Choď na obsah Choď na menu
Reklama
 


30. 3. 2013

6. Draco

 Harry sa ani nenazdal a jeho prvý deň sa skončil. Nebolo ťažké získať si rešpekt ostatných študentov, siedmaci museli niečo o ňom rozšíriť po škole a na jeho ďalšie hodiny už nemeškal nikto. Teraz už len sedel v kresle pred krbom, Seana ležala skrútená na chlpatej kožušine pri jeho nohách a čítal si knihu. Čakal ešte príchod Draca Malfoya, povedal mu, že môže prísť a nepochyboval, že sa mladý Slizolinčan ukáže.

A mal pravdu, netrvalo dlho a na jeho dvere sa ozvalo zaklopanie. Podľa mágie vedel, že ide o Draca. Seanu zahnal do spálne, knihu nechal položenú na kresle a len v čiernych nohaviciach a tmavomodrej košeli sa vybral otvoriť dvere.

„Dobrý večer, profesor.“ Ozvalo sa slušne, keď otvoril. 

„Dobrý večer, pán Malfoy. Viem, že je to nezvyk, učiť sa v profesorských komnatách, ale trúfam si tvrdiť, že sú omnoho lepšie zabezpečené ako trieda Obrany alebo môj kabinet. Okrem toho, tu to bude omnoho pohodlnejšie a ja sa nechcem zdržiavať v triede dlhšie ako bude potrebné.“ Pozdravil ho a uhol sa od dverí, aby mohol vojsť. Draco si počas jeho vysvetľovania prezeral jeho predsieň a tú časť obývačky, na ktorú dovidel.

Harry zaviedol mladého Slizolinčana do obývačky. To bola najväčšia miestnosť v jeho komnatách, tu sa im bude cvičiť najlepšie. Draco si zvedavo obzeral jeho obývačku. Zdalo sa, že sa mu tu celkom páčilo.

 

„Môžeme začať?“ opýtal sa Harry, keď usúdil, že sa Draco dosť vynadíval. Mladý Slizolinčan prikývol na súhlas, a tak si Harry privolal z vedľajšej miestnosti truhlicu s Dementorom. Draco pri pohľade na ňu značne zbledol.

„Nemáte sa čoho obávať, zvládnete to.“ Upokojoval ho Harry. Draco sa na neho pozrel.

„Patronusa dokážu vyčarovať len silný čarodejníci, nedokáže to hocikto.“ Ozval sa. Harry sa na neho jemne zamračil.

„To, že na ministerstve pracujú idioti, ktorý Patronusa vyčarovať nedokážu neznamená, že je to také zložité. Som si istý, že vy to dokážete, máte na to dosť silnú mágiu a ak ste ma počúvali na hodine tak viete, že je na to potrebná hlavne silná myseľ.“ Pripomenul mu Harry.

„Ale, profesor, ja som to na hodine nezvládol.“ Namietol Draco. Harry sa zasmial.

„Pán Malfoy, myslíte si, že môžete Patronusa zvládnuť na prvý pokus? Ja sám som ho zvládol až na tretí a to bol dobrý výkon. Vaša myseľ je dostatočne silná na to, aby ste dokázali vyčarovať Patronusa. Váš Patronus vás možno neochráni pred päťdesiatimi, ale pred piatimi Dementormi určite. Tým som si istý.“ Uistil ho Harry. Draco sa na neho bezvýrazne pozrel. Harry zvedavo čakal, čo z neho vypadne, nechcel sa mu hrabať v hlave.

 

„Profesor, na našej škole študoval jeden žiak, ktorému sa v trinástich rokoch podarilo pomocou Patronusa odohnať viac než sto Dementorov. Akú veľkú silu musel mať, aby to dokázal?“ opýtal sa znenazdajky Draco. Harryho jeho otázka prekvapila, čakal by niečo iné. Zamyslene sa na neho pozrel, prečo sa zaujíma o neho? Harry Potter je mŕtvy, môže mu byť ukradnutý.

„Je pravda, že je to nezvyčajné, skutočne len málo čarodejníkov dokáže vyčarovať Patronusa už v trinástich rokoch. A dosť silného na to, aby odolal stovke Dementorov. Žiak o ktorom hovoríte musel mať v ten moment silnú motiváciu na to, aby vyčaroval takého silného magického ochrancu. Jeho myseľ musela byť silná, keď to zvládol.“ Odpovedal mu premyslene Harry.

