajne prepašoval do izby jednu knihu a tú cez noc čítal. Ráno ju vždy vrátil na miesto.

Sirius a Remus mu taktiež tajne požičiavali knihy a ešte aj teraz po rokoch žasli nad Harryho pamäťou.

Za dve až tri noci prečítal tisíc stranové zväzky kníh a pamätal si z nich úplne všetko. Každé kúzlo, zloženie elixírov, každú jednu vojnu a vedel pomenovať všetky kúzelné aj obyčajné zvieratá a rastliny.

 

Už ako desaťročný zvládal namiešať niektoré jednoduchšie a stredne jednoduché elixíri a zvládal základy bezprútikovej mágie a okulumencie.

Bavili ho aj jazyky, rôzne tance, runy a prečítal mnoho kníh o správnom vystupovaní.

Nebol na tom najhoršie ani v astronómii a hrozne ho zaujala animágia.

V izbe mal teraz rozčítanú jednu u kníh o animágii. Bol pevne rozhodnutý zistiť o nej čo najviac a naučiť sa premieňať na nejaké zviera.

Ako zistil tak Sirius bol pes a otec jeleň. Remus bol vlkodlak.

 

Harry patril medzi pár ľudí, ktorý to vedeli a vôbec mu to nevadilo.

Keď mu to Remus jedného večera prezradil zostal na neho pozerať v nemom úžase. Remus si vtedy myslel, že ho chlapec odvrhne, ale čakalo ho prekvapenie.

Harry ho zavalil minimálne tridsiatimi otázkami naraz a prekvapený Remus sa chvíľu nezmohol na slovo. Potom mu postupne zodpovedal všetky otázky a spoločne so Siriusom mu rozprávali historky z čias, keď sa ešte spolu chodili premieňať v podobe animágov.

 

Ten deň bol jeden z najlepších v Harryho živote. Ešte dlhú dobu potom ho napĺňala eufória z toho, že mu Remus veril natoľko, aby mu vyzradil svoje tajomstvo.

Spali spolu v Siriusovom dome na mäkkej rohožke pred krbom. V ten večer sa Harry cítil skutočne šťastný.

 

Zotrel si slzy z tváre a zoskočil zo stromu. Prečo zas žiarlil na Damiana? On má predsa Siriusa a Remusa.

Ale oni mu rodičov nikdy úplne nenahradia. Priznal si zachmúreme.

Vyšiel do svojej izby a až do hlbokej noci, kedy unavený zaspal, čítal.

 

Ráno ho zobudila hlasná hudba a smiech. Damianove narodeniny.

Zo skrine vybral ruksak a vložil do neho starú knihu. Bola napísaná runami, Sirius mu ju daroval, ako skorý darček k narodeninám, keďže s ním nemohol byť na narodeniny.

Remus mu daroval knihu o starých elixíroch, ktoré mali hrozne zložitú prípravu, ale boli o to fascinujúcejšie.

Obliekol sa a vykonal rannú hygienu. Bol nesmierne unavený, spal len krátko. V kuchyni si zobral nejaké pečivo, nátierku a dva koláče z tanierov položených na stoloch.

Nejaké jedlo si vložil aj do ruksaka.

Z chladničky si vybral dve fľaše nejakej vody a vytratil sa von. Jednu si hodil do ruksaka. Bol si istý, že on tu nebude nikomu chýbať.

Cestou zahliadol Damiana a niekoľko jeho kamarátov, ktorý užasnuto sledovali, ako dokáže čarovať. Harry sa uškrnul. Tie kúzla, ktoré zvláda Damian zvláda aj Harry, ibaže bez prútika.

 

Vybral sa do lesa, ktorý sa nachádzal asi päť kilometrov od domu. Po asi kilometri cesty k nemu pribehol krásny čierny kôň. Harry ho volal Tieň, pretože bol čierny, tichý a nesmierne rýchly.

Už niekoľko rokov sa tu potuloval a vždy, keď zazrel Harryho pribehol k nemu.

Nikoho okrem neho pri sebe nezniesol.

„Vitaj, Tieň. Ideme si zajazdiť?“ pozdravil ho Harry. Kôň súhlasne zaerdžal.

