Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


2. Odchod

14. 1. 2013

Harry sedel na lúke, opretý o kmeň stromu a hľadel sa na stromy v lese. Dnes mal Harry sedemnásť rokov.

Posledné mesiace prečítal mnoho kníh o kúzlach, naučil sa všetko, čo ho elfovia dokázali naučiť. Od Tea sa učil boju s mečom, ale aj s dýkou a s lukom. Podľa Tea nebol bojovníkom ten, kto pri sebe nemal za každých okolností dýku. Harry poslušne nosil niekoľko mesiacov dýku na každom zápästí a jednu aj v topánke. Okrem toho mal ešte za opaskom meč, prútik pri sebe nenosil. Za ten čas si na to zvykol a už by bez zbraní nedokázal chodiť. Cítil by sa ako obnažený.

Na chrbte nosil aj luk a tulec so šípmi, ale to nenosil vždy. Práve teraz ležal vedľa neho na zemi, pri sedení ho tlačil na chrbte.

 

Všetky zbrane, ktoré používal mali na sebe vyryté runy. Tieto runy chránili zbrane pred akoukoľvek mágiou a dokázali ich vytvoriť iba elfovia. Ak sa napríklad meč s elfskými ochrannými runami dostal do dráhy akejkoľvek kliatby, vrátane Avady, pohltil mágiu kliatby. Bolo to fascinujúce a Harry bol fascinovaný. Na to, aby niekto dokázal poraziť elfského bojovníka pomocou mágie potreboval nesmiernu magickú silu a hlboké sústredenie.

 

Dnes mal narodeniny, konečne má sedemnásť a môže voľne čarovať bez toho, aby ho vystopovalo ministerstvo. Po tom, čo sa celé mesiace učil množstvo čarov si myslel, že bude čarovať až do zbláznenia, ale neurobil to. Namiesto toho tu teraz sedel a hľadel bezmyšlienkovite do lesa.

Počas posledného roku sa mu podarilo ovládnuť živly a bezprútikovú mágiu. Naučil sa ako načúvať prírode a zdokonalil svoje sústredenie pri boji s mečom. Teraz mal už aj Teo problém poraziť ho.

Bol to jeden z najťažších a najkrajších rokov v jeho živote. Po prvý krát bol šťastný, nikto ho nechcel zabiť, našiel si dobrého priateľa, Teo ho zoznámil aj s ďalšími elfskými deckami z dediny a spolu robili kravinu, keď mal Harry voľno.

Zúčastňovali sa na väčšine ich lekcii a radili Harrymu ako poraziť Tea. Harry aj Teo sa na tom dobre bavili, lebo už po dvoch mesiacoch ich dokázal všetkých s prehľadom poraziť. Jediný, kto bol ešte stále silnejší ako on, bol Teo. Jeho obdarený priateľ.

 

Decká sa dobre bavili, keď sa snažili zistiť, aké je Harryho obdarenie. Ovládanie živlov, načúvanie prírode, boj, nadanie na odvary, mimoriadny šarm, lapač problémov, krotiteľ divých zvierat, mimoriadne nadanie na znemožnenie všetkých na okolo.... Nebolo nič, čo by ich nenapadlo.

Vyskúšali všetky možné aj nemožné možnosti a spolu sa na nich dobre bavili.

 

Jemne naklonil hlavu na stranu a pousmial sa. Teo prechádzal cez les a stopoval Harryho. Čiernovlasému chlapcovi sa na tvári zjavil hravý úsmev. Vyskočil na nohy, vzal zo zeme luk, zavesil si ho na chrbát, vyskočil, chytil sa konára nad ním a hladko sa naň vyšvihol.

 

Vyšplhal sa vysoko do koruny tohto obrovského stromu a tam sa na jednom konári oprel chrbtom o kmeň a pohodlne sa usadil.

Sňal si z chrbta luk, natiahol tetivu a priložil k nej šíp, ktorý si vytiahol z tulca. Namieril na okraj lesa a už len čakal, kým sa zjaví Teo.