„A magicky? Aký silný musel byť magicky na to, aby to dokázal?“ zaujímal sa Draco ďalej.

„Viete, pán Malfoy, pri tomto kúzle záleží na niečom inom ako na magickom potenciály. Temný pán je silný čarodejník, traduje sa, že najmocnejší čarodejník tejto doby, ale Patronusa vyčarovať nedokáže. Viete prečo?“ pozrel sa na neho. Draco nesúhlasne pokýval hlavou.

„Pretože nedokáže cítiť lásku, nádej a ani iné pozitívne emócie. A práve tie sú dôležité na správne prevedenie kúzla Patronus. Je pravda, že žiak o ktorom sa tu rozprávame bol pravdepodobne nadpriemerným žiakom, ale najdôležitejšia bola sila jeho lásky. Práve tá dodala jeho kúzlu silu potrebnú na zahnanie stovky Dementorov.“ Mierne sa na neho usmial.

 

„Potter vedel vždy milovať viac ako ostatný.“ Potichu povedal Draco.

„Láska je veľké kúzlo, najväčšie aké jestvuje. Kvôli láske ľudia žijú aj umierajú, kvôli nej dokonca aj zabíjajú. Láska dáva tým, ktorí ju cítia silu opätovne sa postaviť na nohy aj keď ich život zrazil na kolená.  Avšak aj láska sama môže zraziť na kolená. Ak vás podrazí človek, ktorého milujete, tak je to horšie ako kliatba Cruciatus, to mi verte. Nikdy nepodceňujte silu pravej lásky, Lord Voldemort to urobil s stálo ho to desať rokov prázdnej existencie bez tela. Priateľstvo je len istou formou lásky a pán Potter svojich priateľov miloval, rovnako ako osobu, ktorú chcel v ten deň chrániť. Preto bol jeho Patronus taký silný, nie preto, lebo ním chránil seba, ale preto, lebo ním chránil osobu, ktorá pre neho znamenala mnoho. Nájdite v sebe takúto lásku, pán Malfoy a ja vám zaručujem, že sa dostanete cez všetko. Dokonca ani smrť vás nemôže zlomiť, keď u nej máte ľudí, ktorých milujete. Zamyslite sa, existuje na svete človek, za ktorého by ste boli ochotný položiť svoj život?“ opýtal sa ho. Nemusel ani použiť legillimenciu na to, aby videl akým smerom sa uberajú myšlienky v jeho hlave.

„A vy máte takého človeka, profesor?“ opýtal sa namiesto odpovede a so záujmom sa na neho pozrel. Harry sa na neho úprimne usmial.

„Nejedného, pán Malfoy. Po tejto zemi chodí hneď niekoľko bytostí, môjmu srdcu blízkych, za ktorých by som bez váhania obetoval svoj život.“ Odpovedal po pravde. Schválne nepoužil slovo “ľudia“, lebo elfovia sa medzi ľudí neradia. Sú si podobný, to áno, ale aj tak sú to iné rasy. A pre Teonacha, tak sa volal Teo celým menom a pre Alarica by zomrel. Dokonca rád, ak by vedel, že tým zachráni ich život. 

„Tak potom milujete tak ako Potter.“ Povedal.

„To je prirovnanie, milovať ako Potter.“ Zasmial sa Harry, ale vnútri ho to príjemne zahrialo.

„Vlastne,“ Draco sa na chvíľu odtušil a pozorne si ho prezrel, „dosť sa na neho podobáte.“ Povedal. Harry nadvihol obočie, očakávajúc vysvetlenie.