„Ale daj mi ešte chvíľku. Doma som neraňajkoval.“ Zjedol zvyšok rožkov a koláče. Dopil vodu a fľašu nechal zmiznúť jednoduchým kúzlom bezprútikovej mágie.

 

„Už môžeme.“ Vyhlásil Harry a vysadol na žrebca. Ako už mnohokrát predtým sa pevne chytil jeho hrivy, tak aby nespadol a zároveň tak, aby mu neublížil.

Tieň sa rozbehol a stále viac pridával na rýchlosti, až dosiahol maximum. Bežal rýchlejšie, než obyčajné kone a Harrymu sa mierne rozmazávalo okolie, ale nemal ani trochu strach. Vložil svoj život do Tieňových kopýt.

Čierne vlasy mu zbesilo viali vo vetre a privieral oči pred silným vetrom, ale aj tak si to perfektne užíval. Miloval jazdenie na tomto prenádhernom zvierati.

 

Po pár minútach zastavili pred lesom. Harry pohladil žrebca po zamatovej čiernej srsti.

„Bol si úžasný, Tieň!“ pochválil ho. Kôň súhlasne zaerdžal, vyzeralo to, že sa mu pochvala páčila.

Pomalým krokom zamieril do lesa. Harry sa na jeho chrbte obzeral okolo. Vedel celkom presne, kam má kôň namierené. Na čistinku v strede lesa, často tam chodili.

 

Po tridsiatich minútach na ňu dorazili. Bola to neveľká oválna čistinka s veľkým stromom uprostred.

Harry zoskočil z koňa a pohladil ho po krku.

„Ja si budem čítať, dobre? Ak chceš, tak tu môžeš zostať so mnou a pásť sa.“ Navrhol mu.

Oprel sa o kmeň stromu a vytiahol si runovú knihu. Naposledy sa obzrel na pasúceho sa žrebca a ponoril sa do čítania.

 

V knihe sa dočítal o živote upírov a narazil na rôzne kúzla, ktoré vymysleli upíri. Všetky kúzla boli zašifrované. Harrymu trvalo dlhú dobu, než prišiel na to, ako ich odšifrovať.

V polovici knihy zistil, že ju písal upír. Čakal to, nikto iný by predsa nepoznal upírie kúzla. Harryho čím ďalej, tým viac zaujímalo, ako a kde zohnal jeho krstný otec túto knihu.

Boli v nej zapísané mnohé mocné kúzla a dokonca návod na elixír, ktorý zabraňoval spáleniu slnkom. Mal hneď dve nevýhody. Bol hrozne náročný na prípravu a mal krátkodobý účinok, asi tak dve hodiny. Harry si všimol, že keby nahradil niekoľko prísad inými, dosiahol by celodenný účinok.

 

Harry si zo zvedavosti vyskúšal niekoľko kúzel, ale dosiahol sotva pätinovú silu kúzla. Boli pre neho príliš náročné.

Napríklad pri vyčarovaní takého prenikavého svetla, ktoré môže oslepiť a dokonca aj poraniť upíra, vytvoril síce silný lúč svetla, ale mohol by si s ním jedine tak posvietiť. Nebolo ani zďaleka také silné, aby odrovnalo upíra.

 

Asi o druhej si dal prestávku a naobedoval sa. Zjedol šesť buchiet plnených lekvárom a vypil tretinu vody.

Po jedle si sadol pod strom a opäť sa pustil do čítania.

 

Knihu dočítal po západe slnka. Neuvedomil si, že tak dlho čítal. Potreboval aspoň tridsať minú na cestu domov, keď rátal z výdatnou pomocou Tieňa.

Bez jeho pomoci by sa dostal domov možno o dve a pol, možno tri hodiny. Nočný les bol desivý, prebúdzali sa v ňom zvieratá, ktoré boli pre Harryho príliš nebezpečné.

 

Rozrušene si pobalil veci a zavolal Tieňa. V lese sa rýchlo rozprestierala tma, už teraz mal problém vidieť.

Kôň k nemu pribehol z druhej strany lúky a Harry na neho rýchlo vysadol.