 

Nemusel čakať dlho, jeho priateľ sa ani nie o dve minúty vynoril spoza stromov a vošiel na čistinu. Pozrel sa ku stromu, kde zvykol Harry sedávať a keď ho tam nevidel, frustrovane rozhodil rukami a otočil sa späť k lesu. Harry namieril k Teovi a vystrelil. Šíp presvišťal vzduchom a zapichol sa do stromu, tesne vedľa Teovej hlavy. Jeho elfský priateľ siahol po dýke, ktorú mal ako vždy pripevnenú na opasku a hodil ju smerom, kde sedel Harry.

 

Harry sa rýchlo stiahol za strom, aby ho nezasiahla dýka, ktorú Teo vrhol. Mladý elf ho síce nevidel, ale jeho zmysly pracovali ako vždy dokonale a hodil presne. „Sakra, Teo, Ja som ťa aspoň nechcel zabiť!“ zavolal na neho. Nečakal, že po ňom vrhne nôž. Veď za ten rok predsa obaja spoznali šípy aj spôsob streľby toho druhého. Harry by si už za ten čas Tea s nikým nepomýlil ani keby bol preoblečený za niekoho iného.

 

„Harry, si v poriadku?!“ zavolal na neho prestrašene Teo. Bol si vedomí toho ako dobre hádže.

Harry rýchlo zišiel zo stromu dole, so zlou predtuchou. Teo k nemu nikdy nechodil, keď bol v lese, vždy rešpektoval jeho potrebu samoty. Niečo sa muselo stať keď sem za ním prišiel a Harry bol idiot že si to nevšimol. Mal si všimnúť, že bol Teo v strehu a mal čakať, že po ňom vrhne nôž, keď zacíti hrozbu.

 

„Prepáč mi to, Harry, vážne ma to mrzí, ale...“

„Čo sa stalo?!“ opýtal sa ho Harry, čím ho prerušil. Chytil ho za rameno a hľadel mu do očí. Teo tiež položil jednu ruku na jeho rameno.

„Niekto bol v lese.“ Potichu odpovedal. Harry sa na neho zdesene pozrel. Polohu tohto lesa nepoznal nikto a vkročiť do neho mohol len čarodejník. Harry vedel, čo to znamená. Je čas odísť. Nikto nesmie zistiť, že ho elfovia zachránili. Nikto nesmie zistiť, že žije.

 

„Poslal ťa Alaric, však?“ ticho sa ho opýtal. Teo prikývol a smutne sa na neho hľadel.

„Budeš mi chýbať, vieš o tom?“ opýtal sa Harry.

„Veď aj ty mne, priateľu, ale môžem ti sľúbiť, že toto nie je naposledy, čo sa vidíme.“ Prisľúbil Teo.

„Snáď áno. Neviete, kto to bol?“ na koho si bude musieť dávať pozor.

„Nevieme, ale myslíme si, že to boli Smrťožrúti.“ Odpovedal.

„Takže Tom naberá na sile a jeho stúpenci hľadajú spojencov.“ Povzdychol si.

„Vlkolaci aj upíri budú stáť za ním.“ Skonštatoval Harry. Voldemort im prisľúbil voľnosť a on to aj splní. Ak ovládne čarodejnícky svet, tak budú temné tvory voľné.

 

Voldemort bol možno krutý černokňažník, ale Harry s ním v niektorých ohľadoch súhlasil. Temné bytosti ako upíri a vlkolaci si zaslúžili voľnosť, rovnako ako by mali mať temný povolené voľne využívať čiernu mágiu.

Harry sa naučil, že nieje veľký rozdiel medzi bielou a čiernou mágiou, on sám využíval obe. Ale pokiaľ bielu mágiu mohli využívať všetci, tak na čiernu musel mať čarodejník aj nejaké nadanie.