„Ste ako Harry Potter, len bez názorov pokrútených tými jeho odpornými priateľmi. Je pravda, že sa odlišujete, Potter bol výbušnejší, vlasy mal o niečo neposlušnejšie, nechodil ani zďaleka tak ladne a nemal ani také vychovanie, ale predsa tam niečo je. Práve v tom pohybovaní sa, vo vašom výzore, v rozprávaní.... Asi mi už šibe. Na Pottera som bol na škole dosť vysadený, neustále sme sa hádali, takže som si ho všímal viac ako bolo nutné.“ Ospravedlňujúco pokrčil plecami. Harry mal čo robiť, aby sa nervózne nepomrvil. Vidí to takto aj niekto iný? Naozaj je taký priehľadný? Alebo si to skutočne všimol iba Draco Malfoy, jeho školský rival? Zdá sa, že iba on, inak by sa už po škole šírili reči a tie zatiaľ Harry nezaznamenal. S novým záujmom sa pozrel na blondiaka pred sebou. Nikdy si nevšimol, že by bol Draco taký všímavý.

 

Energicky, možno až príliš, tleskol rukami. Draco sa na neho pozrel ako na blázna, za čo sa na neho Harry zamračil. 

„Tak, poďme na to, nemienim tu tvrdnúť do rána.“ Povedal Harry. Dostrkal Draca pred truhlicu s Dementorom a postavil sa za neho. Už chcel vypustiť Dementora z debny, keď sa Draco opäť ozval.

„Profesor, to nie je pravý Dementor, však nie?“ opýtal sa ho mierne sa chvejúcim hlasom.

„Pán Malfoy, môžem vám zaručiť, že je pravý. Najlepšie sa naučíte ako sa brániť pri skutočnom Dementorovi.“ Uistil ho Harry.

„Ale, profesor...“ začal niečo nametať Draco.

„Pri mne sa vám nestane nič, to vám garantujem. Nenechal by som si zabiť vlastného žiaka, ale ak už nemáte záujem o moje hodiny, môžete ísť. Viete, kde sú dvere.“ Povedal chladným hlasom a ukázal na východ zo svojich komnát. Skutočne si o ňom myslí, že by si nechal zabiť žiakov? Pre Salazara, keby musel, tak pred neho skočí a nechá sa sám pobozkať!

Hľadel sa na neho chladnými očami, bez akejkoľvek emócie, či už kladnej alebo zápornej a čakal, čo urobí. Ak odíde, tak urobí chybu, ale bude to jeho rozhodnutie. Harry sa mu do toho nehodlal pliesť, sám kedysi neznášal, keď niekto rozhodoval za neho. Draco po jeho slovách sklonil oči k podlahe a doteraz na ňu civel, akoby na nej bolo čosi mimoriadne zaujímavé. Už už sa zdalo, že niečo chce povedať, ale neurobil to. Namiesto toho sa rýchlo otočil a takmer vybehol z jeho komnát.

 

Harry si sklamane a nechápavo povzdychol. Od Draca Malfoya čakal niečo viac, než to čo práve teraz predviedol. Ani nevedel prečo. Seana sa k nemu priplazila chvíľu potom ako sa za mladým Malfoyom zabuchli dvere.

Čo sssa ssstalo? Prečo to mlaďa tak rýchlo ušššlo?“ opýtala sa ho jeho hadia spoločníčka. Harry sa na ňu bezradne pozrel.

Netuššším, asssi sssom od neho čakal príliššš. Zdalo sssa mi, že je iný ako sssom sssi o ňom po celé tie roky myssslel. Čakal sssom, že bude mať viac odvahy.“ Nechápavo pokrútil hlavou. Seana sa vyšplhala až na jeho ramená a obtočila sa okolo neho.

Nebuď sssklamaný, ty za to nemôžeššš.“ Upokojovala ho.

Vďaka, Ssseana. Vyzerá to tak, že sssom sssa v niekom po prvý krát od môjho... nazvime to zmŕtvychvssstania.... zmýlil.“ Zasyčal.

Ale aj tak mám dojem, že bude dobrým žiakom. Jedným z mojich najlepššších.“ Zasyčal. 

Mierne sa na Seanu usmial a vybral sa do knižnice. Dnes večer už nebude doučovať Draca, najlepšie bude, ak ten čas využije na samoštúdium. Alaric, Teo a ostatný elfovia ho toho naučili mnoho ale nie všetko. Ešte stále sa má čo učiť.

Pohodlne sa usadil v pohodlnom kresle ladenom do burgundskej červenej a privolal si k sebe jednu z kníh. O živelnej mágii, ešte stále sa poriadne nenaučil ovládať živly. Najlepšie mu išla zem, s ňou sa mu podarilo dostať najďalej.