„Zober ma, prosím ťa k ceste.“ Poprosil ho Harry.

Asi kilometer od domu Potterovcov sa končila cesta, tam ho zvykol čakať Tieň.

 

Harry si vyčaroval na dlani žiarivú svetelnú guľu a tú nechal vznášať sa nad nimi, aby im aspoň trochu osvetľovala cestu.

Tieň išiel cez les nezvyčajne rýchlo a podchvíľov vystrašene zaerdžal. Harry mal pocit, že ich prenasleduje nejaký tvor. Takmer na sebe cítil jeho sliedivé oči a nervózne erdžanie tomu len dodávalo desivú istotu.

 

Vedľa nich zapraskala vetvička a Tieň sa vzopäl na zadné. Harry zosilnil jas svetelnej gule a vzápätí ho pohltilo číre zdesenie. Pár metrov od neho stál na zadných čerstvo osvetlený vlkolak.

Zošmykol sa z koňa a dopadol tvrdo na zem.

Pád mu vyrazil dych a na pár sekúnd stratil prehľad o svete okolo a svetelná guľa zhasla.

Harry rýchlo vyčaroval druhú a modlil sa, aby ten vlkolak zatiaľ nevyužil príležitosť.

 

Na mieste, kde predtým stál vlkolak bolo prázdno. Tieň sa otočil na niečo za Harrym a zafŕkal nozdrami.

Harry sa pomaličky otočil a stretol sa tvárou v tvár vlkolakovi. Nebezpečne zavrčal a vrhol sa na chlapca. Harry zavrel oči a čakal na zuby a pazúre, ktoré ho roztrhajú a pripravia o život.

Namiesto toho začul bolestné zavytie, ktoré vzápätí vystriedalo zúrivé vrčanie.

Tieň sa vrhol na vlkolaka a zachránil tak Harrymi život. Teraz sa na neho chystal vlkolak vrhnúť.

 

Harry využil jeho chvíľkovú nepozornosť a premenil kamene na nože, ktoré po ňom vzápätí vrhol. Väčšina z nich trafila svoj cieľ. Zabodli sa mu hlboko do boku. Vlkolaka zvalilo na zem a na chvíľu sa prestal hýbať.

Potom zaskučal a pokúšal sa vydriapať na nohy. Harry tušil, že sa mu to skôr, či neskôr podarí, tak vysadol na koňa a popohnal ho k behu.

Tieň sa rútil vysokou rýchlosťou pomedzi temný les a len tak-tak sa vyhýbal kmeňom stromov a spadnuté konáre, či skaly preskakoval na poslednú chvíľu.

 

Keď vybehol z lesa pridal na vražednú rýchlosť. Harry až teraz skutočne zistil, aká je ozajstná Tieňova maximálna rýchlosť.

Všetko okolo sa mu rozmazávalo pred očami a tušil, že Tieň na tom nieje zo zrakom o nič lepšie. Bežal podľa inštinktov.

 

Pri ceste zabrzdil tak prudko, že Harry takmer zletel na cestu.

Roztrasene zliezol a pohladil prudko dýchajúceho koňa po zamatovej srsti. Zaboril tvár do jeho hrivy a vdychoval jeho pach. Tieň páchol ako všetky ostatné kone len s prímesou trávy, ihličia a pôdy.

Harry sa pomaly upokojoval.

„Vytvoril si nový rýchlostný rekord.“ Pokúšal sa zavtipkovať Harry, ale celkom mu to nevyšlo. Ešte stále mal mierne roztrasený hlas.

 

Naposledy pohladil koňa po krku a vydal sa domov. Ešte sa naposledy otočil.

„Dávaj si pozor a ďakujem ti.“ Povedal Tieňovy, otočil sa a kráčal po ceste preč. Odpoveďou mu bolo hlasné zaerdžanie a následný dupot kopýt. Tieň odchádzal.

 

Harry sa rozbehol, nechcel riskovať, že ho ten vlkolak nájde. Nebezpečná bola pre neho len táto noc. Potom sa vlkolak premení späť na človeka a zabudne na chlapca.

Teraz ho však bezpochyby stopoval, a ak si Harry nešvihne, tak ho dostane.