 

Všetky kúzla sú tvorené zo živlov preto sú mágovia najmocnejší čarodejníci. Oni dokážu porozumieť kúzlam, ktoré sú tvorené z ich živlov. Dumbledore ovládal vodu a Voldemort zas oheň. Harry mal nadanie na všetky štyri živly, ale ani zďaleka ich neovládal tak majstrovsky ako títo dvaja mágovia. Ale bol si istý, že ani jeden y nich nedokáže načúvať prírode tak ako on.

Elfovia boli v načúvaní prírode dobrí, ale museli sa sústrediť, keď si od nej chceli niečo vypočuť. K Harrymu prúdili informácie úplne prirodzene, akoby bol aj on súčasťou prírody.

 

„Budem potrebovať prútik.“ Povedal Teovi. Jeho priateľ siahol do vrecka a vztiahol z tadiaľ Harryho biely prútik, dar od elfov. Harry si ho od Tea so slovkom vďaky prevzal a vložil si ho do puzdra na zápästí.

„Pozdrav našich starých priateľov a Alarica. Odkáž im, že mi budú chýbať a že toto bol najkrajší rok v mojom živote.“ Požiadal ho. Teo prikývol a pevne ho objal. Harry mu objatie opätoval.

„Drž sa, priateľu. Keď sa niekde usadíš, tak mu napíš.“ Uškrnul sa. Harry sa zasmial.

„To ti prisahám.“ Položil si ruku na srdce a uškrnul sa.

 

Po tom medzi nimi nastalo ticho, ale nie ťaživé. Jednoducho si navzájom hľadeli do očí, Teo mal ešte stále ruku položenú na Harryho ramene a Harry zas držal za rameno jeho.

„Dávaj na seba pozor, braček.“ Povedal mu Teo. Harry sa na neho hrejivo usmial. Teo mu niekedy povedal "braček" a Harry to miloval.

 

Teo častokrát fungoval ako Harryho nabíjačka. Keď to chcel Harry vzdať, po týždňoch zbytočnej snahy pri učení sa ovládania živlov, prišiel Teo a prinútil ho ísť ďalej. Vždy našiel nejaký spôsob, ako ho dostať z frustrácie a hnevu a nabiť ho energiou.

Výcvik, ktorým Harry prešiel bol ťažký. Musel prečítať mnoho nezáživných kníh, učil sa načúvaniu prírody a ovládaniu živlov, okrem toho sa musel učiť ešte aj učivo siedmeho ročníka na Rokforte. Alaric ho prinútil učiť sa aj runy a aritmanciu, ešte k tomu študoval čiernu mágiu a bojoval s Teom.

 

Učiť sa ovládať živly a načúvať prírode bolo pre Harryho nesmierne ťažké. Na to, aby to všetko zvládol potreboval dosiahnuť vnútorný pokoj a to bolo ťažké. Harry bol impulzívny, netrpezlivý a príliš emocionálny. Tohto všetkého sa potreboval zbaviť, aby dosiahol vnútorný pokoj. Po celý ten čas bojoval sám so sebou a snažil sa zmeniť svoju podstatu.

 

Niekoľkokrát skončil na dne. Energia ho opustila a Harry to chcel všetko vzdať. Vtedy prišiel Teo a donútil ho vstať. Za ten rok prinútil Alarica aspoň tridsaťkrát, aby mu dal deň voľna. A nech bol Alaric akokoľvek pevný pri jeho výcviku, keď sa do neho pustil nazúrený Teo kapituloval.

 

„Je čas ísť.“ Povedal Harry a odstúpil od neho. Teo prikývol.

„Keď budeš mať problémy, tak sa ozvi.“ Prikázal.

„Ja a problémy? Nehrozí. Veď vieš, že ja problémy nemám rád.“ Uškrnul sa na neho Harry.

„Nie, ty ich len vyhľadávaš.“ Povedal Teo.

„To nie je fér, ja ich nevyhľadávam. To oni vyhľadávajú mňa.“ Bránil sa Harry.

 

Harry naklonil hlavu na stranu a zamračil sa. Príroda sa ozvala.