 

Rozopol si pár gombíkov na košeli, takto to mal radšej. Ako učiteľ si však nemohol chodiť tak ležérne oblečený.

 

Otvoril knihu a ako už mnohokrát predtým aj teraz pri čítaní zabudol na čas. Vnímal, že sa k nemu po chvíli pripojila Seana. Stočila sa na jeho kolenách, raz sa okolo neho obtočila a položila si hlavu na jeho rameno. Harry sa trochu pomrvil, aby sa im obom sedelo pohodlnejšie a pokračoval v čítaní. Seana zatvorila oči a zadriemala.

 

Onedlho na to sa ozvalo zaklepanie na dvere. Harry sa zamračil, nikoho nečakal. Vyslobodil sa zo Seaninho zovretia a išiel otvoriť dvere. Dvaja študenti jedným z nich bol Draco. Zistil Harry ešte predtým ako otvoril dvere.

„Slečna Grangerová, pán Malfoy, čo vás ku mne privádza?” opýtal sa príjemne a pozrel sa na Hermionu. Hermiona bola hlavná prefektka, podľa všetkého musela Draca nachytať na chodbe. A to niekde blízko jeho kabinetu, inak by ho sem nepriviedla.

 

Čakal na Hermioninu odpoveď, ale tá neprichádzala. Hnedovlasá čarodejnica namiesto toho skenovala jeho poodhalenú hruď.

„Vysvetlíte mi, pán Malfoy, prečo vás ku mne slečna Grangerová priviedla?” opýtal sa mladého blondiaka. To Hermionu prebralo, sčervenala, ale aj napriek tomu sa mu pozrela pevne do očí.

„Našla som Malfoya po večierke na chodbe, nemal tam čo hľadať.” Odpovedala namiesto Draca.

„Odobrali ste mu nejaké body?” opýtal sa jej.

„Áno, dvadsať.” Prikývla.

„Navraciam dvadsať odobraných bodov Slizolinskej fakulte, pán Malfoy išiel odo mňa späť do klubovne. Môžete ísť.” Mierne sa na Hermionu usmial. Hnedovlasá Chrabromilčanka sa otočila a chystala sa spolu s Malfoyom odísť.

 

„Pán Malfoy, vy počkajte.” Zarazil Draca. Otočili sa na neho dve študentské tváre. Ukázal do svojich komnát a počkal, kým Draco nevojde.

„Dobrú noc, slečna Grangerová.” Poprial jej príjemným hlasom a zavrel za sebou dvere.

„Dobrú noc, profesor.” Začul ešte. Otočil sa na Draca.

 

„Čo ste robili na chodbách po večierke? Odo mňa ste odišli už pred hodinou, dávno ste mali byť v klubovni alebo ešte lepšie, v posteli.” Zamračil sa na neho. Draco sklopil pohľad k zemi.

„Ja som sa vám chcel ospravedlniť.” Povedal potichu.

„Prosím?” opýtal sa Harry. Len sa mu to zdalo alebo sa mu Malfoy naozaj ospravedlnil?

„Chcel som sa vám ospravedlniť, nemal som tak zbabelo ujsť.” Povedal už jasnejšie.

„Ospravedlnenie sa prijíma.” Povedal Harry a vyčkávavo sa na neho pozrel. Draco si povzdychol.

„Ešte platí tá vaša ponuka? Pomôžete mi s Patronusom?” opýtal sa.

„Dnes už neutečiete?” opýtal sa pobavene.

„Nie, už nie.” Povedal pevne.

„Tak potom súhlasím, môžeme rovno začať, nemyslíte?” zaujímal sa. Draco prikývol. Harry sa spokojne usmial, vyzeral, že si je už konečne istejší, že sa mu nič nestane.

 

Zaviedol ho do stredu obývačky a pred neho odlevitoval truhlicu s Dementorom. Draco sa narovnal, prútik pevne zovrel v prstoch a namieril ho na truhlicu.

„Priprav sa... teraz!” povedal Harry a otvoril veko na truhlici. Tentoraz sa nepostavil tesne za Draca, stál od neho aspoň na sedem krokov. Patronusa nevyčaroval, ešte nie.