Pridal a k ochranám domu dobehol doslova na poslednú chvíľu. Tesne za ním dobehol poranený, ale o to viac naštvaný vlkolak.

Ochrany domu ho odhodili niekoľko metrov dozadu, tak mu nezostalo nič iné, len sledovať Harryho a vrčať.

 

Harry sa vydýchal a vydal sa do domu. Oslava bola v plnom prúde. Ako Harry zistil bolo práve jedenásť hodín. Ešte päťdesiat päť minút a Damian bude mať jedenásť rokov.

Harry sa vo svojej izbe hodil na posteľ. Dnes bol náročný deň.

Zdesenie z toho, že takmer prišiel o život z neho opadlo a nahradila ho únava.

 

Použil jedno z náročnejších kúzel. Premieňanie kameňov na nože by bolo náročné aj z prútikom, vzhľadom k tomu, že premieňal jeden materiál na druhý ... iný materiál. Keď si k tomu prirátame počet premenených predmetov...

Harry by to jednoducho nemal zvládnuť ani verbálne z prútikom, nie to ešte neverbálne a bez prútika.

 

Zatvoril oči a premýšľal nad tým, čo by asi teraz robili Sirius a Remus, keby vedeli, čo sa mu prihodilo.

Najskôr by bolo zdesení a potom by na mňa boli hrdí, že som to zvládol. Pomyslel si s úsmevom Harry.

Vyobjímali by ho a uistili by sa, či je určite celý a Remus by bol smutný z toho, že ho napadol príslušník jeho rasy. Potom by ho Harry a Sirius presviedčali o tom, že sa nemá prečo trápiť. Že to nebola jeho vina.

Pravdaže, takéto rozhovory by spolu viedli až vtedy, keď by sa sám vrátil zo Škriekajúcej búdy, kde sa ukrýval počas splnu.

 

„Všetko najlepšie, Damian!“ Zaželali zborovo Damianovi všetci návštevníci oslavy.

Harry si vedel živo predstaviť, ako to tam dole vyzerá. Damian otvára jeden darček za druhým a počúva chválospevy na svoju osobu.

 

Nocou sa ozývali kostolné zvony oznamujúce polnoc. Ľudia oslavujúci dolu na dvore ich nezaregistrovali, ale Harry áno.

Nezaregistrovali ich dokonca ani James a Lily, jeho rodičia. Tí teraz láskyplne sledovali svojho, z ich pohľadu, dokonalého syna Damiana.

Držali sa za ruky a predstavovali si jeho veľkolepú budúcnosť, na ktorú sa tak tešili.

 

„Všetko najlepšie, Harry.“ Zablahoželal si zničene.

Schúlil sa pod paplónom a po chvíli sa prepadol do ríše snov.

Dnes sa mu snívalo o štyroch čarodejníkoch … dvoch ženách a dvoch mužoch. Sľúbili mu, že sa už čoskoro stretnú a jeho život sa zmení k lepšiemu.

Harry im veril a aspoň na chvíľu, aj keď len vo sne, sa cítil šťastný.

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Najmocnejší

Janka, 28. 2. 2013 20:10

Super začiatok :D Podala si to naozaj výborne, aj so pekne podala tú "inú skutočnosť", alebo ako to nazvať :D

HP

martan49, 3. 9. 2012 14:09

trochu mi to pripomína ako originál až no že strýko a teta sú rodičmi a bratranec bratom, ale za to tento harry sa mi páči viac :)

Re: HP

Klea, 3. 9. 2012 19:22

Trošku som sa aj inšpirovala Dursleyovými. :-)
Len ešte neviem, kam hodiť Harryho. Chrabromil alebo Slizolin? Ja mám rada obe fakulty. Pošlem ho tam, kam budeš chcieť ty. Rozhodni. :-)

Re: Re: HP

martan49, 3. 9. 2012 22:44

slizolin určtite nie i keď zmenil ako postava povahu, ale on by sa tam nehodil tam sú len tý nafúkanci takže určite do chrabromilu :)

Re: Re: Re: HP

Klea, 3. 9. 2012 22:59

Ako si praješ. :-)
Bude to Chrabromil.