„Už sa máš vrátiť. Strachujú sa, kde si tak dlho.“ Povedal mu, čo zistil.

„Choď.“ Dodal ešte. Naposledy Tea objal a bez obzretia sa vydal do lesa.

„Bolo mi cťou spoznať ťa, Harry Potter!“ zavolal za ním Teo. Harry sa neotočil, len ticho odpovedal.

„Aj mne Teo, aj mne. Ak sa nikdy neuvidíme, tak vedz, že si bol človekom, ktorého som mal najradšej zo všetkých.“ Hovoril síce ticho, ale vedel, že vietor to prenesie až k jeho priateľovi a on to bude počuť. Potom sa stratil v temnote lesa.

 

 

.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.

 

 

Z lesa sa vynoril po dvoch dňoch. Bol hladný, smädný a na smrť unavený, ale aj tak bol spokojný. Po celý čas buď bežal, liezol alebo skákal, podľa toho, čo bolo potrebné.

Nemal dokonca ani čas na to, aby sa najedol, lebo ho po celý čas niekto prenasledoval. Počas cesty sa okolo neho vystriedali asi dvadsiati prenasledovatelia, ktorý ho chceli zabiť.

 

Teo mal sčasti pravdu. Naozaj to boli Voldemortovi ľudia, ale nie Smrťožrúti. Toto boli upíri. Harry mal čo robiť, aby im unikol. Obyčajným čarodejníkom by unikol ľahko, v prípade núdze by ich zneškodnil, ale pri upíroch to nešlo.

„Ja to vydávam! Si až príliš dobrá!“ zvolal Harry po ďalšej hre v ktorej ho porazila. Camila sa zasmiala.

Takže, na Rokforte vládne chmurná nálada. Stan mu ešte povedal aj to, že všetci smútia za Harrym Potterom, ale to ho tiež nezaujímalo. Počas piateho ročníka ho všetci nenávideli a považovali ho za blázna, ale teraz odrazu zistili, že mal bláznivý chalan pravdu? Aj tak nikto z nich nesmúti za ním. Všetci smútia za bláznom, ktorý mal poraziť Voldemorta a zachrániť tak ich životy.

 

Cez Deravý kotlík prešiel do Šikmej uličky. Rovno sa vybral do Gringottbanky, aby si s Gringottmi ujasnil veci ohľadne jeho trezoru. Tam sa dozvedel, že je všetko v najlepšom poriadku lebo oni sa dozvedia, či čarodejník skutočne zomrel alebo nie.

Vraj chceli najskôr zapečatiť jeho trezor, pretože bol Harry mŕtvy, ale o pár minút im zas opäť ukázalo, že Harry žije. Najskôr z toho boli zmätený, ale potom to nechali tak a riadili sa zákonmi banky.

 

Ďalším miestom, ktoré navštívil, bol obchod madam Malkinovej, kde si nakúpil nové oblečenie. Potom zašiel do kníhkupectva, kde si nakúpil mnoho kníh, počas tohto roku si na čítanie zvykol. Jeho ďalšou zastávkou bol obchod so zvieratami.

 

Prechádzal sa medzi všakovakými sovami a hľadal takú, ktorá by sa mu zapáčila. Prechádzal okolo sov všetkých sfarbení a druhov, ktoré sa pred ním predvádzali a snažili sa upútať jeho pozornosť, ale ani jedna neuspela. Ani jedna z nich ho ničím nezaujala.

Prechádzal po obchode a snažil sa nájsť nejaké zviera, ktoré by mu robilo spoločnosť, keď sa mu už nezapáčila nejaká sova, ale taktiež neuspel.

 

Už sa chystal opustiť obchod, keď ho predsa len niečo zaujalo. Za jednými dverami sa nachádzala ešte jedna časť obchodu, kde boli zvieratá oddelené od tých ostatných.

Harry prešiel cez dvere, nasledujúc hadie syčanie. Vošiel do časti obchodu ktorá nebola navštevovaná „Chceššš ísssť ssso mnou?“práve často.