 

Vzduch v miestnosti razom ochladol. Harry zaľutoval, že si nevzal plášť. Do popredia mysle sa mu začali tlačiť nepríjemné spomienky, ale kvôli elfskej krvi, prúdiacej v jeho žilách ich vnímal oslabene. Počul nejasný krik svojej mami a Voldemortov chladný smiech.

Pozoroval Draca ako zbledol a jeho ruku ako sa rozochvela. Začiatky sú ťažké, po prvý krát prekonať trpké spomienky, ktoré sa mu tlačia do mysle. Ale ten pocit víťazstva za to stál.

„Expecto Patronum!” zvolal Draco. Z jeho prútika vyletel kúdol modrastého dymu, ktorý spomalil Dementora. Harry nechal Dracovi päť sekúnd, než švihol prútikom a vyčaroval svojho Patronusa. Aj tak by dlhšie nevydržal. Jeho zafírový drak, veľkosti teľaťa zaútočil na Dementora a prinútil ho stiahnuť sa späť do truhlice. Harry priskočil k Dracovi a zachytil ho. Nebyť jeho rýchlej reakcie, tak sa mladý Slizolinčan rozpľaští na zemi.

 

„Výborne, pán Malfoy, práve ste získali päť sekúnd, počas ktorých ste mohli utekať.” Pochválil ho a posadil ho do pohodlného kresla. Do ruky mu strčil čokoládu.

„Ale ešte stále sa mi nepodarilo vyčarovať Patronusa, stále je to iba dym.” Namietol unavene. Harry sa na neho veselo uškrnul.

„Na druhý pokus je aj dym dobrý. Ak sa ti to podarí na ďalší pokus, tak sa mi vyrovnáš, mne sa podarilo vyčarovať Patronusa na tretí pokus. Ver mi, nie je to až také ťažké, najťažšie je nájsť tú správnu spomienku. Zjedz tú čokoládu.” Povedal mu a na chvíľu zmizol. Vrátil sa s dvomi hrnčekmi hustej horúcej čokolády. Nespokojne sa zamračil, keď zistil, že Draco nič z tej čokolády nezjedol.

 

„Zjedzte tú čokoládu, pomáha, naozaj.” Mierne sa na neho usmial a podal mu horúci nápoj. Sám sa posadil na vedľajšie kreslo a odpil si. Čokoládu mal rád už ako Harry Potter a zostalo mu to doteraz. Vlastne, kým teraz je? Harrym Potterom už tak celkom nie je. Samozrejme, že sa nedokázal vzdať spomienok ani neprestal mať rád ľudí, ktorých mal rád predtým a niektoré zvyky mu ešte stále zostali, ale už to nebolo ono.

Jeho pohľad na svet, na mágiu, na ľudí a na mnohé iné veci sa zmenil. Predtým opovrhoval Slizolinom a považoval ho za černokňažníka bez kvapky svedomia, ale teraz ho obdivoval a vedel, že on svedomie mal a vôbec nebol taký ako ho história opisovala.

 

„Hovoríte, že najťažšie je vybrať si tú správnu spomienku. Ja som myslel na rodičov, bola to slabá spomienka?” opýtal sa po chvíli ticha Draco. Harry sa na neho zamyslene pozrel.

„Po prvý krát to musí byť tá najsilnejšia spomienka.” Odvrátil sa od neho a zahľadel sa do svojho nápoja.

„Vtedy, keď sa mi prvý krát podarilo vyčarovať Patronusa som myslel na rodičov. Na mojich mŕtvych rodičov. Nevedel som, či bola tá spomienka pravá a ani to, či bola šťastná, ale bola moja najsilnejšia. Ešte stále neviem, či bola skutočná a pochybujem, že je vôbec šťastná, ale je silná.” Hovoril. O tom, akú spomienku použil vedel iba Remus, nepovedal to ani Ronovi a Hermione.

 

Draco Malfoy ho sledoval. William Blake ho zaujal, o tom nebolo pochýb. A Harry nepochyboval, že práve teraz mladému Malfoyovi pomohol. Škoda, že už predtým nezistil ako Malfoy premýšľa. Mohli byť priateľmi, keby to vedel skôr. Dracova najsilnejšia spomienka bude na jeho starú mamu, mŕtvu starú mamu. Ona bola tá, ktorá ho milovala a starala sa o neho. Jeho stará mama nepatrila medzi Voldemortových verných a nikdy nechcela, aby medzi nich patril Draco. Ale hlavné bolo, že milovala Draca a on ju.

 

Narcissa Malfoyová bola pravá Blacková. Chladná a krásna, v srdci dobrou matkou, avšak byť ňou aj navonok jej zakazovalo jej vychovanie. Dracova stará mama bola úžasná v tom, že prekonala Malfoyovskú chladnú výchovu a kým v spoločnosti bola dokonalou manželkou a čistokrvnou čarodejnicou, doma bola milujúcou matkou a starou mamou. Dracovi sa podarí vyčarovať Patronusa so spomienkou na ňu.

 

„Ďakujem.” Povedal jednoducho mladý Slizolinčan. Harry sa pousmial. Dnes počul Malfoya povedať ďakujem a aj prosím. Ešte počas štúdia na Rokforte si myslel, že Malfoy takéto slová ani nepozná, nie to, že by ich ešte aj používal. Podľa všetkého sa mýlil a Draco Malfoy bol úplne iný ako si predtým myslel.

 

Ešte asi pol hodinu sa rozprávali, kým Harry mladého Slizolinčana nevyhodil. Už bolo po polnoci, Draco sa nevyspí. Potom ako za ním zatvoril dvere za nimi ešte pár sekúnd stál. Ak niekto z jeho starých priateľov zistí, kým bol kedysi William Blake, tak to bude práve Draco Malfoy. Mierne sa pousmial. Mal dvoch najlepších priateľov, ale najlepšie ho pozná práve jeho najväčší sok. Keby mu niekto pred dvomi rokmi povedal, že ho Draco Malfoy tak dobre pozná, tak by mu zariadil izbu u Sv. Munga medzi beznádejnými prípadmi.

 

Odlepil sa od dverí a zamieril do knižnice, rozhodnutý ešte aspoň tri hodiny čítať, kým si ľahne spať. Nemusí predsa spať tak dlho ako iný ľudia.

 

Nebol ani medzi dverami, keď sa to stalo. V jeho jazve sa ozvalo najskôr slabé brnenie, ktoré stále silnelo a začalo sa šíriť do celého jeho tela. A to veľmi rýchlo, po asi desiatich sekundách kľačal na kolenách a držal sa za hlavu. Mal pocit, že sa mu hlava rozletí na dve časti. Ani si poriadne neuvedomoval, že mu do očí vyhŕkli slzy. Cítil, že padá, ale dotyku s podlahou sa už nedočkal.

 

Namiesto toho sa objavil v cudzej a predsa tak dobre známej mysli. Vo Voldemorotvej mysli, v mysli svojho vzdialeného brata a muža, ktorého rukou mal umrieť alebo ktorého mal zabiť on sám.

 

Jeho novým telom prúdila sila. Starý obrad, pomocou ktorého ho jeho verný priviedli mu dal novú silu. Väčšiu ako keď si vzal krv od toho chlapca, Harryho Pottera. Och, aký bol rád, že sa mu ho konečne podarilo zbaviť. Ten malý mu stále unikal, ale dostal ho. Síce pri tom prišiel o svoje telo, ale stálo to za to. Teraz je ešte mocnejší ako predtým a ani ten starý hlupák Dumbledore mu už nezabráni v tom, aby si podrobil svet. Nie, už nie. Ale pôjde na to pomaly, teraz po Potterovej smrti má dosť času, aby uskutočnil svoje plány. A on bude trpezlivý, všetko si dokonale naplánuje a uštedrí svetu ranu, na ktorú nikdy nezabudnú. Uštedrí im úder, ktorý ho konečne privedie k víťazstvu. Na jeho tvári zažiaril hrozivý úsmev. Vystrel pred seba ruky, akoby chcel objať prítomných Smrťožrútov.