 

Prezeral si krásne kúsky hadov. Predtým mal problém vybrať si, pretože sa mu nič nepáčilo, teraz sa mu zas páčilo priveľa zvierat. Najčastejšie sa vracaj ku krásnemu perleťovému hadovi. Ten sa mu páčil zo všetkých najviac.

Ako sssa voláššš?“ opýtal sa hada.

SSSeana a ty, Hadí jazyk?“ opýtala sa ho.

Harry alebo William, môžeš si vybrať.“ Odpovedal.

Mne sssa viac páči William.“ Vybrala si Seana. Harry sa usmial.

Chceššš ísssť ssso mnou?“ opýtal sa jej. Had potešene zasyčal.

Sssamozrejme!“ súhlasila.

Ale ešššte neviem, čo budem robiť. Môžem ti sssľúbiť len to, že budeššš mať čo jesssť.“ Varoval ju.

To mi nevadí. Môžem sssi niečo aj uloviť, len ma z tadiaľto zober.“ Prosila.

Výborne. Od teraz sssi moja.“ Súhlasil Harry.

 

Kúpil si tohto krásneho perlového hada. Seana bola hrozne drahá, pretože patrila medzi výnimočný druh, ale Harrymu to nevadilo. Za tú cenu rozhodne stála.

Had sa mu obmotal okolo pásu a ramien. Harry bol najskôr z jej pevného zovretia nervózny, ale po čase si zvykol.

 

Ubytoval sa na pár nocí v Deravom kotlíku. Obliekol si čierne nohavice, tmavomodrú košeľu a na to krásny tmavomodrý habit.

No, čo na to povieššš?“ spýtal sa Harry na Seanin názor.

Veľkolepo.“ Zasyčala. Harry sa spokojne usmial a dovolil hadovi, aby sa okolo neho obtočil.

Kam ideme?“ opýtala sa Seana.

Na minisssterstvo.“ Odpovedal jej Harry a premiestni sa spolu s ňou.

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

těším se na pokráčko

Rankl,19. 1. 2013 11:41

Taková vyprávěcí kapitola, kdy je třeba popsat delší časové období a nezbývá dost prostoru pro vlastní děj. V některých místech jsem se trochu ztrácel, to však psali i ostatní - jde o tu pasáž, kde vyšel z lesa.
Had jako mazlíček je ok, jsem moc zvědavý, jestli bude mít také nějaké ty výjimečné vlastnosti, když patří k výjimečnému druhu :-), ale i kdyby neměla (k čemu taky, Harry jich má sám dost), mohla by mu být dobrou přítelkyní a rádkyní. Možná by se mohla postarat o Naginy, zatímco Harry bude mít nějaké to vyřizování s Tomem. Jestli to mají hadí holky stejné jako ty lidské, mohla by mezi nimi být docela velká řevnivost, zvlášť kdyby Harry nebo Tom pochválili svému soupeři mazlíčka.
Jsem moc zvědavý, co za vyřizování má na ministerstvu, já bych spíš očekával, že se nejdřív vydá do Bradavic za kamarády, možná za Brumbálem nebo za Siriusem. Ministerstvo by mě nenapadlo, ale možná se to brzy vysvětlí.

:)

Kik,16. 1. 2013 21:18

no takže v jedné části to tak trochu nedávalo smysl, ale myslím, že to už psali lidi přede mnou, líbí se mi, že jsi ten rok urychlila, taky by mě zajímalo jak teď Harry vypadá, mohla by jsi ho nějak popsat, protože se určitě změnil, když ho nikdo nepoznal, jinak se mi kapitolka líbila, ale až moc rychle skončila :D