 

„Moji verný, dlhú dobu ste vy a vaše rodiny stáli za mnou a slúžili mi. Niektorý z vás za mňa dokonca obetovali život. Už čoskoro dosiahneme to, kvôli čomu sme boli povolaní, podmaníme si svet! Nie je nikto, kto by nám v tom mohol zabrániť, Potter je mŕtvy a starý úbohý Dumbledore ho bude čoskoro nasledovať. Ukážeme muklom a humusákom, kde je ich miesto! Svet bude patriť takým ako sme my, čistokvným! Nijakej zberbe! Zničíme ministerstvo, zotročíme si nečistých a budeme vládnuť!” Tom predniesol k svojim verným príhovor. Po jeho slovách sa nocou začali ozývať radostné výkriky. Voldemort sa nahlas rozosmial smiechom, ktorý naháňal zimomriavky.

 

Harry sa vrátil späť do svojho tela. Ležal na zemi a zhlboka dýchal. Takže Tom sa vrátil späť a vyzeralo to tak, že nemá ani najmenšiu chuť zmeniť sa k lepšiemu a ušetriť tak Harrymu starosti. Zhlboka si povzdychol a pozviechal sa na nohy. To, že sa jeho milovaný príbuzný vrátil späť znamená, že musí cvičiť ešte oveľa viac ako predtým. Má málo času a musí sa toho veľa naučiť. Jeho výhodou je to, že o ňom Voldemort nevie. Nevie o tom, že prežil a že je silnejší ako predtým.

Harry sa postavil na nohy a vybral sa do knižnice. Vysvetlil Seane, čo sa stalo a pustil sa do štúdia. Takto, zahrabaný v knihách strávil čas až do rána, kedy bol čas na raňajky. Aj tam si so sebou vzal jednu z jeho cenných kníh, rozhodnutý pred hodinami čítať.

 

.-.-.-.-.-.-.-.-.

 

Už čoskoro nastane koniec, už čoskoro sa odohrá posledná, rozhodujúca bitka, ktorá rozhodne o osude mágie a ľudí. Táto bitka neovplyvní iba ľudí, ale aj magické a nemagické bytosti, ktoré si budú musieť vybrať stranu, ku ktorej sa pripoja. V blížiacej sa bitke budú proti sebe stáť dvaja čarodejníci, dvaja muži, dvaja bratia. Pre oboch je krv zákonom, obaja vždy najviac túžili po rodine. Dostanú možnosť získať rodinu, ale budú pre to musieť niečo obetovať. Zmení sa tím niečo alebo budú aj ak bojovať?

Budúcnosť má mnoho ciest a tentoraz ani starý a múdri kentauri netušia, ktorou cestou sa poberie osud jedného mocného čarodejníka, ich ochrancu a vládcu. Pretože mladý William Blake, predtým známy aj ako Harry Potter sa stane najmocnejším čarodejníkom a vládcom všetkých magických aj nemagických tvorov. Ale iba v tom prípade, ak prejde skúškou a prežije blížiacu sa bitku. Až potom mu bude dovolené naučiť sa ovládať svoju pravú silu. 

 


 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Prosííím .....

Domeenika, 27. 5. 2013 14:48

Prosííím povedz, ze to co budu muset obetovat nebude magia!!!

Inac je to suprova poviedka :D
Prosssiiim pokracuj v pisani :D

Tvoja verna citatelka Domeenika :D

Super poviedka!

Vroelin, 5. 4. 2013 18:16

Nečakala som takéhoto Draca Malfoya, páči sa mi takýto oveľa viac. Nemám moc rada Toma, ale čítala som veľa poviedok, kde ho nakoniec Harry nezabil ale stali sa spojencami. Inak veľmi sa teším na ďalšiu kapitolku, kedy ju mám očakávať?

Jen tak dál

Rankl, 1. 4. 2013 13:38

Draco docela mile překvapil. Udělal pár věcí, které by asi správný Malfoy normálně neudělal: dokázal přiznat slabost, omluvit se a poděkovat za laskavost. Možná není tak úplně ztracen, je tu však spousta věcí, co ho na druhou stranu mohou strhnout, třeba i proti jeho vůli. Možná, že co nefungovalo mezi ním a Harry Pottrem, bude fungovat mezi ním Williamem Blakem.
Co se týká Toma, tak já bych se raději přimlouval za jeho ponechání naživu. Možná by spolu s Harrym mohli najít nějaký způsob koexistence. Jeho moc a schopnosti by se mohly jednou hodit. Kouzelníci by se měli sjednotit a nebýt nadále rozdělení na světlé a temné. Pokud by se dokázali navzájem tolerovat Harry a Tom, mohli by se zpátky do společnosti začlenit i Smrtijedi. Možná to bude jediná šance, jak vůbec kouzelníci dokážou přežít, protože ztráty na obou stranách v případné válce by je mohly oslabit natolik, že by už nedokázali své společenství udržovat.