:)

mišule,15. 1. 2013 15:27

Tak nejdříve kritika. Hodně často se ti v jedné větě nebo té navazující objevují stejné slova :) a v jednom určitém úseku mi přišlo žes to uťala a zrazu jsi začala psát o něčem úplně jiném, no prostě to na sebe moc nenavazovalo a taky by to mohlo byt trošku delší *smutně koukám :D* jinak trošku mi příjde urychlený den ohledně toho sledování atd. jinak nápad se mi zamlouvá, děj má dobré pokračování, těším se na další díl :) a jsem zvědavá co Harry plánuje dělat jestli se vrátí do Bradavic nebo bude se skrytou identitou bojovat proti voldemortovi či co vymyslíš :) Budu vyhlédat další kapitolky ať už od jakékoliv povídky tak hodně štěstí

:)

mišule,15. 1. 2013 15:27

Tak nejdříve kritika. Hodně často se ti v jedné větě nebo té navazující objevují stejné slova :) a v jednom určitém úseku mi přišlo žes to uťala a zrazu jsi začala psát o něčem úplně jiném, no prostě to na sebe moc nenavazovalo a taky by to mohlo byt trošku delší *smutně koukám :D* jinak trošku mi příjde urychlený den ohledně toho sledování atd. jinak nápad se mi zamlouvá, děj má dobré pokračování, těším se na další díl :) a jsem zvědavá co Harry plánuje dělat jestli se vrátí do Bradavic nebo bude se skrytou identitou bojovat proti voldemortovi či co vymyslíš :) Budu vyhlédat další kapitolky ať už od jakékoliv povídky tak hodně štěstí

Chyba

Klea,14. 1. 2013 19:14

Takže, ospravedlňujem sa, ale kapitola nebola celá. Teraz by to už malo byť správne, tak ako máte na to dosť nervov, tak si ju pozrite ešte raz.
Niektoré veci z nej sa objavia v ďalších častiach.

nádhera

Dominika,14. 1. 2013 18:20

Je skvelá. Ale mala si pravdu, ja naozaj veľmi krátka. Len dúfam, že ďalšia bude dlhšia. Ale aj tak sa mi páčila.

Re: nádhera

Klea,14. 1. 2013 19:00

Už mám dve strany z ďalšej. Ďalšia bude už dlhšia. Som rada, že sa ti páčila. :-)

hehe, prvá

Severa,14. 1. 2013 14:45

Takže... krása, proste nádhera... a Seneya nemá chybu... trochu mi to pripomína tú Autorku Eneyu, ale asi len zhoda náhod... inak dobrá kapitola a teším sa na ďalšiu:-)

Re: hehe, prvá

Klea,14. 1. 2013 16:57

To s tým menom bola náhoda. A ona je to vlastne Seana. Teraz som si sadla za počítač a budem tu ešte aspoň hodinu, takže napíšem aspoň tri strany. 3. kapitola bude čoskoro.
Dúfam, že sa ti bude páčiť aj ďalšia kapitola. :-)

hp

samuel,14. 1. 2013 14:58

Veliká poklona. Jsem rád, že jsi zpět. Už se moc těším na další, sand to bude brzy. :-)

Re: hp

Klea,14. 1. 2013 16:50

Posnažím sa pridať pokračovanie čo najskôr. Keď máme po dlhej dobe opäť s bratom spoločný počítač, tak je to na nervy. On má výhodu, že je v jeho izbe.
Za ten čas, kedy som nepridávala sa vám ospravedlňujem. Je na nervy čakať niekoľko týždňov čakať na ďalšiu kapitolu.

Hezké

Karlos-sama,14. 1. 2013 16:21

Hezká kapitolka, ale kdlině bych si počkal dalších pár dní jen aby to bylo o něco delší. Nicméně vím, jaké to je, když chvíli nepíšeš a pak máš zase něco napsat a chceš se k něčemu rychle dostat, ale čas mezi tím musíš nějak vyplnit.

Re: Hezké

Klea,14. 1. 2013 16:42

Nemala som dosť času. Skutočne je to, akoby som tam dala len polovicu kapitoly. Apoň viem, čo napíšem do ďalšej časti. :-)
Táto kapitola bola vytvorená za nejaké dve hodiny, keď som bola na ocovom notebooku.
Najbližšie zájde Harry na ministerstvo, kde si nájde prácu. :-)