Re: Jen tak dál

Klea, 1. 4. 2013 16:09

Ohľadne Toma sa zmietam hneď medzi štyrmi možnosťami ako to môže dopadnúť. Ak sa do záverečnej bitky nerozhodnem, o čom silne pochybujem, tak to skončím podľa toho akú budem mať náladu. Ale ako sa poznám, tak si nakoniec nevyberiem ani jednu z tých štyroch možností.
Ak sa Draco nejakou náhodou dozvie, kto je v skutočnosti profesor, ktorému sa v podstate otvoril, tak ho asi klepne. Chudák Draco. Ale možno by to nejako predýchal, kto vie...

super

Neky, 31. 3. 2013 20:59

Zdá se že Drako není takovej prevít jak jsem si myslel.Těšim se jestli něco dojde Hermioně nebo Ronovi, a jek se zachová Umbridgeová?

Re: super

Klea, 1. 4. 2013 15:54

Na Umbridgevoú som takmer zabudla, ale ešte sa asi ukáže. Predsa len, je to riaditeľka a je silne spätá s ministestvom, budú asi problémy. A s Hermionou a Ronom, ešte presne neviem, či im vôbec niečo dôjde. Zatiaľ mi celkom vyhovuje Draco. :-)

:)

mišule, 31. 3. 2013 15:57

Moc povedené :) ukázala jsi nám Draca i z jiné stránky a dala jsi mu hodně nápověd aby mohl zjistit že měl pravdu ohledně Harryho :) jsem zvědavá jak to bude pokračovat dál a taky se nechám překvapit jak spracuješ závěrečnou bitvu, ráda bych viděla i trénování Harryho a těším se na další zápletky které se nabízí. Díl se ti hodně povedl a i když to možná vypadalo na informativní díl dala jsi nám spoustu podmětů k přemýšlení i nám odkryla další věci jen tak dál ;)

Re: :)

Klea, 1. 4. 2013 15:52

K Harryho tréningu by som sa mala dostať v najbližších kapitolách. Myslím, že by ďalšia kapitola mohla byť pomerne skoro, ale nejskôr ma čakajú ešte iné poviedky. Musím si ešte premyslieť ako presne budem pokračovať v PR a prečítať si aspoň poslednú časť. Akosi mi vypadlo, kde mám teraz pokračovať.
Inak som naozaj rada, že sa ti tento diel páčil. :-)

Krásné

Karlos-sama, 31. 3. 2013 9:37

Doopravdy velice krásná kapitolka a zdá se, že za Dracovou krásnou tvářičkou se skrývá daleko víc, než by se na první pohled zdálo.
Rozhodně jsem zvědav, jak budeš psát onu závěrečnou bitvu, není to zrovna lehké, ale věřím, že se s tím řádně popereš.

Re: Krásné

Klea, 31. 3. 2013 14:20

U Draca sa začína prejavovať intelgencia a všímavosť. Aby nám tam ešte nejako nepremiešal karty, to by mohlo profesorovi Blakeovi zťažiť prácu. :-)
A tá záverečná bitka, no neviem, neviem. Akosi sa mi Voldemorta nechce zabíjať, ale zas, nechcem ho ani nechať žiť. Nakoniec z toho snáď nejako vykľučkujem. Ale už viem ako sa k tej bitke dopracujem. :-)

hp

samuel, 31. 3. 2013 9:14

Ty jo. Doslova mi tato kapitolka vyrazila dech. Bojovník je prostě nejlepší. Snad nebudu čekat dlouho na další kapitolku. Už se moc těším.

Re: hp

Klea, 31. 3. 2013 14:14

A to som si myslela, že je skôr oddychová. :-) Keď ju tak veľmi chceš, tak by som si s ňou mohla pohnúť, ono, niekedy je ťažké vybrať, čo napíšem, keď mám šesť, vlastne teraz len päť, poviedok.